slovensky / english
qr kod na stranku
☰
www.iz.sk : Projekty : Knižnica : Zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov :

Zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

všetky novelizácie 245/2008 Z.z. na slov-lexe

Zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1. januára 2026

Čl. I
PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1 Predmet úpravy Tento zákon ustanovuje
a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti,
b) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,
c) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni,
d) sústavu škôl a školských zariadení,
e) práva a povinnosti škôl a školských zariadení,
f) práva a povinnosti detí a žiakov,
g) práva a povinnosti rodičov, inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, poručníka alebo opatrovníka (ďalej len „zákonný zástupca“), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „zástupca zariadenia“).
§ 2 Základné pojmy Na účely tohto zákona sa rozumie
a) dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole,
b) školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je pred­pokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy,
c) žiakom fyzická osoba vo veku najviac 26 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole; žiakom je aj fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy,
d) uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v školskom zariadení podľa tohto zákona,
e) absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,
f) výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,
g) vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho pred­pokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,
h) výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,
i) špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „podporné opatrenie“) dieťaťu alebo žiakovi podľa písmen j) až p) a dieťaťu alebo žiakovi, ktorého zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, správanie, kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú poskytnutie podporného opatrenia,
j) dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou správania,
k) dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,1) dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, intelektuálnym postihnutím, narušenou komunikačnou schopnosťou, autizmom alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, viacnásobným postihnutím alebo s kombináciou postihnutí bez možnosti určenia prevažujúceho postihnutia, ktoré mu môže brániť vzdelávať sa rovnako ako sa vzdelávajú deti a žiaci bez zdravotného postihnutia,
l) dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,
m) dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,
n) dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka uvedeného v písmene m),
o) dieťaťom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia dieťa alebo žiak,
1. ktorý spĺňa najmenej jednu podmienku podľa § 145ca ods. 2,
2. ktorému zariadenie poradenstva a prevencie na základe diagnostického vyšetrenia potvrdilo skutočnosť podľa § 145ca ods. 1 písm. b), alebo
3. ktorý je členom domácnosti, v ktorej žije dieťa podľa prvého bodu a je splnená podmienka podľa § 145ca ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c),
p) dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výsledky alebo mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,
q) poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,
r) kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na pred­vedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie,
s) vzdelávacou oblasťou okruh, prostredníctvom ktorého sa vymedzujú základné rámce obsahu vzdelávania,
t) vyučovacím pred­metom obsahovo ucelená jednotka vzdelávacej oblasti,
u) odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania v oblasti poznania, ktorá môže byť pred­metom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory a študijné odbory,
v) stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu ako pred­poklad pokračovania v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,
w) školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zapísaná v registri škôl a školských zariadení1a) alebo zriadená podľa osobitného pred­pisu,2)
x) informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu; informovaný súhlas možno vyjadriť v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom alebo v elektronickej podobe s využitím prostriedku elektronickej identifikácie,2aa) ktorý zodpovedá úrovni zabezpečenia „nízka“ podľa osobitného pred­pisu,2ab)
y) katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,
z) profilovým pred­metom vyučovací pred­met, ktorého obsah vzdelávania najviac zodpovedá cieľovým požiadavkám absolventa; profilový pred­met pre študijný odbor alebo pre učebný odbor určuje príslušný štátny vzdelávací program alebo príslušný školský vzdelávací program,
aa) medzinárodným programom zahraničný výchovno-vzdelávací program, v ktorom sa získava stupeň vzdelania; doklad o dosiahnutom vzdelaní na príslušnom stupni vzdelania sa uznáva na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike a medzinárodný program sa uskutočňuje po písomnom súhlase Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“),
ab) národnostným školstvom školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, triedy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, triedy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny a národnostné školské zariadenia; výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve sa zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,
