Inštitút zamestnanosti - www.iz.sk - logo
slovensky / english

Pohľad na štruktúru výdavkov na politiku trhu práce v EÚ a SR

Celá Európska únia vynakladá 1,9% HDP na politiku trhu práce (aktívnu aj pasívnu). Z tohto množstva je v európskom priemere 57% finančných prostriedkov vynakladaných na pasívnu podporu nezamestnaných, 26% na aktívnu politiku trhu práce a 11% na podporu služieb zamestnanosti. Informoval o tom Eurostat.

Podľa údajov Eurostatu za rok 2006 najviac na politiku trhu práce (PTP) dáva Nemecko, 3% HDP avšak až 2% z HDP tu smerujú na priamu podporu nezamestnaných vo forme dávok. Podobne sú na tom aj Holandsko, Belgicko a Francúzsko. Podiel výdavkov na pasívnu PTP prevyšuje takmer vo všetkých krajinách 50% okrem Bulharska, Litvy a Českej republiky. Slovensko vynakladá sumárne na politiku trhu práce 0,65% HDP.

Výdavky na služby zamestnanosti, teda servis pre tých ktorí si hľadajú prácu a kde sú zahrnuté aj náklady na chod úradov práce tvoria vo väčšine krajín najmenšiu časť zo všetkých výdavkov. Výnimku tvorí Veľká Británia, kde tieto výdavky sú vyššie ako výdavky na podporu v nezamestnanosti.

Prostriedky vynakladané priamo na aktívnu politiku trhu práce (APTP) vo väčšine krajín nepresahujú 1% HDP. Nad túto hranicu sa dostalo iba Švédsko, relatívne vysoké boli výdavky aj v Belgicku, Holandsku a Fínsku (vyše 0,7% HDP). Naopak, najnižšie sú na Malte, Cypre, v Estónsku a Veľkej Británii, kde je to menej ako 0,1% HDP.

Ako je to na Slovensku?

Štruktúra výdavkov na politiku trhu práce je na Slovensku veľmi podobná európskemu priemeru. Na aktívne opatrenia dávame 21,9% zo všetkých výdavkov a 26,4 % ide na služby zamestnanosti vrátane réžie úradov práce.

Na pasívnu politiku dávame približne 51,8% výdavkov, avšak keď sa pozrieme na jednotlivé položky, zistíme že ide o veľmi netypické zloženie výdavkov. Na podporu v nezamestnanosti a ďalšie dávky ide 17,8 %, čo je najnižší podiel z celej EÚ a na vyplácanie predčasných dôchodkov, ktoré chápeme ako výdavok pasívnej politiky trhu práce (PPTP), ide zasa naopak takmer najviac z celej EÚ až 33,3% (v Poľsku je to 38,8%). Vo väčšine krajín EÚ smeruje na podporu nezamestnaných najčastejšie vyše 50% z výdavkov na PPTP a predčasné dôchodky tvoria okolo 10% priemerne.

Na vzdelávanie nezamestnaných dávame málo

Z aktívnych opatrení najčastejšie využívajú európske krajiny vzdelávanie a tréning nezamestnaných, až 41% z výdavkov na APTP smeruje do týchto oblastí. Najviac vynakladá Estónsko a Rakúsko (až 86%, resp. 74%) a naopak najmenej vynakladá Slovensko a Česká republika (menej ako 10% z výdavkov na APTP). Z pomedzi všetkých krajín pritom Slovensko vynakladá na toto opatrenie APTP najmenej, len 6,8%.

Druhým najvyužívanejším nástrojom APTP je v EÚ podpora zamestnávania nezamestnaných, najčastejšie stimulmi pre zamestnávateľov, aby prijímali do zamestnania uchádzačov o zamestnanie (UoZ). Naviac na tento nástroj vynakladá Cyprus (62%) Luxembursko a Rumunsko (51%), Španielsko(50%), európsky priemer je 42%. Slovensko podporuje umiestňovanie sa UoZ na trhu práce len 16% z celkových výdavkov na APTP.

