Bankový účet pre každého

V 21. storočí, v období vysokej elektronizácie a automatických služieb by už stálo za zváženie výraznejšie používanie bežných účtov. Bežný účet odbremení od manuálneho platenia pravidelných platieb, zvýši transparentnosť používania peňazí, zabezpečí prevod prostriedkov tam, kam treba a zníži impulzívne výdavky. Napriek tomu používanie bežných účtov nie je bežným štandardom.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky prišlo v máji tohto roku s návrhom zaviesť individuálny účet občanom pre platby od verejnej správy. Tento by mal fungovať podobne ako bežné bankové účty, avšak užívateľom naň budú chodiť iba platby plynúce od inštitúcií verejného sektora, a to všetky v jeden deň. Majiteľom účtov by mali byť vydané platobné karty, ktoré umožnia platbu obchodníkom na území SR a v niektorých prípadoch aj prevod prostriedkov na účet zriadený v komerčnej banke. Z individuálneho účtu pre platby od verejnej správy by občania mali mať možnosť vyberať peniaze aj prostredníctvom bankomatov, avšak len do výšky povoleného limitu.

Aby mohol systém fungovať, má byť vytvorený Centrálny register platieb, infraštruktúru má poskytnúť Slovenská pošta. Cieľom návrhu je zjednotenie a sprehľadnenie platieb, keďže tieto sa v súčasnosti realizujú prostredníctvom viacerých inštitúcií (Štátna pokladnica, Slovenská pošta, komerčné banky), pričom ministerstvo si od návrhu sľubuje aj vyššiu efektívnosť a rast kvality verejných služieb. Takmer okamžite po zverejnení návrhu začali slovenské médiá poukazovať na zlé skúsenosti z českej praxe, kde obdobný projekt pohltil relatívne veľký objem prostriedkov, avšak zlyhal hneď v úvodnej fáze.

Z nášho pohľadu by vytvorenie paralelného bankového systému bolo zbytočné plytvanie. Preto navrhujeme, aby išlo o štandardizovaný produkt komerčných bánk, ktorý by spĺňal dané podmienky. Vzhľadom na objem vyplácaných dávok a vzhľadom na jednorazové prísuny s postupným vyplácaním ide o veľmi istý zdroj financií pre banky. Preto sa dá očakávať, že poplatky za takéto účty budú minimálne. Rovnako, ak banky budú chcieť získať nových klientov, budú musieť zabezpečiť bankomaty aj v menších obciach.

Hlavná výhoda bežného účtu je nastavenie pravidelných platieb. Tieto predstavujú predovšetkým štandardné inkasá a úhrady – za bývanie, energie, dopravu, koncesionárske poplatky, alimenty, dane, poistenia a pod. Po dohode so sociálnym pracovníkom by sa z individuálneho účtu mohli prioritne vyplácať aj úhrady za stravovanie, kredit na nákup v potravinách, faktúry za telefón a ďalšie. Časť výberov by mala byť naviazaná na službu (gastrolístky, električenka a pod.), čo by malo podobný efekt ako pridelenie osobitného príjemcu.

Po zaplatení prioritných platieb zostanú ľuďom voľné prostriedky. Tieto sa budú dať vybrať bankomatom, s určitými limitmi. Limit na výber by nemal byť príliš krátky (teda nie denný, ako je to zväčša pri bežných bankových produktoch) ani príliš dlhý (teda nie mesačný), ale napríklad týždenný, čím sa zabezpečí väčšia rovnomernosť v spotrebe, ako by to bolo v prípade mesačného limitu (príliš vysoká suma, ktorú je možné minúť za jeden deň) alebo denného limitu (príliš nízka suma, ktorá nebude stačiť na pokrytie väčších výdavkov a bude ju taktiež možné minúť v priebehu pár dní).

V prípade, že by poberateľ dávok v hmotnej núdzi mal záujem uskutočniť investičný zámer, ktorý presahuje možnosti limitu na výber, mal by byť každý takýto prípad posudzovaný osobitne, avšak za podmienok, ktoré nebudú poberateľov dávok nútiť využívať služby úžerníkov či nebankových subjektov. Správca príslušného individuálneho účtu a sociálny pracovník by mali o investičnom zámere vedieť a schváliť ho, pričom čerpanie ako aj splácanie prostriedkov by sa mali diať v špeciálnom režime. Podobne, nepredvídané výdavky by mal odsúhlasovať sociálny pracovník.

Osobitným bodom, ktorý bude treba doriešiť, je zamedzenie možnosti siahnuť na pomoc v hmotnej núdzi, ktorá bude súčasťou účtu.

Sociálny systém – skutočnosť a vízia

Cieľom aktivity je zviditeľniť ucelený obraz o problematike sociálneho systému v podmienkach Slovenska. Hlavným cieľom je začať odbornú diskusiu na tému zásad, cieľov a aktivít sociálneho systému, z ktorého potom môžu vychádzať jednotlivé vykonávacie zákony. Aktivitu realizujeme prostredníctvom projektu Verejné politiky zamestnanosti.. . .

Projekt Verejné politiky zamestnanosti

Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Verejné politiky zamestnanosti cez Program podpory mimovládnych organizácií v rámci Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Projekt je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA - nadácia pre sociálne zmeny. Prinášame Vám podrobnosti o realizovanom projekte.. . .

podobné správy: Najväčšie výzvy vlády , Úloha sociálneho pracovníka , Administratívna nenáročnosť , Riešenie špecifických prípadov , Zrušenie priestupkovej imunity