Podielové dane

Jedným zo zdrojov financovania inkluzívneho trhu sú zvýšené podielové dane miest, obcí a vyšších územných celkov.

Mestá, obce a župy realizujú množstvo aktivít v prospech svojich občanov a návštevníkov. Cieľom zmien v podielových daniach je zabezpečiť ich realizáciu sociálne a spoločensky zodpovedne tak, aby sa pri nich zamestnalo čo najviac ľudí.

Navrhujeme navýšiť podielové dane ako transfer zo štátneho rozpočtu samosprávam, paušálne o 8 %, za predpokladu, že 12 % z nového rozpočtu minú samosprávy formou inkluzívneho verejného obstarávania. Nepôjde o časť rozpočtu viazanú na účel (ako napríklad pri financovaní škôl), ale o časť rozpočtu viazanú na formu výkonu. Inkluzívny trh teda treba chápať nie ako ďalší riadok rozpočtu obce (popri školstve, infraštruktúre a i.), ale ako ďalší stĺpec (popri personálnych nákladoch alebo kapitálových nákladoch).

Je už rozhodnutím obcí, na aké činnosti tieto prostriedky minú, ak ich minú formou inkluzívneho verejného obstarávania – či na výstavbu, údržbu zelene, v školstve. Štát bude kontrolovať iba to, či sa tieto prostriedky minuli v prospech inkluzívnych podnikov formou inkluzívneho verejného obstarávania. Neminuté prostriedky by sa vracali späť do štátneho rozpočtu.

Celkový rozpočet obcí a VÚC z podielových daní je 1,6 miliárd €, teda pri tomto nastavení by inkluzívnym podnikom prislúchalo cca 207 miliónov € ročne, čo je 27 % z rozpočtu potrebného na inkluzívne zamestnávanie. Pre obce a mestá to predstavuje 155 miliónov € (nárast rozpočtu o 96 miliónov €, teda okolo 3,8 % celkového rozpočtu obcí), pre župy 52 miliónov € (teda 4,4 % z celkového rozpočtu žúp a nárast rozpočtu o 32 miliónov €).

Zdroje financovania inkluzívneho zamestnávania

Aby inkluzívny trh mal dostatočný objem na zamestnanie cieľového počtu pracovníkov, je potrebné diverzifikovať zdroje financií a objednávateľov: od obcí a miest, cez štátny rozpočet až po verejné inštitúcie a podniky.. . .

Inkluzívny rast

Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je to definované v stratégii Európa 2020 v časti o inkluzívnom raste. Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov. V podmienkach SR je tento cieľ možné dosiahnuť inkluzívnym zamestnávaním. Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu.. . .

podobné správy: HN konferencia: nejsou lidi .odp ppt , Pripomienky k zákonu o sociálnej ekonomike , Prezentácia na panelovú diskusiu .odp ppt , Panelová diskusia: Životné podmienky ľudí z marginalizovaných rómskych komunít , Pripomienky k zákonu o verejnom obstarávaní