Úspory z inkluzívneho trhu

Dôsledkom zavedenia inkluzívneho trhu budú veľké úspory verejných financií. Hneď v prvom roku sa 70% objemu zákaziek vráti do verejného rozpočtu vo forme úspory dávok a vyššieho výberu daní a odvodov. Po desiatich rokoch sa vráti až 106%. Takto vypočítaná návratnosť investície nezohľadňuje ťažšie merateľné efekty vo forme zlepšenia kohézie, zníženia kriminality, zlepšenia životnej úrovne a životného prostredia.

Jednotlivé úspory prehľadne ilustruje nasledujúci graf:

Priame úspory sú zo zníženia počtu poberateľov dávok a zo zníženia počtu nezamestnaných. Vzhľadom na štruktúru cieľovej skupiny je jej veľká časť poberateľom DHN a rôznych príspevkov, taktiež veľká časť poberá rôzne nástroje aktívnej politky trhu práce. Predpokladali sme zníženie poberania DHN a zníženie nutnosti APTP alikvótne k tomu, ako sa členovia cieľovej skupiny zamestnali na inkluzívnom trhu a na otvorenom trhu práce. Úspory predstavujú 16% z objemu zákaziek v prvom roku. V poslednom roku je to 21,4% z objemu zákaziek.

Najvýznamnejším príjmom sú príjmy zo zvýšených daní a odvodov. Tieto sú vďaka tomu, že ľudia sú zamestnaní na štandardnú pracovnú zmluvu, z ktorej platia štandardné dane a odvody. Dodatočné príjmy verejného rozpočtu sú 25,4% z objemu zákaziek v prvom roku a až 44,9% v desiatom roku (nárast je vďaka uplatneniu sa na otvorenom trhu práce). Pri kalkuláciách sme rátali s daňovo-odvodovým systémom platným v roku 2011.

Keďže účastníci inkluzívneho trhu budú mať vyšší príjem ako zo sociálnych dávok, zvýši sa aj ich spotreba. Časť dodatočnej spotreby bude zaťažená daňou z pridanej hodnoty. Dodatočné príjmy štátneho rozpočtu z DPH budú na úrovni 7,7% až 14,9% objemu zákaziek. Táto dodatočná spotreba vyprodukuje sekundárne efekty (napr. niekto sa zamestná na to, aby túto spotrebu uspokojil) podľa našich odhadov na úrovni 6,1% až 11,4% z objemu zákaziek.

Keďže inkluzívne podniky budú realizovať štandardné zákazky, budú sa musieť stať platcami dane z pridanej hodnoty. Predpokladáme, že veľká časť ich vstupov nebude zaťažená DPH, keďže ide o prácu. Z objemu zákaziek teda ihneď odvedú 13,2% späť do štátneho rozpočtu ako DPH.

Veľká časť veľmi pozitívnych efektov zavedenia inkluzívneho trhu sa nedá priamo merať. Patria sem najmä výsledky práce týchto zamestnancov a vykonanie danej služby. Otázkou je, aký je celospoločenský prínos upratania verejných priestranstiev, vyčistenia turistických chodníkov alebo opravy kultúrnych pamiatok. Časť týchto služieb sa teoreticky dá merať (protipovodňová ochrana a prípadné ekologické katastrofy).

Spoločenské efekty vyplývajú zo zvýšenia príjmu a zamestnania cieľovej skupiny. Dá sa predpokladať zníženie drobnej kriminality, ale aj dlhodobé zlepšenie situácie cieľovej skupiny (napr. formou zlepšenia dochádzky do školy). Kvantifikácia týchto efektov prekračuje možnosti tejto práce, avšak zo zvýšenia miery zamestnanosti nevyplývajú žiadne negatívne efekty.

Ak zoberieme do úvahy tieto úspory, ak sa niektorá organizácia rozhodne dať časť svojho rozpočtu na inkluzívny trh, mala by mať rozpočet zvýšený na 3,16 násobok.

Štruktúra a objem jednotlivých efektov na strane príjmov ako % z celkových výdavkov:

Rok	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	2021
Zrušenie aktivačného príspevku	7.3%	7.3%	7.2%	7.1%	7.1%	7.0%	6.9%	6.9%	6.8%	6.7%
Zníženie objemu AOTP	3.7%	4.0%	4.3%	4.5%	4.7%	4.9%	5.0%	5.1%	5.2%	5.3%
Zníženie počtu poberateľov DHN	5.0%	5.8%	6.5%	7.1%	7.6%	8.1%	8.5%	8.8%	9.1%	9.4%
Zvýšenie príjmov z priamych daní	25.4%	28.6%	31.4%	33.9%	36.2%	38.3%	40.2%	41.9%	43.4%	44.9%
Zvýšenie DPH – zamestnanci	7.7%	8.9%	9.9%	10.8%	11.6%	12.4%	13.1%	13.8%	14.4%	14.9%
Zvýšenie DPH – Inkluzívne podniky	13.2%	13.2%	13.2%	13.2%	13.2%	13.2%	13.2%	13.2%	13.2%	13.2%
Sekundárne efekty	6.1%	6.9%	7.7%	8.4%	9.0%	9.5%	10.1%	10.6%	11.0%	11.4%
Príjmy/Úspory spolu	68.4%	74.6%	80.1%	85.0%	89.4%	93.3%	96.9%	100.2%	103.2%	105.9%

Úsporám a ziskom plynúcim zo zavedenia inkluzívneho trhu sa viac venuje príloha číslo 5: "Dosah zavedenia inkluzívneho trhu na verejné financie" publikácie Inkluzívny trh.