Región Dolný Zemplín

obsahuje okresy:

• Michalovce
• Sobrance
• Trebišov

Región dolný Zemplín sa nachádza na juhovýchode Slovenska, je najvýchodnejším regiónom Slovenska. Na východe hraničí s Ukrajinou a na juhu s Maďarskou republikou.Región sa rozprestiera na Východoslovenskej nížine, ktorá je charakteristická rozsiahlymi nížinami s množstvom vodných plôch, z ktorých najznámejšia je vodná nádrž Zemplínska šírava. Dolný Zemplín predstavuje geograficky homogénny, nížinatý región, ktorý na západe ohraničujú Slanské vrchy a na severe Vihorlatské vrchy. Na území dolného Zemplína sa nachádzajú dve veľkoplošné chránené krajinné oblasti: Vihorlat a Latorica. Historicky sa viaže na juh Zemplínskej župy.Okresy tohto regiónu patria k menej rozvinutým regiónom Slovenska (vysoká nezamestnanosť, nízka priemerná mzda,...). Najrozvinutejším okresom sú Michalovce, ktoré dosahujú nižšiu ako priemernú ekonomickú úroveň. Trebišov a Sobrance patria k najzaostalejším oblastiam Slovenska, ekonomická úroveň je výrazne podpriemerná. Z hľadiska ľudského potenciálu má región priaznivú populačnú situáciu, avšak sociálna situácia je výrazne nepriaznivá. Vzdelanostná úroveň obyvateľov je taktiež na nízkej úrovni. Veľkým problémom týchto okresov je „kumulácia negatív“ (problémovosti a nedostatočnosti, resp. nepriaznivého stavu vo väčšine ukazovateľov). Sociálne problémové, chudobné okresy sa vyznačujú aj nízkou kvalitou sociálnych a infraštrukturálnych potenciálov, civilizačným zaostávaním, zlou dopravnou dostupnosťou, nepriaznivou polohou. Polohová marginalita regiónu dolný Zemplín spočíva v tom, že je to prihraničný región s periférnou pozíciou voči metropolitnému centru východného Slovenska – Košiciam. Táto periférna poloha vplýva aj na nízku mobilitu pracovných síl (najmä v dôsledku zlej, časovo náročnej a relatívne drahej dopravnej dostupnosti), čo predovšetkým skupinám ohrozeným kumulovanou marginalizáciou sťažuje dochádzku za prácou, za vzdelaním i za kultúrou. Nedostatok pracovných príležitostí v mieste bydliska a nízka mobilita obyvateľstva za prácou sa odzrkadľujú aj v jeho nedostatočnej príjmovej situácii a nízkej kúpyschopnosti.

Región dolný Zemplín obsahuje mestá Čierna nad Tisou, Kráľovský Chlmec, Michalovce, Sečovce, Sobrance, Strážske, Trebišov, Veľké Kapušany a počet obcí 199.

základné ukazovatele

najmenej rozvinuté okresy

Ostatné regióny

• Základné ukazovatele
• Bratislava a jej spádové okresy
• Kopanice
• Podunajsko
• dolné Považie
• stredné Považie
• horná Nitra
• Dolná Nitra
• Banské mestá
• Kysuce a Orava
• Horné Považie – Liptov
• Spišské mestá
• Horehronie
• Juhoslovenská kotlina
• Košická kotlina – Torysa
• Horný Zemplín
• Dolný Zemplín

Najmenej rozvinuté okresy

Najmenej rozvinuté okresy sú okresy Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance a Trebišov.. . .

Podobné správy

Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, Nezamestnanosť Česka a Slovenska, Panelová diskusia: Životné podmienky ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, Komentár k podpore najmenej rozvinutých okresov .odt doc, Vývoj najmenej rozvinutých okresov, Tlačová konferencia: návrhy na zlepšenie zákona o najmenej rozvinutých okresoch, Štatistiky najmenej rozvinutých okresov, Najmenej rozvinuté okresy, Akčný plán okresu Sabinov, Návrh inkluzívneho príspevku hladovým dolinám