www.iz.sk : Projekty : Knižnica : Zákon o pomoci v hmotnej núdzi :

417/2013 Z.z. – zákon o pomoci v hmotnej núdzi

všetky novelizácie na slov-lexe

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2024

417

ZÁKON

z 26. novembra 2013

o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní

a) pomoci v hmotnej núdzi,

b) jednorazovej dávky.

(2) Tento zákon sa vzťahuje na občana Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,¹) a cudzinca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom²) alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 2

Hmotná núdza

(1) Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom³) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

(2) Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

(3) Príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

§ 3

Domácnosť

(1) Domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len „člen domácnosti“), ktorými sú:

a) jednotlivec,

b) manžel a manželka,

c) manžel, manželka a nezaopatrené deti,⁴) ak ide o

1. maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti,

2. plnoleté deti,

d) plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o

1. maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti,

2. plnoleté deti,

e) rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,⁵)

f) rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,

g) maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,

h) fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,⁶)

i) plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.⁷)

(2) Plnoleté dieťa podľa odseku 1 písm. c) až f), ktoré bolo do nadobudnutia plnoletosti rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, je členom domácnosti tohto rodiča, ak nežije v domácnosti s druhým rodičom.

(3) Ak bolo dieťa uvedené v odseku 1 písm. c) a d) zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov⁸) a má byť na základe rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov

a) počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u

1. jedného rodiča má byť menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, považuje sa toto dieťa za člena domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi toho rodiča, u ktorého sa v príslušnom kalendárnom mesiaci nachádza viac dní,

2. každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. c) a d) sa považuje na tento účel za splnenú u obidvoch rodičov,

b) počas jedného kalendárneho mesiaca alebo viac po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov v starostlivosti jedného rodiča, považuje sa toto dieťa za člena domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi toho rodiča, v ktorého starostlivosti má byť v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo v príslušných kalendárnych mesiacoch.

(4) Kalendárny deň, v ktorom má byť podľa rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov dieťa určitú časť dňa v starostlivosti jedného rodiča a ďalšiu časť dňa má byť v starostlivosti druhého rodiča, sa na účely odseku 3 písm. a) započítava tomu z rodičov, ktorý má mať v tento deň dieťa v starostlivosti viac ako 12 hodín.

(5) Dieťa uvedené v odsekoch 3 a 4 sa v kalendárnom mesiaci spoločne posudzuje vždy len s jedným z rodičov.

(6) Člen domácnosti na účely tohto zákona nie je

a) nezaopatrené dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti,

b) fyzická osoba uvedená v odseku 1, ak je fyzickou osobou podľa § 8 ods. 2 písm. a) alebo písm. c),

c) dieťa uvedené v odseku 1 písm. e) a f), ktorému vznikol nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, a to aj ak mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v čase posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi už netrvá, alebo ktorému sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,⁹)

d) študent v doktorandskom študijnom programe v dennej forme, ak študent je dieťa uvedené v odseku 1 písm. e) alebo písm. f),

e) plnoleté dieťa, ktoré nežije v domácnosti podľa odseku 1 písm. c) až f), ak najmenej jeden rok pred nadobudnutím plnoletosti bolo rozhodnutím súdu vyňaté zo starostlivosti rodičov a výkon tohto rozhodnutia sa skončil plnoletosťou dieťaťa.

(7) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb. Za preukázanie skutočností podľa prvej vety nemožno považovať len písomné vyhlásenie žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a v prípade plnoletých nezaopatrených detí len rozhodnutie súdu o určení výživného.

(8) Ak možno fyzickú osobu považovať za člena dvoch alebo viacerých domácností, úrad určí, do ktorej domácnosti fyzická osoba patrí.

§ 4

Príjem

(1) Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

(2) Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu¹⁰) a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.¹¹)

(3) Príjem na účely tohto zákona nie je

a) 25 % z príjmu zo závislej činnosti¹²) alebo obdobného príjmu v cudzine,

b) 25 % zo starobného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku a z predčasného starobného dôchodku; dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1 % priznaného starobného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu⁹) a vyplácaného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu^12a) za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia,

c) 25 % z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho príplatku,

d) prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa alebo dávka toho istého druhu vyplatená v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo vo Švajčiarskej konfederácii najviac vo výške prídavku na dieťa ustanovenej osobitným predpisom,¹³)

e) príspevok na starostlivosť o dieťa,

f) nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou podľa osobitného predpisu,¹⁴)

g) dotácia na podporu humanitárnej pomoci a dotácia poskytnutá iným orgánom štátnej správy, ktorá je určená na riešenie mimoriadnej krízovej situácie,

h) príjem žiaka strednej školy a študenta vysokej školy, ktorí sú nezaopatreným dieťaťom a študujú dennou formou štúdia, získaný za 12 mesiacov, ak tento príjem neprevyšuje 3-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,¹⁵)

i) príspevky poskytované v súvislosti s aktívnymi opatreniami na trhu práce¹⁶) okrem príspevku poskytovaného v rámci projektu alebo programu na podporu opätovného začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý bol členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, na trhu práce,^16a)

