Dobrá práca

Fenoménom v oblasti slovenského trhu práce je v súčasnosti zamestnávanie pracovníkov na dohodu a formou (nútenej) živnosti. Určiť jednoznačné výhody a nevýhody týchto foriem zamestnania oproti klasickému pracovnému pomeru nie je jednoduché, ich aplikáciou v praxi však môžeme identifikovať výhody najmä na strane zamestnávateľa a slabšiu ochranu práv na strane zamestnanca. Z uvedeného dôvodu je z pohľadu zamestnanca výhodnejšie zamestnanie sa formou klasického pracovného pomeru. Zamestnanec v pracovnom pomere má totiž zákonný nárok na rôzne sociálne benefity, akými sú napr. stravné, materská a rodičovská dovolenka či nárok na zabezpečenie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania. Zákonník práce taktiež definuje podmienky odmeňovania zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere, nárok na dovolenku a prestávky v práci. Na rozdiel od živnostníkov, ktorí za škody ručia celým svojím majetkom, ručenie zamestnanca pracujúceho na základe pracovného pomeru je obmedzené.

Pri ukončení pracovného pomeru, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, vznikajú zamestnancom určité nároky. Ide v prvom rade o odstupné a odchodné, ale aj o nárok na výplatu mzdy a nárok na výplatu náhrady mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru. V prípade, ak zamestnanec v dobe ukončenia pracovného pomeru nemal vyčerpanú dovolenku za daný kalendárny rok, vzniká mu nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Zamestnávateľ je zo zákona povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, a ak o to zamestnanec požiada, tak i pracovný posudok.

Dobrá práca

Pracovná dôstojnosť človeka by mala predstavovať základný determinant pracovnoprávnej regulácie. Skúsenosti z prostredia slovenského trhu práce ale naznačujú, že sa postupne vytvára významný kontrast medzi deklarovaným a skutočným. Prinášame Vám informácie o výhodách a nevýhodách (ne)štandardných foriem pracovného pomeru.. . .

Kultúra sveta práce

Inštitút zamestnanosti spolu s nadáciou Friedricha Eberta realizuje projekt "Kultúra sveta práce". Fenomény ako "nútená živnosť" a zneužívanie prác na dohodu sa v posledných rokoch prejavujú stále častejšie, čo dokazujú aj štatistiky zo Sociálnej poisťovne o počte dohodárov a živnostníkov. Dôvodom narastajúceho počtu (nútených) živnostníkov a zamestnancov pracujúcich na dohodu sú predovšetkým nižšie mzdové náklady na zamestnanca, keďže zamestnávateľ pri takejto forme zamestnávania platí iba úrazové a garačné poistenie vo výške 1,05 % v prípade dohodárov a v prípade živnostníkov neplatí vôbec nič. Pracovníkom, ktorí pracujú formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo na živnosť, prináša takáto forma pracovno-právneho pomeru značné nevýhody oproti zamestnancom v riadnom pracovnom pomere.. . .

Podobné správy

Konferencia Kultúra sveta práce v digitálnej spoločnosti, Vedecká konferencia Odmeňovanie v pracovnom práve, ksp aplikacne nedostatky pravnej upravy pracovnej cesty (pdf), ksp pravo na strajk (pdf), ksp dohody o pracach mimo pracovneho pomeru (pdf), Právo na štrajk, ksp formy vykonu zavislej prace (pdf), Workshop Práva a povinnosti na TP, Sociálne benefity, Odmeňovanie