Dobrá práca

Fenoménom v oblasti slovenského trhu práce je v súčasnosti zamestnávanie pracovníkov na dohodu a formou (nútenej) živnosti. Ich aplikáciou v praxi však môžeme identifikovať výhody najmä na strane zamestnávateľa a výrazne horšie podmienky na strane zamestnanca. Z uvedeného dôvodu je z pohľadu zamestnanca výhodnejšie zamestnanie sa formou klasického pracovného pomeru.

Zamestnanec v pracovnom pomere má totiž zákonný nárok na rôzne sociálne benefity, akými sú napr. stravné, materská a rodičovská dovolenka či nárok na zabezpečenie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania. Zákonník práce taktiež definuje podmienky odmeňovania zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere, príplatky za víkendovú prácu, nárok na dovolenku, pracovné cesta a prestávky v práci. Na rozdiel od živnostníkov, ktorí za škody ručia celým svojím majetkom, ručenie zamestnanca pracujúceho na základe pracovného pomeru je obmedzené. V prípade pracovného úrazu má zamestnanec iné podmienky ako dodávateľ (živnostník).

Pri ukončení pracovného pomeru, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, vznikajú zamestnancom určité nároky. Ide v prvom rade o odstupné a odchodné, ale aj o nárok na výplatu mzdy a nárok na výplatu náhrady mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru. V prípade, ak zamestnanec v dobe ukončenia pracovného pomeru nemal vyčerpanú dovolenku za daný kalendárny rok, vzniká mu nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky.

V neposlednom rade, nevyplatenie mzdy je trestným činom, nezaplatenie živnostníkovi nie.

Aby sa podnikatelia nevyhýbali svojim povinnostiam, závislá práca je definovaná hneď v úvode zákonníka práce a môžu ju vykonávať iba zamestnanci (a nie živnostníci).

• 311/2001 Z.z. – zákon ZÁKONNÍK PRÁCE

Dobrá práca

Pracovná dôstojnosť človeka by mala predstavovať základný determinant pracovnoprávnej regulácie. Skúsenosti z prostredia slovenského trhu práce ale naznačujú, že sa postupne vytvára významný kontrast medzi deklarovaným a skutočným. Prinášame Vám informácie o výhodách a nevýhodách (ne)štandardných foriem pracovného pomeru.. . .

Kultúra sveta práce

Inštitút zamestnanosti spolu s nadáciou Friedricha Eberta realizuje projekt „Kultúra sveta práce“. Fenomény ako „nútená živnosť" a zneužívanie prác na dohodu sa v posledných rokoch prejavujú stále častejšie, čo dokazujú aj štatistiky zo Sociálnej poisťovne o počte dohodárov a živnostníkov. Dôvodom narastajúceho počtu (nútených) živnostníkov a zamestnancov pracujúcich na dohodu sú predovšetkým nižšie mzdové náklady na zamestnanca, keďže zamestnávateľ pri takejto forme zamestnávania platí iba úrazové a garačné poistenie vo výške 1,05 % v prípade dohodárov a v prípade živnostníkov neplatí vôbec nič. Pracovníkom, ktorí pracujú formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo na živnosť, prináša takáto forma pracovno-právneho pomeru značné nevýhody oproti zamestnancom v riadnom pracovnom pomere.. . .

Podobné správy

ksp formy vykonu zavislej prace (pdf) .pdf, Workshop: Poznáš svoje práva a povinnosti na trhu práce?, ksp aplikacne nedostatky pravnej upravy pracovnej cesty (pdf) .pdf, ksp pravo na strajk (pdf) .pdf, Konferencia Kultúra sveta práce v digitálnej spoločnosti .pdf, ksp prezentacia 2012 11 05 (pdf) .pdf .odp .ppt, Kultúra svet práce - Závislá práca a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru .pdf, Vedecká konferencia Odmeňovanie v pracovnom práve, Publikácia Právo na štrajk, Dobrá práca