j) finančná podpora alebo finančný príspevok z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov získané v bežnom roku najviac do výšky 12-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu¹⁵) a nepeňažné plnenia určené na podporu a posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi získané v bežnom roku,

k) príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky,

l) odmena za produktívnu prácu žiakovi a hmotné zabezpečenie žiaka,¹⁸)

m) odmena za výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie a príjem za výkon činnosti asistenta sčítania pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov,

n) vrátený preplatok dane z príjmov a preplatok na preddavkoch na daň z príjmov v sume najviac 50 eur,

o) vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie v sume najviac 50 eur,

p) suma zvýšenia dôchodkovej dávky podľa osobitného predpisu¹⁹) za obdobie od 1. januára do dňa, ktorý predchádza výplatnému termínu splátky dôchodkovej dávky v januári,

q) materiálne zabezpečenie dobrovoľníka podľa osobitného predpisu,²⁰)

r) opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,²¹)

s) výživné uhradené povinnou osobou vo výške sumy náhradného výživného,²²) ktoré je člen domácnosti povinný vrátiť,

t) suma výživného určená na tvorbu úspor,^22a)

u) príspevok za ubytovanie odídenca,^22b)

v) príjem z platenia úhrady za poskytovanie služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života formou starostlivosti o dieťa v detskej skupine.^22c)

(4) Príjem sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

§ 5

Majetok

(1) Majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Majetok sú aj peňažné prostriedky z vyporiadania spoluvlastníctva okrem peňažných prostriedkov z vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti užívanej domácnosťou na trvalé bývanie počas šiestich mesiacov od ich nadobudnutia.

(2) Za majetok podľa odseku 1 sa nepovažuje

a) majetok, ak si výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k nemu domácnosť nevie alebo nemôže zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem,

b) jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti a

1. ktoré sa využíva na individuálnu prepravu člena domácnosti, ktorému bol vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím;²³) ak bol viacerým členom domácnosti vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, za majetok sa nepovažuje jedno motorové vozidlo na každého takého člena domácnosti,

2. ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom²⁴) alebo podľa dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu¹⁵) alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.

§ 6

Nárok

Nárok na účely tohto zákona je

a) výživné podľa osobitného predpisu,²⁵)

b) náhradné výživné podľa osobitného predpisu,²²)

c) dávky sociálneho poistenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky starobného dôchodkového sporenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti,

d) nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.

DRUHÁ ČASŤ

POSUDZOVANIE HMOTNEJ NÚDZE

§ 7

(1) Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

(2) Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá

a) dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,

b) je poberateľom predčasného starobného dôchodku,

c) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

d) je nezaopatrené dieťa,

e) je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,

f) je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,

g) sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie;²⁶) to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa osobitného predpisu,^26a)

h) sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,

i) si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa,

j) má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,

k) je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na

1. osobnú asistenciu^26b) alebo opatrovanie,²⁶) alebo

2. sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby,^26c) alebo domácu opatrovateľskú službu.^26d)

(3) Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o

a) nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie; na primeranosť trvalého bývania sa neprihliada, ak všetci členovia domácnosti dovŕšili dôchodkový vek,

b) poľnohospodársku pôdu a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu,

c) hnuteľnú vec, ktorá nepodlieha exekúcii²⁷) alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka, dotácia na podporu humanitárnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,

d) majetok, ktorý v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu²⁸) alebo mimoriadnej situácie²⁹) nemôže vlastník užívať.

(4) Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem uplatnením nároku podľa

a)§ 6 písm. a) a b) sa neskúma počas šiestich mesiacov od zastavenia exekúcie, ak sa zastaví exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov súdneho exekútora,^29a)

b)§ 6 písm. c) sa neskúma, ak ide o dávku v nezamestnanosti a o člena domácnosti, ktorého nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.³⁰)

(5) Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.

§ 8

(1) Fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom,³) ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu.

(2) Fyzická osoba nie je v hmotnej núdzi, ak

a) je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody, vo výkone detencie alebo je umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného predpisu,³¹)

b) je členom komunity, rehole, spoločnosti alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou,³²) ak podľa ich vnútorných predpisov má zabezpečené základné životné podmienky,

c) sa zúčastňuje zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu zabezpečovaného prostredníctvom štipendia alebo grantu, ak dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničného študijného programu alebo podmienok zahraničného študijného pobytu má zabezpečené základné životné podmienky.

TRETIA ČASŤ

POMOC V HMOTNEJ NÚDZI A JEDNORAZOVÁ DÁVKA

§ 9

Pomoc v hmotnej núdzi

(1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3 a 6, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

(2) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

(3) Pomoc v hmotnej núdzi je

a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“),

b) ochranný príspevok,

c) aktivačný príspevok,

d) príspevok na nezaopatrené dieťa,

e) príspevok na bývanie.

§ 10

Dávka

(1) Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

(2) Dávka je

a) 74 eur mesačne, ak ide o jednotlivca,

b) 140,70 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,

c) 128,60 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí,

d) 192,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,

e) 205,50 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi,

f) 259,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.

