Inštitút zamestnanosti - www.iz.sk - logo
slovensky / english

Úspory z inkluzívneho trhu

V prvom roku

Ak sa z dlhodobo nezamestnaného človeka stane zamestnaný, štát a verejný sektor na tomto presune výrazne finančne získa.

Najväčším ziskom, až 170 miliónov € (teda 22 % z ceny faktúr) je vyšší príjem z odvodov a priamych daní. Zamestnanci aj zamestnávatelia platia odvody, stáli zamestnanci aj priame dane. Táto suma v nasledujúcich rokoch rastie vďaka inkluzívnym zamestnanom, ktorí sa zamestnajú na otvorenom trh práce.

Druhou najväčšou skupinou príjmov je zaplatená daň z pridanej hodnoty, ktorú zaplatia podniky. Vzhľadom na povinnosti podnikov platiť DPH pri objeme tržieb nad 49 000 € (čo sú zhruba štyri inkluzívne obstarávania) predpokladáme, že platiteľmi DPH budú všetky inkluzívne podniky. Ide o 128 miliónov €, teda 17 % potrebného rozpočtu (jedna šestina).

Treťou skupinou úspor sú úspory dosiahnuté vďaka nižšiemu počtu nezamestnaných. Za nezamestnaných platí štát zdravotné poistenie (na rok 2014 je to 33 € mesačne), implicitné starobné poistenie (cca 55 €, keďže de facto dáva dôchodok ľuďom aj za obdobie, ktoré boli nezamestnaní). Poberatelia dávok v hmotnej núdzi poberajú dávky, príspevky na bývanie, príspevky na zdravotnú starostlivosť, dávky na deti a i.1 Všetky tieto výdavky štát ušetrí vďaka tomu, že sa z nezamestnaných stanú zamestnaní. Ide približne o 110 miliónov €, teda 14 % z celkovej hodnoty všetkých faktúr.

Nezanedbateľný zdroj finančných prostriedkov možno získať presunom tej aktívnej politiky trhu práce, ktorá plní rovnaké ciele ako inkluzívny trh. Ide najmä o aktivačné práce. V roku 2012 išlo o čiastku 57 miliónov €, teda 7 % z potrebného toku finančných prostriedkov. Napriek tomu, že sa zníži počet nezamestnaných evidovaných na úradoch práce, navrhujeme ponechať ostatné aktívne politiky trhu práce v nezmenenej výške. Vďaka tomu, že ich suma na jedného nezamestnaného sa zvýši, môže výrazne stúpnuť ich úloha a možnosti a najmä sa zvýši úspešnosť prechodu na otvorený trh práce.

Ďalšou skupinou príjmov sú príjmy štátu dosiahnuté vďaka bohatším obyvateľom. Ľudia poberajúci mzdu majú zväčša vyšší príjem ako nezamestnaní, na základe čoho zaplatia DPH a generujú priame sekundárne efekty (napr. vyššiu mzdu pracovníkov služieb alebo vyššie zisky). Konzervatívne sme predpokladali, že polovica z čistých príjmov bude vynaložená na tovary či služby zaťažené DPH. Podobne, nemzdové náklady inkluzívnych podnikov generujú sekundárne efekty. Spolu ide o 73 miliónov €, teda 10 % z potrebného toku finančných prostriedkov.

Súčet uvedených priamych efektov dosahuje už v prvom roku fungovania inkluzívneho trhu 70 % z celkových nákladov.

Výnosy plynúce z inkluzívneho zamestnávania v prvom roku

V tisícoch eurPodiel z celkových nákladov
Presun inej AOTP56 6977%
Zníženie objemu AOTP00%
Zníženie počtu poberateľov DHN110 46614%
Zvýšenie príjmov z priamych daní168 35822%
Zvýšenie DPH - zamestnanci28 0484%
Zvýšenie DPH - podniky128 01717%
Priame sekundárne efekty44 9336%
Spolu priame výnosy535 27970%

Zdroj: vlastné prepočty.

V ďalších rokoch

Finančné úspory verejného sektora sú hneď v prvom roku vo výške 70 %, v nasledujúcich rokoch sa ešte zvyšujú, čo je dané najmä rastúcim počtom ľudí zamestnaných na otvorenom trhu práce, keďže platia dane a odvody. Pri pohľade na úspory rátané v stálych cenách vidíme, že k vyrovnaniu nákladov a výnosov dôjde už po piatich rokoch. Po desiatich rokoch už výnosy prevyšujú náklady o takmer 30 %. V horizonte desiatich rokov sú výnosy o 1,3 % vyššie ako náklady, teda ide o strednodobo návratnú investíciu.

Výnosy plynúce z inkluzívneho zamestnávania v horizonte 10 rokov

Rok 2014Rok 2018Rok 2023
Presun inej AOTP7%7%7%
Zníženie objemu AOTP0%0%0%
Zníženie počtu poberateľov DHN14%28%40%
Zvýšenie príjmov z priamych daní22%35%46%
Zvýšenie DPH - zamestnanci4%6%7%
Zvýšenie DPH - podniky17%17%17%
Priame sekundárne efekty6%7%9%
Spolu priame výnosy70%100%126%

Zdroj: vlastné prepočty.

Prognózu sme realizovali v stálych cenách (teda predpokladáme nárast všetkých súm o infláciu) a pri súčasnom nastavení legislatívy (rovnaké sadzby DPH, rovnaké odvody a dane).

Úsporám a ziskom plynúcim zo zavedenia inkluzívneho trhu sa viac venuje príloha číslo 5: "Dosah zavedenia inkluzívneho trhu na verejné financie" publikácie Inkluzívny trh.

Aktualizované: marec 2014

ikona Inkluzívny rast

Inkluzívny rast

Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je to definované v stratégii Európa 2020 v časti o inkluzívnom raste. Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov. V podmienkach SR je tento cieľ možné dosiahnuť inkluzívnym zamestnávaním. Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu.. . .


podobné správy: Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania , Otvorený list s návrhmi legislatívnych zmien .odt doc , Najväčšie výzvy vlády , Prezentácia ako dlhodobo zvyšovať zamestnanosť .odp ppt , Prezentácia inkluzívne zamestnávanie na konferenciu 5.11.2015 .odp ppt


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/projekty/inkluzivny-rast/uspory
titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia