Nárok na výplatu mzdy

Po skončení pracovného pomeru (bez ohľadu na to, kto bol iniciátorom skončenia pracovného pomeru) má zamestnanec nárok na výplatu mzdy za odpracovaný mesiac, resp. alikvótnu časť kalendárneho mesiaca, v ktorom sa pracovný pomer skončil. To však neplatí v prípade, ak zamestnanec v danom mesiaci poberal nemocenskú dávku (bol dočasne práceneschopný, na materskej dovolenke alebo ošetroval člena rodiny). Mzda je následne splat­ná po­za­du za me­sač­né ob­do­bie, a to naj­nes­kôr do kon­ca nas­le­du­jú­ce­ho ka­len­dár­ne­ho me­sia­ca, počas výplatného termínu.

Mzda zamestnanca môže byť krátená, ak na to vznikli dôvody, napr. ak zamestnanec nezotrval v pracovnom pomere počas výpovednej doby, zamest­návateľ si môže uplatiť sankciu vo výške jedného mesačného zárobku. V prípade, ak je v kolektívnej zmluve platnej u zamest­návateľa dohodnuté, že rozsah peňažnej náhrady za nezotrvanie v pracovnom pomere počas výpovednej doby je vyšší, zamest­návateľ si môže uplatniť aj viac ako jeden zárobok, maximálne však v rozsahu zodpovedajúcemu dĺžke výpovednej doby zamestnanca.

Nárok na odmenu za vykonanú prácu má aj zamestnanec pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odmena je obvykle splatná po dokončení a vykonaní určitej pracovnej úlohy alebo vo výplatnom termíne. Nezaplatenie dohodnutej odmeny je rovnako ako nezaplatená splatná mzda vymáhateľná súdnou cestou.

Nevyplatenie mzdy môže byť trestným činom (§ 214 trestného zákona), v prípade konkurzu sú mzdy medzi prvými pohľadávkami (§ 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii číslo 7/2005).

• § 130 ods. 2 a § 131 Zá­kon­ní­ka prá­ce