Inštitút zamestnanosti - www.iz.sk - logo
slovensky / english

Neštátne služby zamestnanosti

Skúsenosti ukazujú, že ak sú nástroje politiky zamestnanosti nastavené správne, sú funkčné. Pokiaľ ide o štátne služby zamestnanosti, zákon poskytuje presný popis konkrétneho nástroja, definuje jeho cieľovú skupinu a sumu, ktorá má byť v jeho rámci použitá. Spôsobuje to však nedostatočný priestor pre prácu poradcov podľa potrieb regiónov, čo znižuje možnosti zlepšenia situácie na trhu práce.

Tieto možnosti môžu naplniť neštátne služby zamestnanosti. Dôležité je vytvoriť jednotný postup, ako tieto služby obstarávať tak, aby plnili svoj cieľ, a to efektívne a transparentne. Postup musí spĺňať tieto predpoklady:

Presná definícia cieľovej skupiny

Definícia cieľovej skupiny je dôležitým faktorom. Súčasný zákon pri jednotlivých nástrojoch obsahuje spravidla 2 – 3 podmienky pre skupinu, no práve preto nemôže byť politika zamestnanosti dostatočne efektívna (tieto podmienky spĺňajú rôzne osoby s výrazne inými požadovanými postupmi; vyberaní by boli najľahšie zamestnateľní, pričom na ťažšie zamestnateľné skupiny by sa nikdy nedostalo).

Cieľová skupina musí byť oveľa užšie definovaná, napríklad:

  • dlhodobo nezamestnaní vo veku nad 50 rokov v okrese Trebišov,
  • väzni po skončení trestu menej ako pol roka, ktorí nie sú drogovo závislí a vyšli z väznice v Ilave,
  • obyvatelia rómskych komunít, 20 – 25-roční, ktorí sú v segregovaných osadách bez elektriny v okrese Rimavská Sobota,
  • absolventi stredných škôl v Bratislave, ktorí neštudujú na vysokej škole,
  • osamelé matky s dvoma a viac deťmi v povinnej školskej dochádzke,
  • zdravotne postihnutí hluchonemí, ktorí nepracujú,
  • zamestnaní, ktorí sú v rozvodovom konaní a pod.

Mal by sa taktiež zadefinovať nízky počet ľudí v jednej skupine (5 až 20 ľudí), z dôvodu účasti malých lokálnych podnikov a neziskových organizácií ako poskytovateľov neštátnych služieb zamestnanosti. Treba zabezpečiť, aby mal každý poskytovateľ viac zákaziek a každý odberateľ viac dodávateľov. Samotných účastníkov spĺňajúcich kritériá cieľovej skupiny si bude vyberať poskytovateľ v súčinnosti s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Dá sa očakávať, že poskytovateľ si vyberie tých nezamestnaných, ktorí spĺňajú kritériá, ale zároveň najľahšie dosiahnu stanovené ciele. Preto je potrebné, aby definícia cieľovej skupiny bola čo najpresnejšia.

Presná definícia cieľov

Popri cieľovej skupine treba definovať aj ciele, ktoré sa majú dosiahnuť. Nie každá cieľová skupina má potenciál ihneď dosiahnuť cieľ: dôstojné a dobre platené pracovné miesto. Preto ciele môžu byť rôzne:

  • získanie zamestnania a udržanie sa v zamestnaní po dobu 5 mesiacov,
  • znížiť absenciu v škole pod 5 hodín mesačne počas najbližšieho polroka,
  • udržať sa v zamestnaní po dobu pol roka,
  • zamestnať zamestnanca chránenej dielne u zamestnanca, čo chránenou dielňou nie je a udržať ho tam pol roka
  • zamestnať sa v inkluzívnom podniku a zotrvať v ňom aspoň rok a pod.

Dôraz na dosiahnutie cieľov, nie postup

Popri cieľoch je nutné definovať aj odmeny za dosiahnutie jednotlivých cieľov ako percento z celkovej sumy (napr. 30 % za zamestnanie sa a zvyšok, až keď sa zamestnanec udrží v zamestnaní 5 mesiacov; šestina za každý mesiac bez absencií; šestina za každý mesiac zotrvaný v zamestnaní a pod.). Takýmto spôsobom sa dôraz presunie zo spôsobu na ciele a výsledky.

Malé, ale časté obstarávania

Každý regionálny úrad práce vie o problémoch a situácii na trhu práce vo svojej oblasti, pozná znevýhodnené skupiny nezamestnaných, ktoré potrebujú najviac pomôcť, a preto by mal vedieť aj pružne reagovať.

Najlacnejší vyhráva

Samostatnou otázkou je pravidelnosť a dôveryhodnosť dostatku zdrojov na obstarávania. Na Slovensku je každoročne cca 700 000 osôb nezamestnaných, pričom na nejakú formu aktívnych opatrení trhu práce sa dostane iba jednociferné percento z nich. Pre porovnanie, rozpočet na aktívne opatrenia v rokoch 2012 a 2013 predstavoval cca 1000 € na každého piateho nezamestnaného ročne, čo rozhodne nemožno považovať za sumu podporujúcu individuálnu prácu. Za rok 2013 bolo na občana so zdravotným postihnutím (ktorý o to požiadal) vynaložených v priemere 2300 €. Obstarávanie musí byť transparentné a musia z neho plynúť dostatočné zdroje, aby poskytovatelia mali reálne šance na získanie zákazky.

ikona Verejné politiky zamestnanosti

Projekt Verejné politiky zamestnanosti

Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Verejné politiky zamestnanosti cez Program podpory mimovládnych organizácií v rámci Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Projekt je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA - nadácia pre sociálne zmeny. Prinášame Vám podrobnosti o realizovanom projekte.. . .

ikona Politika zamestnanosti

Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko

Prinášame vám elektronickú verziu publikácie Michal Páleník a kol.: Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko. Publikácia sa venuje problematike aktívnych a pasívnych opatrení trhu práce a jej cieľom je poukázať na dôležitosť politiky zamestnanosti. Publikácia obsahovo nadväzuje na naše dve predchádzajúce knižky: Inkluzívne zamestnávanie sa venuje možnosti vytvorenia veľkého množstva pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, a to najmä v regiónoch, kde miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje desiatky percent. Publikácia Sociálny systém popisuje prekážky, ktoré sociálny systém kladie zamestnanosti.. . .


podobné správy: Úloha sociálneho pracovníka , Administratívna nenáročnosť , Riešenie špecifických prípadov , Zrušenie priestupkovej imunity , Krátka reakčná doba


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/projekty/politika-zamestnanosti/nestatne-sluzby-zamestnanosti
titulka mdzová kalkulačka pre ľudí pri minimálnej mzde
titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia
titulka Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko