Dobrá práca

Fenoménom v oblasti slovenského trhu práce je v súčasnosti zamestnávanie pracovníkov na dohodu a formou (nútenej) živnosti. Ich aplikáciou v praxi však môžeme identifikovať výhody najmä na strane zamest­návateľa a výrazne horšie podmienky na strane zamestnanca. Z uvedeného dôvodu je z pohľadu zamestnanca výhodnejšie zamestnanie sa formou klasického pracovného pomeru.

Zamestnanec v pracovnom pomere má totiž zákonný nárok na rôzne sociálne benefity, akými sú napr. stravné, materská a rodičovská dovolenka či nárok na zabezpečenie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania. Zákonník práce taktiež definuje podmienky odmeňovania zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere, príplatky za víkendovú prácu, nárok na dovolenku, pracovné cesta a prestávky v práci. Na rozdiel od živnostníkov, ktorí za škody ručia celým svojím majetkom, ručenie zamestnanca pracujúceho na základe pracovného pomeru je obmedzené. V prípade pracovného úrazu má zamestnanec iné podmienky ako dodávateľ (živnostník).

Pri ukončení pracovného pomeru, či už zo strany zamestnanca alebo zamest­návateľa, vznikajú zamestnancom určité nároky. Ide v prvom rade o odstupné a odchodné, ale aj o nárok na výplatu mzdy. V prípade, ak zamestnanec v dobe ukončenia pracovného pomeru nemal vyčerpanú dovolenku za daný kalendárny rok, vzniká mu nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Zákonník práce dáva minimálne nároky zamestnanca pri obmedzeniach po skončení pracovného pomeru. Zamest­návateľ nemá právo zakazovať zamestnancom hovoriť o skúsenostiach s daným zamest­návateľom či hovoriť o svojom plate.

V neposlednom rade, nevyplatenie mzdy je až trestným činom (§ 214 trestného zákona) – nezaplatenie faktúry živnostníkovi nie a v prípade konkurzu sú mzdy medzi prvými pohľadávkami (§ 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii číslo 7/2005).

V prípade krachu zamest­návateľa, existuje garančné poistenie, ktoré sa však týka len pracovníkov, nie živnostníkov.

Aby sa podnikatelia nevyhýbali svojim povinnostiam, závislá práca je definovaná hneď v úvode zákonníka práce a môžu ju vykonávať iba zamestnanci (a nie živnostníci).

• Zákonník práce 311/2001 Z. z.

Dobrá práca

Pracovná dôstojnosť človeka by mala pred­stavovať základný determinant pracovnoprávnej regulácie. Skúsenosti z prostredia slovenského trhu práce ale naznačujú, že sa postupne vytvára významný kontrast medzi deklarovaným a skutočným. Prinášame Vám informácie o výhodách a nevýhodách (ne)štandardných foriem pracovného pomeru.. . .

Kultúra sveta práce

Fenomény ako nútená živnosť a zneužívanie prác na dohodu sa v posledných rokoch prejavujú stále častejšie, čo dokazujú aj štatistiky zo Sociálnej poisťovne o počte dohodárov a živnostníkov. Pracovníkom, ktorí pracujú formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo na živnosť, prináša takáto forma pracovno-právneho pomeru značné nevýhody oproti zamestnancom v riadnom pracovnom pomere.. . .

Podobné správy

Publikácia Právo na štrajk, Vedecká konferencia Odmeňovanie v pracovnom práve, Kultúra svet práce - Závislá práca a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru .pdf, ksp formy vykonu zavislej prace (pdf) .pdf, Workshop: Poznáš svoje práva a povinnosti na trhu práce?, ksp pravo na strajk (pdf) .pdf, ksp aplikacne nedostatky pravnej upravy pracovnej cesty (pdf) .pdf, ksp prezentacia 2012 11 05 (pdf) .pdf .odp .ppt, Konferencia Kultúra sveta práce v digitálnej spoločnosti .pdf, ksp porovnanie odvodov (pdf) .pdf .odt .doc .epub