(3) Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a) za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý

a) nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo nevykonáva dobrovoľnícku činnosť³³) a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní

1. menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo

2. prác na predchádzanie mimoriadnej situácie,²⁹) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie (ďalej len „práce na predchádzanie mimoriadnej situácie“),

b) je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo vykonáva dobrovoľnícku činnosť a v príslušnom kalendárnom mesiaci

1. nevykoná činnosť v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne, alebo

2. sa nezúčastní na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v mesačnom rozsahu určenom ako rozmedzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsahom dohodnutým v zmluve o dobrovoľníckej činnosti na vykonávaní menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie alebo nevykoná činnosť v rozsahu dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo v zmluve o dobrovoľníckej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne.

(4) Písomná dohoda medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) miesto a druh vykonávania menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie,

c) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie s určením hodiny začatia a hodiny skončenia denného časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie,

d) záväzok obce, rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorej zriaďovateľom je obec, zabezpečiť dohodnuté podmienky počas celého obdobia trvania dohody,

e) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(5) Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,^33a) sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.

(6) Za každého plnoletého člena domácnosti,

a) ktorý nedodržal liečebný režim, sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu, dávka podľa odseku 2 znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a),

b) za ktorého nebola splnená povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. d), sa od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti, dávka podľa odseku 2 znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a); to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti,

c) za ktorého nebola splnená povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. e), sa za kalendárny mesiac, za ktorý mala byť táto povinnosť splnená, dávka podľa odseku 2 znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a).

(7) Skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky podľa odseku 3 sa prvýkrát skúma po uplynutí troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bola pomoc v hmotnej núdzi prvýkrát poskytnutá.

(8) Odsek 7 sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý odmietol ponuku na vykonávanie menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, v období 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom odmietol túto ponuku.

(9) Odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti,

a) ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), b), d), e) a g) až k), okrem člena domácnosti, u ktorého posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu podľa § 11 ods. 3 nepotvrdí, že jeho nepriaznivý zdravotný stav bude trvať bez prerušenia ďalej,

b) ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok alebo na príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,³⁴)

c) ktorým je fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu,^34a)

d) ktorým je rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu,^34b) ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku,

e) ktorým je osamelý rodič alebo osamelá fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku,

f) ktorý sa zúčastňuje na rozvoji pracovných zručností,^34c)

g) ktorý vykonáva menšie obecné služby alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie na základe dohody, od ktorej úrad odstúpil podľa odseku 12, alebo

h) ktorému vykonávanie menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie nebolo ponúknuté.

(10) Úrad môže na základe písomnej dohody s obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, zabezpečiť, koordinovať a kontrolovať účasť osôb na menších obecných službách alebo prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie.

(11) Dohoda podľa odseku 10 obsahuje náležitosti podľa odseku 4 a záväzok úradu zabezpečiť účasť osôb na menších obecných službách alebo prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie.

(12) Ak obec, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je obec, poruší dohodu podľa odseku 4 alebo odseku 10, môže úrad od dohody odstúpiť; novú dohodu môže úrad uzatvoriť najskôr po uplynutí troch mesiacov od odstúpenia od predchádzajúcej dohody.

§ 11

Ochranný príspevok

(1) Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.

(2) Ochranný príspevok za každého člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) až c), e) až h), j) a k) je 75,70 eura mesačne.

(3) Ak nepriaznivý zdravotný stav podľa § 7 ods. 2 písm. j) trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká. Nárok na ochranný príspevok zaniká aj vtedy, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá v priebehu 4 kalendárnych rokov spolu 12 kalendárnych mesiacov.

(4) Ochranný príspevok podľa odseku 2, ak ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. j), nepatrí od kalendárneho mesiaca, v ktorom

a) sa zistilo nedodržanie liečebného režimu členom domácnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom skončilo trvanie jeho dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) došlo k nesplneniu povinnosti podľa § 28 ods. 2 písm. d), do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

§ 12

Aktivačný príspevok

(1) Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

(2) Aktivačný príspevok je 75,70 eura mesačne.

(3) Aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti,

a) ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a

1. zúčastňuje sa na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania,^34d)

2. nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia³⁵) alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia,³⁶)

3. zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce,³⁷) rekvalifikácii^37a) alebo na projektoch a programoch³⁸) v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní,

4. je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj,³⁹)

b) ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.^39a)

(4) Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý

a) je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,³⁴)

b) spĺňa podmienky nároku na ochranný príspevok podľa § 11 ods. 2.

(5) Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa odňatia aktivačného príspevku z dôvodu, že

a) člen domácnosti bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu,

b) príjemca nesplnil povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. a) a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

§ 13

Príspevok na nezaopatrené dieťa

(1) Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

(2) Príspevok na každé nezaopatrené dieťa podľa odseku 1 je 20,70 eura mesačne.

(3) Príspevok na nezaopatrené dieťa nepatrí, ak

a) zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a z toho dôvodu bol určený osobitný príjemca prídavku na dieťa,⁴⁰)

b) bolo dieťaťu alebo jeho rodičovi uložené výchovné opatrenie⁴¹) a výchovné opatrenie neplní účel, na ktorý bolo uložené.

