jump to main body
Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je definované v stratégii Európa 2020. Táto stratégia má 3 piliere:
Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov.
| Viac informácií | Kde získam nové informácie | Kde získam staršie informácie |
| Publikácia inkluzívne zamestnávanie | Sledujte nás | Kde sme prezentovali |
| Otázky a odpovede | Správy | Tlačová konferencia k inkluzívnemu zamestnávaniu |
Veľká časť nepracujúcich osôb je na otvorenom trhu práce ťažko uplatniteľná kvôli nižšej produktivite práce. Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť na trhu určitú formu pozitívnej diskriminácie, aby cieľová skupina mala možnosť zamestnať sa, t. j. aby bola pre zamestnávateľov zaujímavá. V opačnom prípade dôjde v blízkej budúcnosti k vyčerpaniu množstva pracovných síl. Ako formu pozitívnej diskriminácie navrhujeme vytvoriť na Slovensku inkluzívny trh, ktorý bude paralelným oddeleným trhom služieb a pracovníkov. Táto diskriminácia nie je realizovaná formou dotácií, ale formou garancie množstva zákaziek.
Cieľovú skupinu tvoria osoby, ktoré sú bez práce dlhšie ako rok. Ide o dlhodobo nezamestnané osoby, osoby po výkone trestu a časť ekonomicky neaktívnych (ktorí by inak boli dlhodobo nezamestnaní, ale nesplnili niektorú z formálnych podmienok). Celkový objem cieľovej skupiny je na Slovensku približne 250 tisíc osôb. Inkluzívne služby by mali byť nastavené tak, aby vytvorili pracovné príležitosti pre 50 000 z nich.
Osoby z cieľovej skupiny sa budú uchádzať o pracovné miesta v inkluzívnych podnikoch. Ako zamestnanci budú mať v inkluzívnych podnikoch štandardnú pracovnú zmluvu na dobu určitú. Budú mať možnosť pôsobiť na inkluzívnom trhu maximálne dva roky, po tomto období predpokladáme získanie dostatočnej úrovne pracovných zručností potrebných pre pôsobenie na otvorenom trhu práce.
Inkluzívnym podnikom môže byť každý podnik, ktorý sa zaviaže zamestnávať aspoň 3/4 z celkového počtu zamestnancov z cieľovej skupiny. Zisk generovaný inkluzívnymi podnikmi sa bude musieť primárne prerozdeľovať v rámci podniku (prípadne do práce s komunitou). Ďalšie podmienky sú vysoký podiel mzdových nákladoch na celkových (minimálne 70 %), publikovanie krátkych mesačných a výročných správ, používanie iba zamestnaneckých zmlúv (teda nie dohôd o vykonaní práce). Tieto slúžia na zabezpečenie dosiahnutia daného cieľa – reálne zamestnávanie cieľovej skupiny.
Výhodou zamestnávania osôb z cieľovej skupiny je možnosť uchádzať sa o inkluzívne služby. Vzhľadom na očakávaný počet inkluzívnych zamestnancov predpokladáme vznik cca 1000 podnikov v podmienkach SR. Inkluzívne podniky budú medzi sebou konkurovať o realizáciu inkluzívnych služieb, čím vznikne ich cena. Podobne si budú konkurovať o zamestnancov. Je už úlohou inkluzívneho podniku, aby vyrovnal nesúlad medzi geografickým umiestnením cieľovej skupiny a realizáciou služby. Vzhľadom na veľké množstvo malých verejných obstarávaní inkluzívnych služieb bude mať každý podnik niekoľko zákaziek, a teda nebude závislý od jedného projektu.
Inkluzívne služby sú také služby, ktoré majú právo vykonávať výhradne inkluzívne podniky. Verejné inštitúcie budú mať povinnosť vyhlasovať inkluzívne verejné obstarávanie na vykonanie týchto služieb. Náležitosti obstarávania budú štandardné, avšak na inkluzívne podniky sa nesmú vzťahovať rôzne doplňujúce podmienky, napríklad minimálny obrat, rôzne certifikácie alebo regionálna príslušnosť. Znamená to, že zvýhodnenie tohto konceptu nepredstavuje priame dotovanie mzdy účastníka inkluzívnych služieb, ale garantovanie dostatočného objemu verejných obstarávaní, ktoré pokryje výdavky na mzdy jednotlivých účastníkov a primerané sprievodné náklady.
Zdroje financovania inkluzívnych služieb vzniknú najmä z presunov medzi kapitolami (vďaka ušetreným sociálnym dávkam a vyšším výnosom z daní a odvodov) a z eurofondov. Očakávame desaťtisíce malých verejných obstarávaní ročne.
Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu. Tento cieľ do veľkej miery určuje aj veľkosť inkluzívneho trhu. Ak predpokladáme úspešnosť prechodu na otvorený trh práce na úrovni okolo 20 %, je potrebné každý rok zapojiť 50 000 osôb z cieľovej skupiny. Podľa odhadov by sa v horizonte 10 rokov pomocou inkluzívnych služieb dalo dosiahnuť zníženie miery nezamestnanosti o 5,1 p. b., zvýšenie miery zamestnanosti o cca 4,3 p. b., zníženie miery dlhodobej nezamestnanosti na tretinu a zvýšenie hospodárskeho rastu. Nepriame alebo ťažko kvantifikovateľné efekty môžu byť ešte vyššie: zmierni sa sociálne napätie, zvýši sa príjem a spotreba cieľovej skupiny a pod.
Koncepciu Inkluzívneho zamesnávania sme po prvýkrát predstavili v publikácii Inkluzívny trh v roku 2011. Vzhľadom na pozitívne ohlasy odbornej verejnosti sme sa rozhodli túto koncepciu ďalej rozvíjať, upresniť, vylepšiť, čím nadobudla podobu opísanú v publikácii Inkluzívne zamestnávanie, vydanej v decembri v roku 2013.
Aktualizované: december 2013
finálna verzia dokumentu:
Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je to definované v stratégii Európa 2020 v časti o inkluzívnom raste. Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov. V podmienkach SR je tento cieľ možné dosiahnuť inkluzívnym zamestnávaním. Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu.. . .
podobné správy: HN konferencia: nejsou lidi .odp ppt , Pripomienky k zákonu o sociálnej ekonomike , Prezentácia na panelovú diskusiu .odp ppt , Panelová diskusia: Životné podmienky ľudí z marginalizovaných rómskych komunít , Pripomienky k zákonu o verejnom obstarávaní
marec 2018: počet UoZ na úradoch práce: 187759, z toho 81209 dlhodobo, miera 6.8% (2.9% dlhodobá nezamestnosť)
najvyššia nezamestnanosť: Rimavská Sobota 21.5% (13.1%), Revúca 20.3% (10.9%), Rožňava 17.3% (10.0%), Kežmarok 17.2% (9.4%)
najnižšia nezam.: Bratislava V 2.4%, Trnava 2.4%, Trenčín 2.6%, Hlohovec 2.7%, Galanta 2.7%
