www.iz.sk : Projekty : Školstvo a trh práce : Návrh financovania školstva :

Návrh financovania školstva

Žiaci stredných škôl sa pri výbere vysokej školy nerozhodujú o tom, či ich odbor bude mať po vyštudovaní uplatnenie na trhu práce, ale skôr o náročnosti štúdia a prijímacieho konania, podľa názorov rodiny a známych, vzdialenosti školy od bydliska a pod. Pre vysoké školy je prvoradé, aby mali študijné programy akreditované a aby pokryli kapacity katedier. Ministerstvo školstva SR financuje vysoké školy plošne bez kontroly výstupu, ako napr. nadmerné množstvo ekonómov a nedostatočný počet medicínsky alebo technicky vzdelaných ľudí. Takéto správanie vytvára nerovnováhu na trhu práce, a preto je potrebné, aby štát svojou fiškálnou politikou vytvoril podmienky pre opätovnú rovnováhu.

Preto Inštitút zamestnanosti navrhuje poskytovanie výhodnej štátnej pôžičky pre študentov vysokoškolského štúdia bez ohľadu na ich sociálny status. Išlo by o dlhodobé pôžičky určené na pokrytie výdavkov študenta denného aj externého štúdia. Takto nastavená študentská pôžička by sa umorovala započítaním dane z príjmu fyzickej osoby, tzn. absolvent sa po štúdiu zamestná a platí daň zníženú o splátku pôžičky. Inými slovami, absolvent je povinný platiť dane minimálne vo výške splátky pôžičky. Dane si môže znížiť len ten, kto dostáva mzdu a platí dane na Slovensku. Absolventi, ktorí pôjdu pracovať do zahraničia, budú motivovaní hľadať si zamestnanie, v ktorom plne uplatnia svoje vzdelanie, pretože budú mať povinnosť splácať pôžičku na Slovensku. Absolventi, ktorí vyštudujú študijný program, s ktorým si nenájdu prácu, budú pod tlakom pôžičky a budú motivovaní rekvalifikovať sa, aby získali prácu.

Varianty

Existuje viacero variantov, ako štátnu pôžičku poskytovať. Jeden z nich je minimálny variant, kedy MŠ SR vyhlási prioritné študijné programy, ktoré majú v strednodobom horizonte možnosť uplatniť sa na trhu práce, a teda poskytne na tieto programy zvýhodnené štátne pôžičky. Tento variant má motivačný aspekt študovať zvýhodnené odbory.

Minimálny variant

Pri minimálnom variante sa nepredpokladá zavedenie školného, takže študentská pôžička by financovala len náklady študenta na štúdium. Odhadované náklady sú 1 800 € pre študenta denného štúdia a 3 800 € pre študenta externého štúdia za 1 rok štúdia (rozdiel je kvôli školnému pre externých študentov). Pri predpokladanom 5-ročnom štúdiu to je 9 000 € a 19 000 € podľa typu štúdia. Predpokladaná výška študentskej pôžičky je preto odhadovaná na 10 000 €, čo dáva priemernú časť 2 000 € na 1 rok štúdia. Minimálny variant počíta s poskytnutím vysokoškolskej pôžičky len pre prioritné študijné programy a štát len pre ne poskytne zvýhodnené pôžičky. Predpokladáme, že počet študentov patriacich do prioritných odborov je 5 % zo všetkých študentov. Môžeme teda predpokladať, že v prioritných programoch sa nachádza 10 000 študentov. Teda v každom ročníku sa nachádza 2 000 študentov. Pri počítaní celkových nákladov pre štátny rozpočet pri poskytovaní zvýhodnenej vysokoškolskej pôžičky predpokladáme, že každý študent prvého ročníka si zoberie maximálnu zvýhodnenú pôžičku. Môžeme teda povedať, že celková pôžička by predstavovala 20 mil. €. Absolvent vysokej školy zaplatí celú pôžičku za 8 rokov, ak celú istinu spláca celou daňou fyzických osôb. Celá vysokoškolská pôžička by bola úročená úrokovou mierou rovnou inflácii.

Maximálny variant

Ďalším z variantov je maximálny variant, ktorý má iný princíp ako minimálny. V tomto prípade ide o plošné zavedenie školného na vysokých školách a zároveň MŠ SR plošne poskytne nové pôžičky vo výške školného, ubytovania, stravy, učebníc a pod.

Z dôvodu zavedenia školného na každej škole by štát ušetril na bežných a kapitálových výdavkoch na vysoké školy približne 450 mil. € ročne (platí pre rok 2010). Pri počte študentov študujúcich na vysokých školách je to priemerne 2 414 € ročne na jedného študenta. Po pripočítaní výdavkov študenta z prvého variantu sú celkové výdavky približne 4 000 € ročne pre študenta denného štúdia. Pri tomto variante sa navrhuje pôžička vo výške 20 000 € za päť rokov štúdia. Pri počte študentov v jednom ročníku 40 000 a výške pôžičky pre jedného študenta 20 000 € by predstavovali celkové náklady 800 mil. €, pričom si treba uvedomiť, že dochádza k úsporám na výdavkoch na vysoké školy vo výške 450 mil. €. Pri takejto výške pôžičky by absolvent po zamestnaní sa za priemernú mzdu vysokoškolsky vzdelaného pracovníka splatil pôžičku o 15 rokov.

V žiadnom variante sa nepredpokladá s prácou študenta, s ktorou sa splácanie pôžičky skracuje a taktiež sa neuvažuje so záujmom o nižšiu pôžičku, ako je maximálna. Taktiež sa neuvažuje s národohospodárskymi efektmi dostupnosti vysokoškolského vzdelania pre všetkých, a tým zlepšenie efektívnej alokácie ľudských zdrojov. Na druhej strane však musíme brať do úvahy administratívne náklady, keďže je predpoklad maximálneho využitia vysokoškolskej pôžičky a dlhého časového obdobia jej trvania a možná nedobytnosť časti pôžičky (napr. u ľudí žijúcich v zahraničí, budúcich invalidov a ľudí, ktorí zomrú skôr, ako bude splatená pôžička).

Záver

V čase globalizácie a zvýšenej migrácie za prácou je systém vysokého školstva bez školného veľmi ťažko udržateľný. Na druhej strane, systém školného nesmie diskriminovať slabšie sociálne skupiny od participácie na vzdelávaní. Preto v tomto návrhu predkladáme systém zavádzajúci systém pôžičiek, ktorý umožní študovať aj sociálne slabším skupinám a zároveň sa finančne nedotkne tých, ktorí po skončení školy začnú pracovať na Slovensku.

Celé znenie návrhu na zmenu financovania školstva

celý dokument o financovani VŠ .pdf .odt .doc .epub

https://www.iz.sk/sk/projekty/skolstvo-a-trh-prace/navrh-financovania-vs

Školstvo a trh práce

Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Ide o zlú komunikáciu medzi školstvom a trhom práce.. . .