(4) Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje od začiatku školského roka v období školského vyučovania a školských prázdnin; príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje aj pri formách osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky,⁴²) ak sa tieto osobitné spôsoby plnenia školskej dochádzky vykonávajú na území Slovenskej republiky ako povinná školská dochádzka.

§ 14

Príspevok na bývanie

(1) Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.

(2) Príspevok na bývanie je

a) 83 eur mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,

b) 140,90 eura mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

c) 178,80 eura mesačne, ak ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

d) 216,70 eura mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

e) 254,50 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

(3) Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je

a) vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie,

b) nájomcom bytu,^42a) nájomcom rodinného domu^42a) alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,⁴³) ktoré domácnosť užíva na bývanie.

(4) Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť býva v

a) zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo

b) byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.

(5) Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti

a) v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,

b) v rodinnom dome podľa odseku 3 písm. a) uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad,

c) v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa odseku 3 písm. b) uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,

d) platí úhradu za sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb alebo úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(6) Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie.

(7) Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt, rodinný dom alebo obytnú miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie.

§ 15

Suma pomoci v hmotnej núdzi

(1) Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozmedzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3 a 6, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.

(2) Suma pomoci v hmotnej núdzi vypočítaná podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé euro.

(3) Sumy dávky a sumy príspevkov podľa § 10 až 14 platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravia od 1. januára kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy upravené podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na najbližších desať eurocentov. Sumy upravené podľa prvej vety a druhej vety ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.

§ 17

Jednorazová dávka

(1) Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka je určená najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, a to postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.

(2) Jednorazovú dávku možno priznať jednorazovo do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.¹⁵) Súčet súm opakovane priznanej jednorazovej dávky v tom istom kalendárnom roku nesmie presiahnuť sumu podľa prvej vety.

§ 18

Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky a ich financovanie

(1) Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka sa poskytujú v peňažnej, vecnej alebo v kombinovanej forme.

(2) Pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v peňažnej forme sa poskytuje v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.

(3) Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určuje úrad.

(4) Formu poskytnutia jednorazovej dávky určí obec.

(5) Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli splnené podmienky nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi.

(6) Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje, ak suma určená podľa § 15 je nižšia ako 1 euro.

(8) Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje do cudziny.

(9) Suma pomoci v hmotnej núdzi, na ktorú mala domácnosť ku dňu smrti príjemcu nárok, sa vyplatí na základe potvrdenia úradu o oprávnení na prevzatie pomoci v hmotnej núdzi

a) inému plnoletému členovi domácnosti, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, alebo

b) osobitnému príjemcovi podľa § 23 ods. 1 písm. c).

(10) Pomoc v hmotnej núdzi je financovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

(11) Jednorazová dávka je financovaná z rozpočtu obce.

§ 19

Uplatnenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi

(1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa uplatňuje na úrade podaním písomnej žiadosti.

(2) Žiadosť obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, rodinný stav, adresu pobytu členov domácnosti,

b) adresu na doručovanie písomností a adresu alebo číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky na poukazovanie pomoci v hmotnej núdzi,

c) údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov domácnosti.

§ 20

Vznik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi

Nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.

§ 21

Zánik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi

Nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti za mesiac zaniká uplynutím troch mesiacov odo dňa, od ktorého mala byť poskytnutá.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 22

Konanie

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.

(2) Žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a príjemca sa na účely konania o pomoci v hmotnej núdzi považujú za zástupcu členov domácnosti.

(3) Odvolanie proti rozhodnutiu o pomoci v hmotnej núdzi a odvolanie proti rozhodnutiu o určení alebo uvoľnení osobitného príjemcu nemá odkladný účinok.

(4) Úrad nevyhotovuje písomné rozhodnutie o

a) priznaní a o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi,

b) ustanovení osobitného príjemcu podľa § 23 ods. 1 písm. c).

(5) Osobe, ktorej sa spätne za obdobie, v ktorom bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, priznáva nemocenská dávka okrem tehotenského, dôchodková dávka okrem rodičovského dôchodku, úrazový príplatok, úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti (ďalej len „zúčtovacia dávka“), úrad písomne oznámi, že Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznanú zúčtovaciu dávku s vyplatenou pomocou v hmotnej núdzi.

(6) Rozhodnutia a iné písomnosti vydané podľa tohto zákona môžu obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) alebo úradu s uvedením mena, priezviska a funkcie fyzickej osoby oprávnenej konať v mene príslušného orgánu a namiesto podpisu tejto fyzickej osoby faksimile jej podpisu.

§ 23

Osobitný príjemca

(1) Úrad určí osobitného príjemcu, ak

a) sa doterajším poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi nedosiahol účel, na ktorý je určená,

b) možno odôvodnene predpokladať, že poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi sa nedosiahne účel, na ktorý je určená,

c) nárok na pomoc v hmotnej núdzi ku dňu smrti príjemcu trval a členovia domácnosti sú neplnoletí, alebo sú osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony.

(2) Osobitný príjemca je obec, v ktorej má príjemca pomoci v hmotnej núdzi trvalý pobyt; úrad môže určiť za osobitného príjemcu inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

(3) Osobitný príjemca je povinný

a) použiť pomoc v hmotnej núdzi v prospech členov domácnosti a na účel, na ktorý je určená,

b) sprostredkovať členom domácnosti po dohode s poskytovateľom sociálnej služby poskytnutie sociálnej služby krízovej intervencie⁴⁵) najvhodnejšej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie domácnosti, ak sa taká sociálna služba na území obce poskytuje.

(4) Úrad uvoľní osobitného príjemcu, ak

a) odpadli dôvody na jeho určenie,

b) osobitný príjemca neplní svoje povinnosti; úrad zároveň určí iného osobitného príjemcu.

§ 24

Preddavok na pomoc v hmotnej núdzi

(1) Preddavok na pomoc v hmotnej núdzi úrad prizná, ak

a) začalo konanie o

1. nároku (§ 6),

2. peňažnom príspevku na opatrovanie,

3. určení otcovstva,

4. predčasnom starobnom dôchodku,

b) bol podaný návrh na výkon súdneho rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa a nezaopatreného plnoletého dieťaťa na účely začatia konania o náhradnom výživnom.

(2) Po ukončení konania podľa odseku 1 písm. a) úrad rozhodne o pomoci v hmotnej núdzi a rozhodne o doplatení pomoci v hmotnej núdzi alebo o jej vrátení.

(3) Úrad zúčtuje preddavok na pomoc v hmotnej núdzi so zaplateným výživným, s priznaným rodičovským príspevkom, opakovaným peňažným príspevkom na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, peňažným príspevkom na opatrovanie alebo náhradným výživným.

§ 25

Zmeny v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

(1) Pomoc v hmotnej núdzi sa prizná alebo sa zvýši od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom pomoc v hmotnej núdzi patrí alebo patrí vo vyššej sume, ak sa pomoc v hmotnej núdzi

a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) nepriznala, hoci sa priznať mala, alebo

c) priznala neskôr, ako sa priznať mala.

(2) Pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť sa odníme, ak sa priznala neprávom. Ak sa pomoc v hmotnej núdzi priznala vo vyššej sume, ako patrila, prizná sa v sume, v akej patrí. Pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť sa odníme podľa prvej vety alebo jej suma sa zníži podľa druhej vety od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa už poskytla.

(3) Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť sa odníme, jej suma sa zvýši alebo zníži.

(4) Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi sa zastaví, ak príjemca nevyhovie výzve úradu podľa § 28 ods. 2 písm. b) v určenej lehote preukázať skutočnosti rozhodujúce na jej poskytovanie alebo na jej výšku a bol na tento dôsledok vo výzve písomne upozornený. Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi sa zastaví, ak vznikol dôvod na prešetrenie trvania nároku na jej poskytnutie. Ak pominuli dôvody, pre ktoré sa zastavilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a podmienky nároku na jej poskytovanie trvajú, jej poskytovanie sa obnoví od kalendárneho mesiaca, od ktorého bolo jej poskytovanie zastavené.

(5) Pomoc v hmotnej núdzi sa odníme aj vtedy, ak o odňatie požiadal príjemca.

(6) Fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytnutú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 %.

(7) Právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytla. Tieto lehoty neplynú počas konania o povinnosti vrátiť sumu podľa prvej vety, počas výkonu rozhodnutia alebo počas výkonu zrážok podľa odseku 8.

(8) Úrad môže zrážať neprávom poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi podľa odseku 7 z poskytovanej alebo neskôr priznanej pomoci v hmotnej núdzi.

(9) Nárok na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej preplatku nie je predmetom dedičstva.

(10) Pomoc v hmotnej núdzi nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia⁴⁶) okrem výkonu rozhodnutia o pokute podľa osobitného predpisu.

⁴⁷)

§ 25a

Zánik nároku na pomoc v hmotnej núdzi

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi zaniká odo dňa, od ktorého

a) bolo zastavené poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, ak v lehote troch mesiacov odo dňa zastavenia jej poskytovania podľa § 25 ods. 4 prvej vety príjemca nepreukáže skutočnosti rozhodujúce na jej poskytovanie,

b) členovia domácnosti prestali spĺňať podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

PIATA ČASŤ

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY A OBCE

§ 26

Orgány štátnej správy

(1) Úlohy štátnej správy na úseku pomoci v hmotnej núdzi vykonávajú

a) ústredie a

b) úrad.

