Inštitút zamestnanosti - www.iz.sk - logo
slovensky / english

Prepojenie nástrojov aktívnej politiky trhu práce

Aktívna politika trhu práce, ktorej súčasťou sú aj neštátne služby zamestnanosti, je v súčasnosti postavená na systéme nástrojov, ktoré však na seba v praxi reálne nenadväzujú a ich efektivita sa nemeria. Malo by byť samozrejmé, že hlavným konečným cieľom aktívnej politiky trhu práce je zamestnanie človeka a nie používanie nástrojov. V súčasnom zákone o službách zamestnanosti je priamo definovaných 31 nástrojov, ale v roku 2013 iba 16 z nich využilo viac ako sedemsto ľudí, teda jedno promile nezamestnaných. Viac ako 1 percento nezamestnaných využilo iba 8 nástrojov.

Presný popis jednotlivých nástrojov v zákone má niekoľko nevýhod:

  • zmena zákona trvá niekoľko mesiacov a teda zákon nie je schopný reagovať na zmeny a potreby okamžite,
  • popis jednotlivých nástrojov by mal byť presný a jednoznačný, čo nie je možné urobiť na niekoľkých riadkoch,
  • počet nástrojov je obmedzený dĺžkou zákona.

Aby bol zákon o službách zamestnanosti a postupy na jeho základe efektívne, transparentné a napĺňajúce svoj cieľ, je potrebné definovať obligatórne nástroje so široko nastavenou cieľovou skupinou a záväzné postupy na dosiahnutie cieľov.

Obligatórne nástroje by mali slúžiť k zamestnávaniu tých cieľových skupín, ktoré sú na trhu práce dlhodobo znevýhodnené. Ako konkrétne nástroje navrhujeme podporu absolventov a podporu zamestnávania prvého zamestnanca. Ide o nástroje, ktoré sú postavené na širokú, ale jednoznačne definovanú cieľovú skupinu a jednoznačne definovaný cieľ. Zároveň je ale výška príspevku relatívne nízka, čo odfiltruje jeho špekulatívne využívanie. Samostatným cieľom je podpora zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, ktorá ale viac spadá do legislatívy o verejnom obstarávaní.

Druhý prístup, fakultatívne nástroje, by mal rešpektovať špecifiká regiónu, cieľovej skupiny i možnosti ekonomiky. Teda presná definícia cieľovej skupiny a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, majú byť lokálnym rozhodnutím, avšak postupy obstarávania, hodnotenie efektívnosti i monitoring majú byť vopred dané a nepodliehať subjektívnemu posudzovaniu. Samotné dosahovanie cieľov navrhujeme realizovať cez neštátne služby zamestnanosti.

Efektívnejšie fungovanie jednotlivých nástrojov zabezpečí ich vzájomné nadväzovanie. Neštátne služby zamestnanosti by sa preto mali prepojiť s inkluzívnym zamestnávaním. Agentúra sprostredkujúca zamestnanie zameraná na určitú cieľovú skupinu by sa tejto skupine intenzívne venovala, pracovala na zaradení členov skupiny do inkluzívneho podniku, a tak dávala týmto členom šancu, ktorú by inak nezískali. V prípade primeraného voľného vstupu týchto služieb na trh a dlhodobého spoľahlivého prísunu zákaziek by vznikol stabilný systém, ktorému by nebolo potrebné určovať sumy nástrojov bez ohľadu na realitu (ako je to v súčasnosti), ale tieto sumy by boli určované stovkami nezávislých inštitúcií, čo by zabezpečilo ich adekvátnosť. Tak by sa dala zvýšiť zamestnanosť aj v regiónoch dlhodobo postihnutých nezamestnanosťou.

ikona Verejné politiky zamestnanosti

Projekt Verejné politiky zamestnanosti

Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Verejné politiky zamestnanosti cez Program podpory mimovládnych organizácií v rámci Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Projekt je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA - nadácia pre sociálne zmeny. Prinášame Vám podrobnosti o realizovanom projekte.. . .

ikona Inkluzívny rast

Inkluzívny rast

Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je to definované v stratégii Európa 2020 v časti o inkluzívnom raste. Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov. V podmienkach SR je tento cieľ možné dosiahnuť inkluzívnym zamestnávaním. Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu.. . .

ikona Politika zamestnanosti

Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko

Prinášame vám elektronickú verziu publikácie Michal Páleník a kol.: Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko. Publikácia sa venuje problematike aktívnych a pasívnych opatrení trhu práce a jej cieľom je poukázať na dôležitosť politiky zamestnanosti. Publikácia obsahovo nadväzuje na naše dve predchádzajúce knižky: Inkluzívne zamestnávanie sa venuje možnosti vytvorenia veľkého množstva pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, a to najmä v regiónoch, kde miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje desiatky percent. Publikácia Sociálny systém popisuje prekážky, ktoré sociálny systém kladie zamestnanosti.. . .


podobné správy: Pripomienky k zákonu o sociálnej ekonomike , Prezentácia na panelovú diskusiu .odp ppt , Panelová diskusia: Životné podmienky ľudí z marginalizovaných rómskych komunít , Pripomienky k zákonu o verejnom obstarávaní , Komentár k podpore najmenej rozvinutých okresov .odt doc


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/projekty/politika-zamestnanosti/prepojenie-nastrojov-politiky-trhu-prace
titulka mdzová kalkulačka pre ľudí pri minimálnej mzde
titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia
titulka Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko