qr kod na stranku

Úspory z inkluzívneho trhu

Dôsledkom zavedenia inkluzívneho trhu budú veľké úspory verejných financií. Hneď v prvom roku sa 63 % integračnej sumy vráti do verejného rozpočtu vo forme úspory dávok a vyššieho výberu daní a odvodov. V piatom roku už 116 %. Takto vypočítaná návratnosť investície nezohľadňuje ťažšie merateľné efekty vo forme zlepšenia kohézie, zníženia kriminality, zlepšenia životnej úrovne a životného prostredia.

V prvom roku

Ak sa z dlhodobo nezamestnaného človeka stane zamestnaný, štát a verejný sektor na tomto presune výrazne finančne získa.

Najväčším ziskom, až 134 mil. € (teda 25 % integračnej sumy) sú príjmy Sociálnej poisťovne z vyššieho výberu poistného vďaka väčšiemu počtu zamestnancov. 54 mil. €, alebo 10 % integračnej sumy, sú vyššie príjmy zdravotných poisťovní.

Dodatočný výnos z priamych daní je relatívne nízky, iba 18 mil. €, teda 3,4 % integračnej sumy. Toto je dané progresívnou sadzbou daní z príjmov, kde ľudia s minimálnou mzdou platia iba symbolické dane.

Úspory z nižšieho počtu ľudí závislých na dávkach v hmotnej núdzi odhadujeme na 39 mil. € ročne, teda 7,2 % integračnej sumy. V modeli predpokladáme, že prvý rok zamestnania budú vyplatené dávky v hmotnej núdzi rovnaké ako pred získaním zamestnania (vďaka súbehu dávok v hmotnej núdzi s príjmom zo zamestnania a vďaka osobitnému príspevku). Druhý a ďalší rok očakávame dávky nižšie o 130 €.

Ďalšou skupinou úspor sú úspory dosiahnuté vďaka nižšiemu počtu nezamestnaných. Za nezamestnaných platí štát zdravotné poistenie (okolo 33 € mesačne), implicitné starobné poistenie (cca 55 €, keďže vďaka solidarite v dôchodkovom systéme, minimálnemu dôchodku a súbehu dôchodku s dávkami v hmotnej núdzi de facto dáva dôchodok ľuďom aj za obdobie, ktoré boli nezamestnaní). Všetky tieto výdavky štát ušetrí vďaka tomu, že sa z nezamestnaných stanú zamestnaní. Ide približne o 51 miliónov €, teda 9,5 % z celkovej hodnoty všetkých faktúr.

Ďalšou skupinou príjmov sú príjmy štátu dosiahnuté vďaka bohatším obyvateľom. Ľudia poberajúci mzdu majú zväčša vyšší príjem ako nezamestnaní, na základe čoho zaplatia DPH a generujú priame sekundárne efekty (napr. vyššiu mzdu pracovníkov služieb alebo vyššie zisky). Konzervatívne sme predpokladali, že polovica z dodatočných čistých príjmov bude vynaložená na tovary či služby zaťažené DPH. Spolu ide o 24 miliónov €, teda 4,4 % z integračnej sumy.

Nezanedbateľný zdroj finančných prostriedkov možno získať presunom tej aktívnej politiky trhu práce, ktorá plní rovnaké ciele ako inkluzívny trh. Ide najmä o aktivačné práce či príspevok na podporu miestnej zamestnanosti (§ 52, § 52a, § 50, § 50j a pravdepodobne aj časť § 54). V roku 2012 išlo o čiastku 57 miliónov €, v roku 2019 28 mil. €. Napriek tomu, že sa zníži počet nezamestnaných evidovaných na úradoch práce, navrhujeme ponechať aktívne politiky trhu práce v nezmenenej finančnej výške a presmerovať ich na komunitné služby. Vďaka tomu, že ich suma na jedného nezamestnaného sa zvýši, môže výrazne stúpnuť ich úloha a možnosti a najmä sa zvýši úspešnosť prechodu na otvorený trh práce.

Súčet uvedených priamych efektov dosahuje už v prvom roku fungovania inkluzívneho trhu 63 % z celkových nákladov.

Výnosy plynúce z inkluzívneho zamestnávania v prvom roku

suma v mil. € ročne% integračnej sumy
platby do zdravotného poistenia5410,04 %
platby do Sociálnej poisťovne13424,83 %
zaplatené priame dane183,37 %
úspora na dávkach v hmotnej núdzi397,22 %
platby štátu do zdravotného a starobného poistenia519,44 %
zvýšenie platieb DPH ľuďmi244,44 %
priame sekundárne efekty173,11 %
spolu33762,5 %

Zdroj: vlastné prepočty.

Úspory z inkluzívneho trhu v ďalších rokoch

Finančné úspory verejného sektora sú hneď v prvom roku vo výške 62 %, v nasledujúcich rokoch sa ešte zvyšujú, čo je dané najmä rastúcim počtom ľudí zamestnaných na otvorenom trhu práce, keďže platia dane a odvody. Pri pohľade na úspory rátané v stálych cenách vidíme, že k vyrovnaniu nákladov a výnosov dôjde už medzi tretím a štvrtým rokom. Po piatich rokoch už výnosy prevyšujú náklady o takmer 16 %.

Výnosy plynúce z inkluzívneho zamestnávania v horizonte 5 rokov

nultý rokprvý rokdruhý roktretí rokštvrtý rokpiaty rok
platby do zdravotného poistenia10 %10 %10 %10 %10 %10 %
platby do Sociálnej poisťovne25 %25 %25 %25 %25 %25 %
zaplatené priame dane3 %3 %3 %3 %3 %3 %
úspora na dávkach v hmotnej núdzi0 %7 %7 %7 %7 %7 %
platby štátu do zdravotného a starobného poistenia9 %9 %9 %9 %9 %9 %
zvýšenie platieb DPH ľuďmi4 %4 %4 %4 %4 %4 %
priame sekundárne efekty0 %3 %21 %36 %47 %56 %
spolu priame efekty52 %62 %80 %95 %106 %116 %

Zdroj: vlastné prepočty.

Prognózu sme realizovali v stálych cenách (teda predpokladáme nárast všetkých súm o infláciu) a pri súčasnom nastavení legislatívy (rovnaké sadzby DPH, rovnaké odvody a dane, rovnaký súbeh dávok a mzdy). Predpokladali sme postupný nábeh inkluzívneho trhu tak, že v nultom roku bude objem trhu polovičný.

Nepriame efekty

Popri finančných efektoch na verejný rozpočet sa ešte uskutoční samotná zákazka, teda niečo po tejto práci zostane. Či už ide o uprataný chodník alebo vynovený hrad.

Nepriame či ťažšie kvantifikovateľné finančné efekty môžu byť ešte vyššie:

  • samotná zamestnanosť vygeneruje 45 miliónov € na stravovanie zamestnancov,
  • zníži sa kriminalita v dôsledku chudoby (rozpočet na väzeňstvo predstavuje 187 miliónov €, pri 3-percentnom podiele väzňov kvôli chudobe ide o 5,6 miliónov € ročne; rozpočet na súdnictvo 350 miliónov €, ak by vďaka vyššej životnej úrovni mali súdy iba o 3 % menej prípadov, jedná sa o úsporu 10,5 miliónov €; verejný poriadok a policajné služby majú štátny rozpočet vo výške 1 561 mil. € (plus obecné polície), 45 mil. € integračnej sumy predstavuje 2,9 % z tejto sumy),
  • pohľadávky verejného sektora voči bývalým nezamestnaným sa stanú vymožiteľné,
  • pracujúci začnú platiť alimenty výživné (v roku 2021 približne 6500 detí dostávalo náhradné výživné vo výške 5,7 mil. €; v roku 2012 to bolo 8400 detí a 7,3 mil. €),
  • zníži sa dopyt po službách detských domovov (celkový rozpočet na detské domovy a náhradnú starostlivosť je vyše 50 miliónov €, pričom významná časť detí sa v nich ocitne ako priamy či nepriamy dôsledok zlej ekonomickej situácie rodičov),
  • povodne by vďaka lepšej protipovodňovej ochrane spôsobovali menšie škody (škody spôsobené každou povodňou sa rátajú v desiatkach miliónov €, napríklad jeden strhnutý most sa ráta v miliónoch),
  • skrášlením turistických či cyklistických chodníkov priláka región viac turistov, čo bude mať pozitívny vplyv na služby aj na obecné rozpočty (daň za ubytovanie sa pohybuje okolo 1 € na noc na návštevníka).

Popri finančných efektoch budú výrazne generované aj nefinančné efekty. Ľudia získajú prácu a pocit užitočnosti a sebaúcty, deti získajú vo svojich pracujúcich rodičoch lepší vzor, krajina sa vďaka prácam skrášli, zamestnávatelia získajú zamestnancov s pracovnými skúsenosťami, zlepší sa využívanie miestnej hromadnej dopravy, znížia sa regionálne rozdiely, atď. Ohodnotenie týchto efektov je veľmi ťažké, avšak ani jeden z nich nie je negatívny.

Pri takto výrazných pozitívnych efektoch sa musí zmeniť zásadná otázka z „prečo by sme do tohto mali dať 540 miliónov €?“ na „stoja nám všetky tieto pozitívne efekty za 203 miliónov €?“

Úsporám a ziskom plynúcim zo zavedenia inkluzívneho trhu sa viac venuje príloha číslo 5: „Dosah zavedenia inkluzívneho trhu na verejné financie" publikácie Inkluzívny trh.


https://www.iz.sk/sk/projekty/inkluzivny-rast/uspory
ikona Inkluzívny trh

Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky

Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Inkluzívne podniky sú druh integračných sociálnych podnikov, zameraný na pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaných.. . .

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/projekty/inkluzivny-rast/uspory krátka url: http://iz.sk/inkl/uspory

Aktuálne štatistiky

Jún 2022: počet UoZ na úradoch práce: 187122, z toho 83035 dlhodobo, miera 6.9% (3.1% dlhodobá nezamestnosť)

Najvyššia nezamestnanosť: Rimavská Sobota 20.7% (13.6%), Revúca 20.4% (13.3%), Kežmarok 18.4% (9.7%), Sabinov 16.2% (9.9%), Rožňava 15.9% (9.1%)

Najnižšia nezam.: Bratislava V 2.7%, Trenčín 2.9%, Ilava 3.1%, Nitra 3.3%, Bratislava I 3.3%

Mobilné aplikácie

Pre Android.

stiahni pre android