(2) Úrad

a) rozhoduje o

1. pomoci v hmotnej núdzi,

2. určení a uvoľnení osobitného príjemcu,

b) overuje skutočnosti potrebné na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste pobytu žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a príjemcu,

c) vydáva potvrdenie o oprávnení na prevzatie pomoci v hmotnej núdzi, na ktorú mala domácnosť ku dňu smrti príjemcu nárok,

d) kontroluje plnenie povinností osobitného príjemcu,

e) poskytuje poradenskú činnosť v oblasti hmotnej núdze zameranú na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnosti riešenia hmotnej núdze a na usmernenie pri uplatnení sociálnej pomoci,

f) vedie evidenciu príjemcov, členov domácností a osobitných príjemcov; evidencia obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a adresu miesta pobytu príjemcov, členov domácnosti a osobitného príjemcu, ak ním je fyzická osoba,

g) uzatvára dohodu o výkone menších obecných služieb a prác na predchádzanie mimoriadnej situácie s obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, a kontroluje účasť na výkone menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie,

h) kontroluje dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti; na kontrolu dodržiavania liečebného režimu člena domácnosti sa vzťahuje osobitný predpis.^48a)

§ 27

Pôsobnosť obce

Obec

a) rozhoduje o jednorazovej dávke,

b) poskytuje fyzickým osobám poradenskú činnosť v oblasti hmotnej núdze.

ŠIESTA ČASŤ

PRÁVA A POVINNOSTI PRI POSKYTOVANÍ POMOCI V HMOTNEJ NÚDZI

§ 28

Povinnosti žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a povinnosti príjemcu

(1) Žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi je povinný

a) preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi,

b) na výzvu úradu predložiť doklady potrebné na rozhodnutie o nároku na pomoc v hmotnej núdzi, ak údaje v nich obsiahnuté nemožno získať z informačných systémov podľa osobitného predpisu,^48b)

c) umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu.

(2) Príjemca je povinný

a) úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi,

b) na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom,

c) umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu,

d) úradu doručiť potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,

e) úradu doručiť na účely § 10 potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo potvrdenie o rozsahu vykonávania dobrovoľníckej činnosti do troch pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom sa táto činnosť vykonala.

(3) Úrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu nežiada preukazovanie osobných údajov podľa § 31, ktoré

a) sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu,

b) môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.

§ 29

Práva a povinnosti zamestnanca úradu

(1) Zamestnanec úradu je oprávnený

a) overovať skutočnosti potrebné na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste pobytu žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu; pri návšteve je povinný preukázať sa poverením úradu,

b) požadovať od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo od príjemcu potrebné informácie a vysvetlenia,

c) požadovať od iných osôb potrebné informácie a vysvetlenia na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

(2) Zamestnanec úradu je povinný

a) informovať žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu o možnostiach riešenia hmotnej núdze,

b) poskytovať pomoc pri uplatnení nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

§ 30

Súčinnosť a spolupráca

(1) Orgán štátnej správy, iný orgán verejnej moci, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, škola, špeciálne výchovné zariadenie, obec, samosprávny kraj, ďalšia právnická osoba a fyzická osoba sú povinné poskytnúť úradu súčinnosť pri plnení úloh podľa tohto zákona, najmä bezodkladne a bezplatne oznamovať skutočnosti vo veciach pomoci v hmotnej núdzi a na žiadosť úradu poskytnúť informácie.

(2) Pri plnení úloh podľa tohto zákona úrad spolupracuje s občianskymi združeniami, so združeniami osôb vytvorenými na účel realizácie projektov alebo programov, ktorých predmetom činnosti je podpora riešenia hmotnej núdze, s cirkvami a s náboženskými spoločenstvami, s obcami, so samosprávnymi krajmi, s ďalšími právnickými osobami a s fyzickými osobami.

§ 31

Spracúvanie osobných údajov

(1) Obec na účely rozhodovania o jednorazovej dávke a na účely výkonu menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie a osobitný príjemca na účely výkonu svojej funkcie spracúvajú osobné údaje podľa odseku 3 o osobách podľa odseku 2 v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o jednorazovej dávke, výkon menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie alebo na výkon funkcie osobitného príjemcu v súlade s osobitným predpisom.⁴⁹)

(2) Ústredie a úrad spracúvajú osobné údaje o

a) žiadateľovi o pomoc v hmotnej núdzi a príjemcovi,

b) členoch domácnosti,

c) osobitnom príjemcovi, ak ním je fyzická osoba,

d) inej fyzickej osobe v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o pomoci v hmotnej núdzi.

(3) Osobné údaje, ktoré ústredie a úrad spracúvajú o fyzických osobách uvedených v odseku 2, sú

a) meno, priezvisko a titul,

b) druh pobytu,

c) rodné číslo, ak je pridelené, a dátum narodenia,

d) rodinný stav,

e) štátne občianstvo,

f) sociálne postavenie,

g) údaje o príjme,

h) údaje o hnuteľnom majetku, nehnuteľnom majetku a iných majetkových právach,

i) údaje o zdravotnom stave v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi,

j) údaje o bytových pomeroch,

k) telefónne číslo, adresa pobytu a elektronická adresa,

l) číslo účtu banky alebo pobočky zahraničnej banky a kód banky alebo kód pobočky zahraničnej banky,

m) ďalšie údaje, ktoré sú v súlade s účelom spracúvania a sú nevyhnutné na účel poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.

(4) Ústredie, úrad a obec poskytujú osobné údaje, ktoré spracúvajú, orgánu verejnej moci, inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu⁵⁰) a v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,⁵⁰) alebo ak ide o posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi. Ústredie, úrad a obec poskytujú osobné údaje, ktoré spracúvajú, medzinárodnej organizácii, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh tejto organizácie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a to v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(5) Ústredie a úrad na účely rozhodovania o pomoci v hmotnej núdzi, obec na účely rozhodovania o jednorazovej dávke a na účely výkonu menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie a osobitný príjemca na účely výkonu svojej funkcie môžu získavať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 32

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „dávka v hmotnej núdzi a príspevok k dávke v hmotnej núdzi“ alebo slová „dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi“ vo všetkých tvaroch rozumie sa tým „pomoc v hmotnej núdzi“ v príslušnom tvare.

§ 33

Prechodné ustanovenia

(1) O nárokoch pred 1. januárom 2014 sa aj po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.

(2) Ak k 31. decembru 2013 je zastavená výplata dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a občan v hmotnej núdzi nepreukáže skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi do 31. januára 2014, nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi zaniká od 1. januára 2014.

(3) Úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, na ktoré trval nárok k 31. decembru 2013, a rozhodne o nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona účinného od 1. januára 2014 najneskôr do 31. júla 2014.

(4) Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, o ktorých úrad právoplatne rozhodol do 31. decembra 2013, patria najdlhšie do 30. júna 2014.

§ 33a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015

(1) O nárokoch pred 1. januárom 2015 sa rozhoduje aj po 31. decembri 2014 podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.

(2) O nároku na osobitný príspevok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2015 a o ktorom do 31. decembra 2014 nebolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne za obdobie do 31. decembra 2014 podľa zákona účinného do 31. decembra 2014 a za obdobie po 31. decembri 2014 podľa zákona účinného od 1. januára 2015.

(3) Úrad z vlastného podnetu prehodnotí najneskôr do 31. januára 2015 nárok na osobitný príspevok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2015 a ktorý trvá po 31. decembri 2014, podľa zákona účinného od 1. januára 2015. Podmienka vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a podmienka postavenia fyzickej osoby ako dlhodobo nezamestnaného občana⁴⁴) pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu sa na účely prehodnotenia nároku na osobitný príspevok podľa prvej vety považujú za splnené.

(4) Ak po prehodnotení nároku na osobitný príspevok podľa odseku 3 sú splnené podmienky nároku na osobitný príspevok, do obdobia poskytovania osobitného príspevku podľa § 16 ods. 2 účinného od 1. januára 2015 sa započítava aj obdobie poskytovania osobitného príspevku do prehodnotenia nároku na osobitný príspevok. Ak po prehodnotení nároku na osobitný príspevok podľa odseku 3 nie sú splnené podmienky nároku na osobitný príspevok podľa § 16 ods. 1 písm. a) účinného od 1. januára 2015, osobitný príspevok sa poskytuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.

(5) Osobitný príspevok patrí aj fyzickej osobe, ktorej k 31. decembru 2014 patril aktivačný príspevok z dôvodu trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a patrí jej aj po 31. decembri 2014 a ktorá pred vznikom pracovného pomeru alebo pred vznikom obdobného pracovného vzťahu splnila podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. b) účinného od 1. januára 2015, pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah bol dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a dohodnutý príjem z tohto pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času a najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy; ustanovenia § 16 ods. 2 až 5 účinné od 1. januára 2015 platia rovnako.

(6) Ak fyzická osoba spĺňa podmienky nároku na osobitný príspevok podľa odseku 5, do obdobia poskytovania osobitného príspevku podľa § 16 ods. 2 účinného od 1. januára 2015 sa započítava aj obdobie, počas ktorého jej patril aktivačný príspevok z dôvodu trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu do vzniku nároku na poskytnutie osobitného príspevku.

§ 33b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2023

Pri posudzovaní príjmu, nároku na dávku a nároku na aktivačný príspevok člena domácnosti, ktorému sa poskytuje príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa osobitného predpisu na základe dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej pred 1. januárom 2023, sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

§ 33c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2023

(1) Písomná dohoda medzi úradom a právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech, a písomná dohoda medzi úradom a obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, o vykonávaní menších obecných služieb na účely nároku na aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 3 písm. b) piateho bodu v znení účinnom do 31. marca 2023, uzavreté pred 1. aprílom 2023, strácajú platnosť najneskôr 1. apríla 2023.

(2) Aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 3 písm. a) v znení účinnom do 31. marca 2023, na ktorý vznikol nárok do 31. marca 2023 a trvá k 31. marcu 2023, patrí za podmienok ustanovených v § 12 v znení účinnom do 31. marca 2023 najdlhšie do 31. marca 2024.

§ 33ca

Prechodné ustanovenia účinné od 15. júla 2023

(1) Sumy dávky a sumy príspevkov podľa § 10 až 14 platné k 30. septembru 2023 sa upravia od 1. októbra 2023 koeficientom, ktorým boli k 1. júlu 2023 upravené sumy životného minima. Sumy upravené podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na najbližších desať eurocentov. Sumy upravené podľa prvej vety a druhej vety ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 30. septembra 2023.

