-
- Ciele
- IZ tím»
- Ponúkame
- IZ v médiách
- Tlačové konferencie
- Priebežne aktualizované
- Podané pripomienky
- Kalkulačky
- Naše blogy
-
- Projekty a aktivity
-
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Najmenej rozvinuté okresy»
- Konferencia inkluzívny rast a zamestnanosť v Európe
- Zdroje financovania»
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Regionálny aspekt
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Politiky zamestnanosti»
-
- O mzdovej kalkulačke
- Príspevok na dochádzku
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Exekučná kalkulačka
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- Často kladené otázky
- Školenia mzdovej kalkulačky
- Strava v škole
-
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
-
- Reforma dôchodkového systému
- TK: Reforma dôchodkového systému
- Konferencia: Dlhodobá starostlivosť
- Konferencia EKOMSTAT
- Konferencia: Zapájanie do trhu práce a starnutie populácie
- Dôchodková kalkulačka
- Analýza návrhov na zastropovanie odchodu do dôchodku z pohľadu skoršieho odchodu žien
- Rieši dôchodkový strop aktuálne problémy starších pracujúcich?
-
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Priemerná mzda a inflácia
- Životné minimum
- Minimálna mzda
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Hustota obyvateľstva
- Podiel miezd na HDP
- Index demografickej závislosti
- Miera náhrady miezd dôchodkami
- ľudia v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia
- Zamestnanosť žien s viac ako troma deťmi
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v nedeľu
- Odpracované hodiny u osôb na plný úväzok
- Miera nezamestnanosti
- Miera nezamestnanosti - nad 55 rokov
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Percento pracovníkov väčšinou pracujúcich z domu
- Miera zamestnanosti
- Dlhodobá nezamestnanosť
- HDP na obyvateľa v PPS ako priemer EÚ
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Regióny EÚ
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Knižnica
- Konferencie
- Zdravotne postihnutí»
-
- Študentské pôžičky ako riešenie nedostatku študentov v prioritných odboroch
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Ďalšie vzdelávanie
- Nezamestnanosť a neaktivita mladých
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Partneri»
-
- Všetky správy
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Nové životné minimum v mzdovej kalkulačke
- Nezamestnanosť v apríli 2020
- Úloha štátu v oblasti zamestnanosti v regióne Spiš
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Mobilná aplikácia mzdovej kalkulačky
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Modelovanie poistenia v nezamestnanosti
- Aktivačné práce»
- Zamestnanosť v dnešných podmienkach
- Kontakt»
Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky
Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie inkluzívnych podnikov cez inkluzívne verejné obstarávanie. Inkluzívne podniky sú druh sociálnych podnikov, zameraný na pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaných.
Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je definované v stratégii Európa 2020. Táto stratégia má 3 piliere:
- inteligentný rast – vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách,
- udržateľný rast – podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje,
- inkluzívny rast – podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.
Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov.
Kde získam nové informácie
Inkluzívne zamestnávanie
Inkluzívny trh
Veľká časť nepracujúcich osôb je na otvorenom trhu práce ťažko uplatniteľná kvôli nižšej produktivite práce. Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť na trhu určitú formu pozitívnej diskriminácie, aby cieľová skupina mala možnosť zamestnať sa, t. j. aby bola pre zamestnávateľov zaujímavá. V opačnom prípade dôjde v blízkej budúcnosti k vyčerpaniu množstva pracovných síl. Ako formu pozitívnej diskriminácie navrhujeme vytvoriť na Slovensku inkluzívny trh, ktorý bude paralelným oddeleným trhom služieb a pracovníkov. Táto diskriminácia nie je realizovaná formou dotácií, ale formou garancie množstva zákaziek.
Inkluzívni zamestnanci
Cieľovú skupinu tvoria osoby, ktoré sú bez práce dlhšie ako rok. Ide o dlhodobo nezamestnané osoby, osoby po výkone trestu a časť ekonomicky neaktívnych (ktorí by inak boli dlhodobo nezamestnaní, ale nesplnili niektorú z formálnych podmienok). Celkový objem cieľovej skupiny je na Slovensku približne 250 tisíc osôb. Inkluzívne služby by mali byť nastavené tak, aby vytvorili pracovné príležitosti pre 50 000 z nich.
Osoby z cieľovej skupiny sa budú uchádzať o pracovné miesta v inkluzívnych podnikoch. Ako zamestnanci budú mať v inkluzívnych podnikoch štandardnú pracovnú zmluvu na dobu určitú. Budú mať možnosť pôsobiť na inkluzívnom trhu maximálne dva roky, po tomto období predpokladáme získanie dostatočnej úrovne pracovných zručností potrebných pre pôsobenie na otvorenom trhu práce.