ac) školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny škola, v ktorej sa celý výchovno-vzdelávací proces okrem vyučovania slovenského jazyka a cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny; ak ide o školu s bilingválnym vzdelávaním, v jazyku národnostnej menšiny a v cudzom jazyku,
ad) triedou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny trieda, v ktorej sa celý výchovno-vzdelávací proces okrem vyučovania slovenského jazyka a cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny; ak ide o školu s bilingválnym vzdelávaním, v jazyku národnostnej menšiny a v cudzom jazyku,
ae) školou s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny škola, v ktorej výchovno-vzdelávací proces prebieha v štátnom jazyku a vyučuje sa aj jazyk národnostnej menšiny; v týchto školách sa okrem jazyka a literatúry národnostnej menšiny môžu v jazyku národnostnej menšiny vyučovať aj niektoré ďalšie pred­mety zohľadňujúce osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,
af) triedou s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny trieda základnej školy alebo strednej školy, v ktorej výchovno-vzdelávací proces prebieha v štátnom jazyku a vyučuje sa aj jazyk národnostnej menšiny; v týchto triedach sa okrem jazyka a literatúry národnostnej menšiny môžu v jazyku národnostnej menšiny vyučovať aj niektoré ďalšie pred­mety zohľadňujúce osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov patriacich k národnostným menšinám,
ag) národnostným školským zariadením školské zariadenie, v ktorom sa výchovno-vzdelávací proces a odborné činnosti uskutočňujú v jazyku národnostnej menšiny,
ah) účastníkom výchovy a vzdelávania fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo v základnej umeleckej škole,
ai) inkluzívnym vzdelávaním spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania, uskutočňovaná na základe rovnosti príležitostí, poskytovania podpory každému s ohľadom na ich výchovno-vzdelávacie potreby, rešpektovania individuálnych osobitostí a podporujúca ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích činností školy alebo školského zariadenia a do spoločnosti,
aj) segregáciou vo výchove a vzdelávaní konanie alebo opomenutie konania, ktoré je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa osobitného pred­pisu2a) a v dôsledku ktorého dochádza alebo by mohlo dôjsť k priestorovému, organizačnému alebo sociálnemu vylúčeniu skupiny detí a žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania alebo k ich oddelenému vzdelávaniu okrem vzdelávania poskytovaného v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná2b) pri uplatňovaní práv národnostných menšín na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a pri vytváraní podmienok na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo nadaním a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním so zohľadnením ich vôle a záujmov a vôle a záujmov ich zákonných zástupcov, ak je účasť na takom vzdelávaní voliteľná a zodpovedá úprave podmienok výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona, osobitne pre výchovu a vzdelávanie na rovnakom stupni vzdelania,
ak) dodržiavaním zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní prijímanie a uskutočňovanie opatrení na jej pred­chádzanie a jej elimináciu,
al) obvyklým pobytom miesto, kde sa trvale zdržiava dieťa, žiak alebo poslucháč, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo ktorého miestom trvalého pobytu je iba obec pobytu.
§ 3 Princípy výchovy a vzdelávania Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch
a) bezplatnosti vzdelania v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola“) pre deti, pre ktoré je pred­primárne vzdelávanie povinné,
b) práva na prijatie na pred­primárne vzdelávanie v materskej škole od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku,
c) bezplatnosti vzdelania v základnej škole a strednej škole, ktoré sú štátnymi školami,
d) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,
e) inkluzívneho vzdelávania,
f) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,
g) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,
h) celoživotného vzdelávania,
i) výchovného poradenstva podľa § 130,
j) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a pred­poklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,
k) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja,
l) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
m) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy,
n) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
o) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích pred­metov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na veku primeraný rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,
p) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,
q) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti,3) ohrozovaniu mravnej výchovy detí a žiakov3a) alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti4) alebo k ďalším formám intolerancie,
r) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,
s) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevná škola“) a v školách zriadených inou právnickou osobou (ďalej len „súkromná škola“),
t) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní,
u) politickej, náboženskej a ideologickej neutrality; tým nie je dotknuté ustanovenie § 15,
v) uznávania osobitného postavenia cirkevných škôl a súkromných škôl a ich úlohy pri poskytovaní výchovy a vzdelávania,
w) ochrany fyzického zdravia a duševného zdravia,
x) zabezpečenia bezpečného, zodpovedného a etického využívania digitálnych technológií a nástrojov umelej inteligencie vo výchove a vzdelávaní.