(2) Ustanovenie § 15 ods. 3 sa v roku 2023 neuplatňuje; sumy dávky a sumy príspevkov podľa § 10 až 14 sa od 1. januára 2024 podľa § 15 ods. 3 prvej vety neupravia.

§ 33d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2024

Osobitný príspevok podľa § 16 v znení účinnom do 31. decembra 2023, na ktorý vznikol nárok do 31. decembra 2023 a trvá k 31. decembru 2023, patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom v znení účinnom do 31. decembra 2023.

§ 34

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 35

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 453/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 471/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 675/2006 Z. z., zákona č. 532/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 180/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 393/2012 Z. z. a zákona č. 96/2013 Z. z.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 27/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 298/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 479/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 72/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 206/2009 Z. z., zákona č. 387/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 433/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 31/2013 Z. z., zákona č. 80/2013, zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z. a zákona č. 388/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 57 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „v jednom konaní však nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a súčasne iný priestupok.“.

2. Za § 88a sa vkladá § 88aa, ktorý znie:

„§ 88aa

(1) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 29, § 30 ods. 1 písm. e), § 47, 49 a 50 a za priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa podľa osobitného predpisu^14b) možno vykonať aj zrážkami z dávky sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku,^14c) ak ho nemožno vykonať zrážkami zo mzdy.

(2) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, vydá orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia tomu, kto páchateľovi priestupku príjem podľa odseku 1 vypláca, exekučný príkaz na vykonanie zrážok z tohto príjmu.

(3) Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

(4) Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa odseku 1 nemožno vykonať exekúciou podľa osobitného predpisu.^14d)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14b až 14d znejú:

„14b) § 37 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14c) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14d) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“.

3. Za § 96 sa vkladá § 96a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 96a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014

Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa § 88aa ods. 1 možno uskutočniť, ak bol priestupok spáchaný od 1. januára 2014.“.

Čl. III

Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 513/2010 Z. z., zákona č. 180/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z. a zákona č. 364/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 7 ods. 8 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem výkonu rozhodnutia o pokute podľa osobitného predpisu^25a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:

„25a) § 88aa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 417/2013 Z. z.“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011).

1)§ 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

2) Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

3)§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4)§ 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 532/2007 Z. z.

5)§ 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

6)§ 45 ods. 1 písm. c) prvý bod a písm. d) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 26, 27 a 29 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

7)§ 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

8)§ 24 a 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 217/2010 Z. z.

9) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

10)§ 4 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

11)§ 54 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 363/2007 Z. z.

12)§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

12a) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13)§ 8 ods. 1 a 3 zákona č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

14)§ 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

15)§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

16) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

16a)§ 54 ods. 3 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení zákona č. 65/2023 Z. z.

18)§ 12 ods. 4 a 6 a § 13 zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19)§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

20)§ 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

21)§ 64, 65, 69 a 70 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22) Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22a)§ 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z.

22b)§ 36a zákona č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22c)§ 32a ods. 5 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. 199/2022 Z. z.

23)§ 17 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2018 Z. z.

24)§ 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

25)§ 62 a 71 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení zákona č. 217/2010 Z. z.

26)§ 14 ods. 4 a § 15 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení zákona č. 180/2011 Z. z.

26a)§ 54 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. 485/2013 Z. z.

26b)§ 14 ods. 3 a § 15 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26c)§ 34 až 40 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26d)§ 41 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. 551/2010 Z. z.

27)§ 114, § 114a a 115 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

28) Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

29)§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

29a)§ 61n ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 2/2017 Z. z.

30)§ 34 ods. 14 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31)§ 2 ods. 1 písm. p), § 88 až 100 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

32) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

33) Zákon č. 406/2011 Z. z.

33a)§ 14d zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z.

34)§ 51 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

34a) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

34b)§ 45, § 48, § 56 ods. 1 a § 103 zákona č. 36/2005 Z. z.

34c) Zákon č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

34d)§ 31a zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 415/2021 Z. z.

35)§ 54 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

36)§ 60 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 455/2012 Z. z.

37)§ 46 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37a)§ 46a zákona č. 5/2004 Z. z. v znení zákona č. 488/2022 Z. z.

38)§ 54 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39)§ 52 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39a)§ 2 ods. 2 zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

40) Zákon č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41)§ 12 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení zákona č. 466/2008 Z. z.

42)§ 23 zákona č. 245/2008 Z. z.

42a)Prvý odaž štvrtý odsiedmej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka.

43)§ 717 Občianskeho zákonníka.

45)§ 24a až 24d a 28 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

46)Piata časť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.

47)§ 88aa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 417/2013 Z. z.

48a)§ 20b zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

48b) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

49) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení.
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

50) Napríklad § 14 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

https://www.iz.sk/sk/projekty/kniznica/zakon-417-2013

Aktivačná činnosť

Aktivačné práce sa na Slovensku úplne minuli účinku a nedosahujú ciele, na ktoré boli určené. . . .

Knižnica IZ

Inštitút zamestnanosti prevádzkuje knižnicu periodických aj neperiodických publikácii zaoberajúcich sa problematikou trhu práce, vrátane vlastných publikácií. Máme tiež aktuálne verzie zákonov týkajúcich sa trhu práce.. . .