Efekty inkluzívneho trhu na zamestnanosť

Zavedením inkluzívneho trhu predpokladáme pozitívny vplyv na trhu práce: zníženie miery nezamestnanosti o 5 p.b. a zvýšenie miery zamestnanosti o 3,7 p.b.

Zavedenie inkluzívneho trhu ma relatívne komplexné interakcie, čo má za dôsledok obtiažnejšie predvídanie výstupov. Hlavným nastavovacím parametrom je veľkosť inkluzívneho trhu (ktorý sme nastavili na 50 000 osôb z cieľovej skupiny), veľkosť cieľovej skupiny, a najmä pravdepodobnosť uplatnenia sa na otvorenom trhu práce.

Uplatnenie na otvorenom trhu práce bude na začiatku zavedenia inkluzívneho trhu relatívne vysoké. Prví inkluzívni zamestnanci budú tí najlepší, čo spĺňajú formálne kritériá. Zásoby krízových dlhodobo nezamestnaných sa však rýchlo vyčerpajú a na inkluzívny trh nastúpia aj tí ťažšie zamestnateľní. Preto predpokladáme postupné znižovanie pravdepodobnosti uplatnenia na otvorenom trhu z 25% až na 10%.

Napriek takejto malej pravdepodobnosti získania zamestnania na otvorenom trhu práce vychádza vplyv na trh práce veľmi pozitívny. V horizonte 10 rokov predpokladáme:

• zníženie miery nezamestnanosti o 5 p.b. (z toho 2 p.b. pracovných miest na paralelnom trhu)
• zvýšenie miery zamestnanosti o 3,7 p.b. (z toho 1,5 p.b., čo spôsobia samotní inkluzívni zamestnanci)
• návratnosť investície do inkluzívneho trhu už po deviatich rokoch

Nasledujúci graf predstavuje vývoj pravdepodobnosti uplatnenia na otvorenom trhu práce, vývoj kumulatívnych čistých nákladov, vývoj dodatočného zníženia nezamestnanosti (vľavo dole) a vývoj dodatočného zvýšenia zamestnanosti. Vývoj vplyvu na trh práce abstrahuje od zvýšenia zamestnanosti spôsobeného samotnými inkluzívnymi zamestnancami.

Analýze citlivosti sa viac venuje príloha 4 Analýza citlivosti publikácie Inkluzívny trh.