§ 4 Ciele výchovy a vzdelávania Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,
b) získať komunikačné kompetencie v štátnom jazyku, cudzom jazyku a v národnostnom školstve aj v jazyku národnostnej menšiny,
c) rozvíjať digitálne kompetencie vrátane schopnosti bezpečne, kriticky a tvorivo využívať digitálne technológie a nástroje umelej inteligencie, porozumieť ich princípom, možnostiam a obmedzeniam, hodnotiť ich vplyv na jednotlivca a spoločnosť, pracovať s médiami vrátane sociálnych sietí, kriticky myslieť a odolávať nepravdivým, zavádzajúcim a manipulatívnym obsahom vrátane syntetického obsahu vytvoreného umelou inteligenciou,
d) získať kompetencie najmä v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických vied, matematickej gramotnosti, finančnej gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, pohybu a zdravia, kompetencie k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie, umelecké kompetencie, občianske kompetencie a podnikateľské schopnosti,
e) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať; v národnostnom školstve popri štátnom jazyku a jazyku národnostnej menšiny ovládať anglický jazyk a vedieť ho používať,
f) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
g) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
h) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,
i) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti,
j) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
k) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
l) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
m) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie,
n) rozvíjať emočnú gramotnosť a emočnú odolnosť.
DRUHÁ ČASŤ VÝCHOVA A VZDELÁVANIE
Prvý odVýchovno-vzdelávacie programy
§ 5
(1) Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov.
(2) Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú
a) výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len „vzdelávací program“),
b) výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len „výchovný program“).
(3) Podľa vzdelávacích programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré poskytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.
(4) Vzdelávací program je
a) štátny vzdelávací program,
b) školský vzdelávací program,
c) individuálny vzdelávací program.
(5) Podľa výchovného programu sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach podľa § 113 a 120.
(6) Výchovný program je
a) štátny výchovný program,
b) výchovný program školského zariadenia.
§ 6 Štátne vzdelávacie programy
(1) Štátne vzdelávacie programy vymedzujú najmä ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre pred­primárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(2) Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného pred­pisu;5a) pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania6) vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.
(3) Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne vzdelávacích pred­metov, po dohode s ministerstvom školstva.
(4) Štátny vzdelávací program obsahuje
a) názov vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje aj odbor vzdelávania; v stredných odborných školách aj skupinu odborov vzdelávania,
b) konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,
c) stupne vzdelania, ktoré sa dosiahnu absolvovaním vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca, alebo ak ide o jazykovú školu, úroveň jazykového vzdelania podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (ďalej len „referenčný rámec“),
d) profil absolventa, ak ide o stredné školy,
e) charakteristiku odboru vzdelávania a jeho dĺžku, ak ide o základnú školu, aj dĺžku trvania prvého stupňa a druhého stupňa, ak ide o jazykové školy, len dĺžku vzdelávania,
f) formu výchovy a vzdelávania,
g) formy praktického vyučovania v stredných školách,
h) vzdelávacie oblasti, ak ide o materské školy, základné školy alebo o stredné školy,
i) vzdelávacie štandardy,
j) rámcové učebné plány okrem materských škôl,
k) vyučovací jazyk podľa § 12, ak nejde o jazykové školy,
l) osobitosti výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania,
m) osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov,
n) osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov v národnostnom školstve,
o) osobitosti výchovy a vzdelávania detí do troch rokov veku, ak ide o materské školy,
p) hodnotenie žiakov základných škôl a stredných škôl, alebo ak ide o jazykovú školu, skúšobný poriadok; ak ide o základnú školu, vrátane vymedzenia minimálneho učebného výstupu, ktorý umožňuje získať príslušný stupeň vzdelania.
(5) Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre odbory vzdelávania v stredných školách obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému odboru alebo k príslušnému učebnému odboru.
(6) Pre príslušný stupeň vzdelania alebo pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre
a) vypracovanie školského vzdelávacieho programu,
b) tvorbu a posudzovanie edukačných publikácií a
c) hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.
(7) Štátne vzdelávacie programy pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa vydávajú aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
§ 7 Školský vzdelávací program
(1) Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.
(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy.
(3) Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Ak sa výchova a vzdelávanie v škole uskutočňuje na základe medzinárodnej dohody, školský vzdelávací program musí byť vypracovaný aj v súlade s medzinárodnou dohodou. Ak škola poskytuje vzdelanie viacerých stupňov podľa § 16 a 17, môže vypracovať pre všetky stupne vzdelania jeden súhrnný školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnymi vzdelávacími programami pre príslušné stupne vzdelania a príslušné odbory vzdelávania. Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie zariadenie podľa § 113 písm. a) alebo písm. c), výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť súčasťou školského vzdelávacieho programu školy.
(4) Školský vzdelávací program obsahuje
a) názov vzdelávacieho programu,
b) vymedzenie poslania školy a cieľov výchovy a vzdelávania; v stredných školách aj profil absolventa,
c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca, alebo ak ide o jazykové školy, úroveň jazykového vzdelania podľa referenčného rámca,
d) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
e) učebný plán okrem materských škôl,
f) učebné osnovy,
g) vyučovací jazyk podľa § 12, ak nejde o jazykové školy,
h) hodnotenie žiakov alebo poslucháčov; ak ide o jazykové školy, aj organizáciu jazykových skúšok,
i) systém podpory detí alebo žiakov v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania,
j) stratégiu digitálnej transformácie vzdelávania.
(5) Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom
a) individuálneho vzdelávacieho programu,
b) vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,
c) vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie alebo
d) poskytovaných podporných opatrení.
(6) Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.
(7) Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(8) Súlad medzinárodného programu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(9) Školský vzdelávací program zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste, na webovom sídle školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva do 60 dní od jeho schválenia; učebné osnovy odborných vyučovacích pred­metov vyučovaných v strednej škole, ktorá nie je oprávnená používať označenie centrum excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy, sa zverejňujú, len ak so zverejnením súhlasí riaditeľ školy.
(10) Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je schváleným výsledkom experimentálneho overovania.
(11) Škola môže poskytovať výchovu a vzdelávanie, ktoré je nad rámec školského vzdelávacieho programu alebo inovácií zapísaných podľa § 14a,
a) na základe súhlasu rady školy a súhlasu pedagogickej rady školy, ak škola obsah takej výchovy a vzdelávania oznámi najneskôr tri vyučovacie dni pred jej uskutočnením zákonnému zástupcovi a zákonný zástupca písomne nevyjadrí nesúhlas s účasťou dieťaťa, alebo
b) ak škola obsah takej výchovy a vzdelávania oznámi najneskôr tri vyučovacie dni pred jej uskutočnením zákonnému zástupcovi a zákonný zástupca písomne vyjadrí súhlas s účasťou dieťaťa alebo žiaka na výchove a vzdelávaní.
(12) Oznámenie podľa odseku 11 obsahuje
a) meno a priezvisko osoby, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie, ak nejde o pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca príslušnej školy,
b) názov právnickej osoby, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie, ak ho neposkytuje škola,
c) dátum a rozsah uskutočnenia výchovy a vzdelávania,
d) základnú charakteristiku témy výchovy a vzdelávania a
e) poučenie, že dieťa alebo žiak sa nebude môcť zúčastniť výchovy a vzdelávania, ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 11.
(13) Pre žiaka, ktorý sa výchovy a vzdelávania nezúčastní z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa odseku 11, riaditeľ školy zabezpečí náhradné školské vyučovanie.
(14) Odseky 11 až 13 sa nevzťahujú na preventívne činnosti, ktoré v škole vykonáva štátny orgán.
(15) Školský vzdelávací program školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa môže vydať aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
§ 7a Individuálny vzdelávací program
(1) Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať
a) dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, alebo
b) dieťa umiestnené vo výchovnom zariadení; ak je dieťa umiestnené vo výchovnom zariadení na základe rozhodnutia súdu, informovaný súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia nahrádza vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.
(2) Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom; ak ide o žiaka základnej školy najmenej v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy, aj za účasti tohto žiaka.
(3) Individuálny vzdelávací program obsahuje podporné opatrenie a úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia, dochádzky do školy a spolupráce s odbornými zamestnancami.
§ 8 Výchovný program
(1) Štátny výchovný program vymedzuje odporúčaný obsah výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach. Štátny výchovný program vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(2) Výchovný program školského zariadenia je základným dokumentom školského zariadenia, podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školskom zariadení.
(3) Výchovný program školského zariadenia vydáva riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského zariadenia a po vyjadrení rady školy alebo rady školského zariadenia.