Aktivačné práce

Priame vytváranie pracovných miest, čo zahŕňa tvorbu pracovných miest pomocou verejných financií vrátane aktivačných a verejnoprospečných prác je v európskom priemere na úrovni 14%. Najviac na toto opatrenie dávajú prostriedky Bulharsko (74%), Slovinsko (41%), Belgicko( 40%) a Slovensko (38,1%). Naopak najmenej dávajú Poľsko, Taliansko, Estónsko, Cyprus a Holandsko. Na Slovensku je tento nástroj APTP veľmi často využívaný, väčšina nezamestnaných sa zúčastňuje na aktivačných prácach, ktoré spadajú práve do tejto kategórie. Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ide na toto opatrenie na Slovensku najviac finančných prostriedkov vôbec.

Zamestnávanie zdravotne postihnutých

Podpora zamestnávania zdravotne postihnutých tvorí v EÚ približne 12% výdavkov z nástrojov APTP. V rôznych krajinách sú tieto výdavky veľmi odlišné, čo odráža aj postoj k problematike zamestnávania zdravotne postihnutých ľudí. Najviac dávajú na toto opatrenie Holandsko (65%), Poľsko (44%) a Česká republika (42%). Ale vo väčšine krajín je to len menej ako 10% z výdavkov na APTP. Slovensko vynakladá na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých 8,1%.

Opatrenia APTP zamerané na podporu podnikania a samozamestnávania nezamestnaných sú na Slovensku podľa štatistiky Eurostatu druhé najvyužívanejšie z pohľadu štruktúry výdavkov na APTP, hneď po tvorbe pracovných miest pomocou aktivačných prác. Na tieto nástroje APTP vynakladáme najviac z celej EÚ, a to až 31% výdavkov, európsky priemer je 7,7%.

Ako sa ďalej uvádza v správe Eurostatu, najčastejším prijímateľom finančnej pomoci na Slovensku v rámci APTP sú zamestnávatelia, až 57,8% z finančných prostriedkov na APTP smeruje práve im. Samotní nezamestnaní dostávajú 39,2% finančných prostriedkov a iné subjekty zabezpečujúce služby zamestnanosti 3%. V oblasti výdavkov na PPTP sú výlučnými príjemcami len nezamestnaní, čo je realitou aj vo väčšine krajín EÚ. Výnimky tvoria len Rakúsko, Luxembursko, Írsko a Nemecko.

Všetky údaje sú za rok 2006, sú to posledné dostupné údaje z Eurostatu.

Komentár Inštitútu zamestnanosti

Pohľad na štruktúru výdavkov na politiku trhu práce na Slovensku jasne ukazuje na silné a slabé miesta pri vynakladaní finančných prostriedkov do tejto oblasti. Slovenský trh práce výrazne trpí vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti, čo môžme chápať najmä ako dôsledok štrukturálnych zmien, kde nezamestnaní potrebujú rekvalifikáciu, no podľa zverejnených údajov, vynakladáme na vzdelávanie nezamestnaných takmer najmenej finančných prostriedkov z celej EÚ.

Naopak na aktivačné práce, ktoré však nespĺňajú svoj účel a pracovné návyky skôr kazia ako vytvárajú vynakladáme takmer najviac finančných prostriedkov spomedzi všetkých nástrojov APTP.

Pozitívne naopak je, že Slovensko výrazne podporuje samozamestnávanie nezamestnaných, najviac z celej EÚ. Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) bolo v 1. polroku 2008 takto podporených 5 640 UoZ.

Nepriaznivé sú aj štatistiky pri vynakladaní prostriedkov na pasívnu politiku trhu práce, kde ide až polovica všetkých peňazí určencýh na PTP. V tomto ohľade je veľmi zarážajúci práve podiel predčasných dôchodkov na tejto sume, je to viac ako polovica.

Politika trhu práce by mala viac odrážať potreby zamestnancov a zamestnávateľov. Dlhodobá nezamestnanosť napriek svojmu rozsahu si vyžaduje individualizovaný prístup, ku ktorému by sa mala prikloniť aj PTP na Slovensku.


podobné správy: Expertný systém , Modelovanie poistenia v nezamestnanosti , Konferencia máj 2009 , Rozpočet na APTP na rok 2009 , Pozvánka na tlačovú konferenciu


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/stanoviska/struktura-vydavky-politika-trh-prace
titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia