jump to main body
obsahuje okresy:
Región Dolný Zemplín sa nachádza na juhovýchode Slovenska, je najvýchodnejším regiónom Slovenska. Na východe hraničí s Ukrajinou a na Juhu s Maďarskou republikou.Región sa rozprestiera na východoslovenskej nížine, ktorá je charakteristická rozsiahlými nížinami s množstvom vodných plôch, z ktorých najznámejšia je vodná nádrž Zemplínska Šírava. Dolný Zemplín predstavuje geograficky homogénny, nížinatý región, ktorý na západe ohraničujú Slánske vrchy a na severe Vihorlatské vrchy. Na území Dolného Zemplína sa nachádzajú dve veľkoplošné chránené krajinné oblasti: Vihorlat a Latorica. Historicky sa viaže na juh Zemplínskej župy.Okresy tohto regiónu patria k menej rozvinutým regiónom Slovenska (vysoká nezamestnanosť, nízka priemerná mzda,...). Najrozvinutejším okresom sú Michalovce, ktoré dosahujú nižšiu ako priemernú ekonomickú úroveň. Trebišov a Sobrance patria k najzaostalejším oblastiam Slovenska, ekonomická úroveň je výrazne podpriemerná. Z hľadiska ľudského potenciálu má región priaznivú populačnú situáciu, avšak sociálna situácia je výrazne nepriaznivá. Vzdelanostná úroveň obyvateľov je taktiež na nízkej úrovni. Veľkým problémom týchto okresov je „kumulácia negatív“ (problémovosti a nedostatočnosti, resp. nepriaznivého stavu vo väčšine ukazovateľoch). Sociálne problémové, chudobné okresy sa vyznačujú aj nízkou kvalitou sociálnych a infraštrukturálnych potenciálov, civilizačným zaostávaním, zlou dopravnou dostupnosťou, nepriaznivou polohou. Polohová marginalita regiónu Dolný Zemplín spočíva v tom, že je to prihraničný región s periférnou pozíciou voči metropolitnému centru východného Slovenska - Košiciam. Táto periférna poloha vplýva aj na nízku mobilitu pracovných síl (najmä v dôsledku zlej, časovo náročnej a relatívne drahej dopravnej dostupnosti), čo predovšetkým skupinám ohrozeným kumulovanou marginalizáciou sťažuje dochádzku za prácou, za vzdelaním i za kultúrou. Nedostatok pracovných príležitostí v mieste bydliska a nízka mobilita obyvateľstva za prácou, sa odzrkadľuje aj v jeho nedostatočnej príjmovej situácii a nízkej kúpyschopnosti.
Región Dolný Zemplín obsahuje mestá Čierna nad Tisou, Kráľovský Chlmec, Michalovce, Sečovce, Sobrance, Strážske, Trebišov, Veľké Kapušany a počet obcí 199.
| rok | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 |
| počet obyvateľov | 239 867 | 239 672 | 239 448 | 240 841 | 241 108 | 241 315 | |
| počet nezamestnaných | 27 730 | 27 021 | 25 117 | 23 937 | 21 704 | 18 286 | 16 287 |
| počet dlhodobo nezamestnaných | 16 981 | 17 203 | 16 576 | 15 311 | 13 498 | 11 238 | 9471 |
| miera nezamestnanosti | 26.3 | 23.8 | 22.7 | 21.6 | 19.5 | 17 | 14.3 |
| miera dlhodobej nezamestnanosti | 16.1 | 15.1 | 15.0 | 13.8 | 12.2 | 10.4 | 8.3 |
| podielove dane | 48 078 488 | 49 954 459 | 51 565 026 | 56 930 864 | 61 835 464 | 69 053 563 | 73 956 978 |
Najmenej rozvinuté okresy sú okresy Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance a Trebišov.. . .
podobné správy: Nezamestnanosť Česka a Slovenska , Panelová diskusia: Životné podmienky ľudí z marginalizovaných rómskych komunít , Komentár k podpore najmenej rozvinutých okresov .odt doc , Vývoj najmenej rozvinutých okresov , Tlačová konferencia: návrhy na zlepšenie zákona o najmenej rozvinutých okresoch
apríl 2018: počet UoZ na úradoch práce: 183518, z toho 78819 dlhodobo, miera 6.7% (2.9% dlhodobá nezamestnosť)
najvyššia nezamestnanosť: Rimavská Sobota 21.5% (13.0%), Revúca 20.4% (10.9%), Kežmarok 17.5% (9.3%), Rožňava 17.1% (9.8%)
najnižšia nezam.: Bratislava V 2.4%, Trnava 2.4%, Trenčín 2.6%, Hlohovec 2.6%, Galanta 2.6%