Inkluzívne podniky
Inkluzívnym podnikom môže byť každý podnik, ktorý sa zaviaže zamestnávať aspoň 3/4 z celkového počtu zamestnancov z cieľovej skupiny. Zisk generovaný inkluzívnymi podnikmi sa bude musieť primárne prerozdeľovať v rámci podniku (prípadne do práce s komunitou). Ďalšie podmienky sú vysoký podiel mzdových nákladoch na celkových (minimálne 70 %), publikovanie krátkych mesačných a výročných správ, používanie iba zamestnaneckých zmlúv (teda nie dohôd o vykonaní práce). Tieto slúžia na zabezpečenie dosiahnutia daného cieľa – reálne zamestnávanie cieľovej skupiny.
Výhodou zamestnávania osôb z cieľovej skupiny je možnosť uchádzať sa o inkluzívne služby. Vzhľadom na očakávaný počet inkluzívnych zamestnancov predpokladáme vznik cca 1000 podnikov v podmienkach SR. Inkluzívne podniky budú medzi sebou konkurovať o realizáciu inkluzívnych služieb, čím vznikne ich cena. Podobne si budú konkurovať o zamestnancov. Je už úlohou inkluzívneho podniku, aby vyrovnal nesúlad medzi geografickým umiestnením cieľovej skupiny a realizáciou služby. Vzhľadom na veľké množstvo malých verejných obstarávaní inkluzívnych služieb bude mať každý podnik niekoľko zákaziek, a teda nebude závislý od jedného projektu.
Inkluzívne služby
Inkluzívne služby sú také služby, ktoré majú právo vykonávať výhradne inkluzívne podniky. Verejné inštitúcie budú mať povinnosť vyhlasovať inkluzívne verejné obstarávanie na vykonanie týchto služieb. Náležitosti obstarávania budú štandardné, avšak na inkluzívne podniky sa nesmú vzťahovať rôzne doplňujúce podmienky, napríklad minimálny obrat, rôzne certifikácie alebo regionálna príslušnosť. Znamená to, že zvýhodnenie tohto konceptu nepredstavuje priame dotovanie mzdy účastníka inkluzívnych služieb, ale garantovanie dostatočného objemu verejných obstarávaní, ktoré pokryje výdavky na mzdy jednotlivých účastníkov a primerané sprievodné náklady.
Zdroje financovania inkluzívnych služieb vzniknú najmä z presunov medzi kapitolami (vďaka ušetreným sociálnym dávkam a vyšším výnosom z daní a odvodov) a z eurofondov. Očakávame desaťtisíce malých verejných obstarávaní ročne.
Efekty inkluzívneho trhu
Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu. Tento cieľ do veľkej miery určuje aj veľkosť inkluzívneho trhu. Ak predpokladáme úspešnosť prechodu na otvorený trh práce na úrovni okolo 20 %, je potrebné každý rok zapojiť 50 000 osôb z cieľovej skupiny. Podľa odhadov by sa v horizonte 10 rokov pomocou inkluzívnych služieb dalo dosiahnuť zníženie miery nezamestnanosti o 5,1 p. b., zvýšenie miery zamestnanosti o cca 4,3 p. b., zníženie miery dlhodobej nezamestnanosti na tretinu a zvýšenie hospodárskeho rastu. Nepriame alebo ťažko kvantifikovateľné efekty môžu byť ešte vyššie: zmierni sa sociálne napätie, zvýši sa príjem a spotreba cieľovej skupiny a pod.
Koncepciu Inkluzívneho zamesnávania sme po prvýkrát predstavili v publikácii Inkluzívny trh v roku 2011. Vzhľadom na pozitívne ohlasy odbornej verejnosti sme sa rozhodli túto koncepciu ďalej rozvíjať, upresniť, vylepšiť, čím nadobudla podobu opísanú v publikácii Inkluzívne zamestnávanie, vydanej v decembri v roku 2013.
Aktualizované: december 2013
Vlastný dokument
Viac dokumentov a informácií

Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky
Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je to definované v stratégii Európa 2020 v časti o inkluzívnom raste. Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov. V podmienkach SR je tento cieľ možné dosiahnuť inkluzívnym zamestnávaním. Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu.. . .
Podobné správy
Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania, Darí sa - úspešné príklady obcí v spolunažívaní s Rómami .pdf, Reforma dlhodobej starostlivosti, Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných, Štatistiky najmenej rozvinutých okresov, Manažér/manažérka zamestnávania .pdf .odt .docx, Regionálna nezamestnanosť, Trvalý pobyt a rozvoj obcí a miest .pdf .odt .docx, Nezamestnanosť nielen v čase korony, Sociálny aspekt vo vybraných verejných zákazkách .pdf .odt .docx
Rýchla navigácia
Aktuálne štatistiky
November 2020: počet UoZ na úradoch práce: 222976, z toho 76472 dlhodobo, miera 8.1% (2.8% dlhodobá nezamestnosť)
Najvyššia nezamestnanosť: Rimavská Sobota 21.2% (12.2%), Revúca 21.2% (11.3%), Kežmarok 19.0% (9.5%), Rožňava 17.6% (9.1%), Sabinov 16.8% (8.3%)
Najnižšia nezam.: Bratislava V 3.8%, Hlohovec 4.1%, Bratislava I 4.1%, Ilava 4.5%, Trenčín 4.5%