Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky, tak ako je definované v stratégii Európa 2020. Táto stratégia má 3 piliere:
Inkluzívny rast má zabezpečiť, aby z rastu ekonomiky mali prospech všetci. Aby sa nestalo, že rast ekonomiky bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov.
| Viac informácií | Kde získam nové informácie | Kde získam staršie informácie |
| Publikácia Inkluzívny trh | Sledujte nás | Kde sme prezentovali |
| Otázky a odpovede | Správy | Tlačová konferencia |
| inkluzívny trh |
Veľká časť nepracujúcich osôb je na otvorenom trhu práce ťažko uplatniteľná kvôli nižšej produktivite práce. Preto je potrebná určitá forma pozitívnej diskriminácie, aby táto cieľová skupina mala možnosť zamestnať sa, aby bola pre zamestnávateľov zaujímavá. V prípade nezapojenia tejto cieľovej skupiny do zamestnania, príde v blízkej budúcnosti k vyčerpaniu množstva pracovných síl. Ako formu pozitívnej diskriminácie navrhujeme inkluzívny trh, ktorý je paralelný oddelený trh služieb a pracovníkov. Pozitívna diskriminácia teda nie je realizovaná formou dotácií, ale formou garancie množstva zákazok.
Cieľová skupina inkluzívneho trhu sú osoby, ktoré bez pracovných skúseností počas posledného roka/dvoch nedostanú šancu zamestnať sa na otvorenom trhu práce. Sú to dlhodobo nezamestnaní, osoby po výkone trestu a časť ekonomicky neaktívnych (ktorí by inak boli dlhodobo nezamestnaní, ale nesplnili niektorú z formálnych podmienok). Celkový objem cieľovej skupiny je na Slovensku okolo 300 tisíc osôb. Inkluzívne služby by mali byť nastavené tak, aby vytvorili pracovné príležitosti pre 50 000 osôb.
Osoby z cieľovej skupiny sa budú uchádzať o pracovné miesta v inkluzívnych podnikoch. Ako zamestnanci budú mať v inkluzívnych podnikoch štandardnú pracovnú zmluvu na dobu určitú. Budú mať možnosť pôsobiť na inkluzívnom trhu maximálne dva roky, po tomto období predpokladáme získanie dostatočných pracovných zručností potrebných na otvorený trh práce.
Inkluzívne podniky sú registrované inštitúcie s hlavnou podmienkou registrácie zamestnávať 3/4 zamestnancov z cieľovej skupiny. Zvyšná štvrtina zamestnancov sú stáli zamestnanci, ktorí zaškoľujú dočasných zamestancov a udržujú dlhodobé fungovanie inkluzívneho podniku. Zakladať ich môže každý, avšak musí zamestnávať problematických zamestnancov. Jedinou výhodou zamestnávania osôb z cieľovej skupiny je možnosť uchádzať sa o inkluzívne služby. Vzhľadom na očakávaný počet inkluzívnych zamestnancov predpokladáme okolo 1000 podnikov rozmiestnených v rámci SR. Inkluzívne podniky budú medzi sebou konkurovať o realizáciu inkluzívnych služieb, čím vznikne ich cena. Podobne budú konkurovať o zamestnancov, tak aby mohli inkluzívne služby realizovať. Je už úloha inkluzívneho podniku, aby vyrovnal nesúlad medzi geografickým umiestnením cieľovej skupiny a realizácie služby. Vzhľadom na veľké množstvo malých verejných obstarávaní inkluzívnych služieb bude mať každý podnik niekoľko zákazok, a teda nebude závislý od jedného projektu.
Inkluzívne služby sú vybrané služby, ktoré majú právo vykonávať výhradne inkluzívne podniky. Kvôli paralelnosti trhu nemôžu vykonávať tieto služby iné organizácie. Verejné inštitúcie budú mať povinnosť vyhlasovať verejné obstarávanie na vykonanie týchto služieb. Ak sa rozhodnú presunúť časť svojho rozpočtu na inkluzívny trh, mali by mať zvýšený rozpočet na 3,16 násobok, aby bola zachovaná rozpočtová neutralita. Podobne to platí aj pre súkromné organizácie vykonávajúce projekty/zákazky financované z verejných financií. Zdroje financií na inkluzívne služby budú najmä z presunov medzi kapitolami (vďaka ušetreným sociálnym dávkam a vyšším výnosom z daní a odvodov) a z eurofondov. Očakávame desaťtisíce malých verejných obstarávaní ročne.
Pri nastavení 50 000 inkluzívnych zamestnancov z 300 tisícovej cieľovej skupiny predpokladáme v horizonte 10 rokov zvýšenie miery zamestnanosti o 3,7 percentuálne body (z toho 1,5 p.b., čo spôsobia samotní inkluzívni zamestnanci), zníženie miery nezamestnanosti o 5 p.b. (z toho 2 p.b. pracovných miest na paralelnom trhu). Už v prvom roku sa 70% z objemu zákazok vráti do verejného rozpočtu vo forme daní a odvodov. Zhruba po deviatich rokoch bude priamy vplyv na verejné financie priaznivý (pri započítaní nepriamych vplyvov už po piatich rokoch). Toto je pri realistickom predpoklade umiestnení na otvorenom trhu práce 10 – 20% z inkluzívnych zamestnancov. Popri týchto kvantifikovateľných zmenách príde k zvýšeniu hospodárskeho rastu, zlepšeniu územnej kohézie, zvýšeniu ekonomickej a príjmovej úrovne cieľovej skupiny a k zlepšeniu celkového ekonomického i ekologického prostredia.
finálna verzia dokumentu:
Inštitút zamestnanosti organizoval konferenciu Inkluzívny trh pod záštitou predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej. Konferencia sa uskutočnila v utorok 12. júla 2011 v Bratislave. Na konferencii prebehla plodná odborná diskusia o koncepte inkluzívneho trhu. Celkovo sa zúčastnilo 90 odborníkov z oblasti trhu práce. Po skončení konferencie bola do života uvedená publikácia Inkluzívny trh. Bola tiež aj tlačová konferencia.
publikované 2011-04-19
Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky, tak ako je definované v stratégii Európa 2020 v časti inkluzívny rast. Popisujeme konkrétne postupy ako tento cieľ v podmienkach Slovenska dosiahnuť, a to zavedením inkluzívneho trhu. . . .
podobné správy: Konferencia: Sociálna ekonomika a sociálna inklúzia seniorov , inkluzivny prispevok banska bystrica 2012 (pdf) .odt doc , Modelovanie možných stratégií inkluzívneho rastu , inkluzivny diplomova praca modelovanie moznych strategii inkluzivneho rastu (pdf) , Neutrálny vplyv na schodok