(4) Výchovný program školského zariadenia musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
(5) Štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia obsahuje
a) názov výchovného programu,
b) vymedzenie cieľov a poslania výchovy,
c) formy výchovy a vzdelávania,
d) tematické oblasti výchovy,
e) výchovný jazyk.
(6) Súlad výchovného programu školského zariadenia s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(7) Výchovný program školského zariadenia vydáva a zverejňuje riaditeľ školského zariadenia na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia.
(8) Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program školského zariadenia vypracúva, vydáva a zverejňuje riaditeľ školy.
(9) Štátny výchovný program pre národnostné školské zariadenia sa vydáva aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
§ 9 Rámcové učebné plány, vzdelávacie štandardy, učebné plány a učebné osnovy
(1) Rámcové učebné plány obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích pred­metov, ak sa vzdelávacia oblasť v štátnom vzdelávacom programe člení na vyučovacie pred­mety. Rámcové učebné plány vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávaciu oblasť alebo pre vyučovací pred­met, rozsah najvyššieho týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku štátneho vzdelávacieho programu a počet vyučovacích hodín, ktoré môže škola použiť na svoje zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov.
(2) Rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu sa môžu členiť na vzdelávacie cykly alebo na vzdelávacie moduly; vzdelávacím modulom je samostatná, časovo a obsahovo ucelená časť vzdelávacieho programu, ktorá určuje súbor vedomostí, zručností a kompetencií nevyhnutných na výkon povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností.
(3) Rámcové učebné plány pre
a) základné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávacie oblasti oddelene pre každý stupeň základného vzdelania alebo pre každý vzdelávací cyklus v základnej škole,
b) stredné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávacie oblasti pre celý stupeň vzdelania.
(4) Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností potrebných na získanie stupňa vzdelania alebo na pokračovanie vo vzdelávaní.
(5) Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia sa na
a) výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť,
b) obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy činností, témy a pojmy, ktoré tvoria obsah vzdelávacej oblasti alebo vyučovacieho pred­metu.
(6) Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých vzdelávacích oblastí alebo vyučovacích pred­metov ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu.
(7) Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy obsahujú rozpracovanie konkrétnych cieľov výchovy a vzdelávania a vzdelávacích štandardov do ročníkov podľa učebného plánu školského vzdelávacieho programu.
(8) Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí. Ministerstvo školstva poskytuje pri tvorbe školských vzdelávacích programov metodickú podporu pre základné školy a zverejňuje na svojom webovom sídle učebné osnovy pre základné školy rozdelené pre jednotlivé ročníky v príslušných vzdelávacích cykloch, ktoré môže základná škola využiť pri vypracúvaní školského vzdelávacieho programu.
§ 11 Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia
(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa riadi výchovno-vzdelávací proces, a podľa ktorých škola alebo školské zariadenie vydáva verejné listiny a rozhodnutia.
(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.9) V školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v triedach s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a jazyku príslušnej národnostnej menšiny. V školách a školských zariadeniach s medzinárodným programom sa pedagogická dokumentácia vedie v štátnom jazyku a jazyku, v ktorom sa uskutočňuje medzinárodný program.
(3) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.
(4) Podrobnosti o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii a rozsah pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie dvojjazyčne, ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(5) Pedagogická dokumentácia sa vedie na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom školstva pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení. Vzory formulárov sa zverejňujú na webovom sídle určenom ministerstvom školstva.
(6) Školy alebo školské zariadenia získavajú a spracúvajú na účely výchovy a vzdelávania a aktivít v čase mimo vyučovania osobné údaje 11)
a) o uchádzačoch, deťoch, žiakoch, poslucháčoch a účastníkoch výchovy a vzdelávania v rozsahu
1. meno, priezvisko a rodné priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3. adresa pobytu a adresa miesta, z ktorého dochádza do školy,
4. rodné číslo,
5. pohlavie,
6. štátna príslušnosť,
7. národnosť,
8. materinský jazyk,
9. fyzické zdravie a duševné zdravie,
10. mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky,
11. rozhodnutia týkajúce sa výchovy a starostlivosti,
12. výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
13. výsledky zo súťaží a olympiád,
14. podobizne a obrazové snímky,
b) o zákonných zástupcoch uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. c) prvého bodu, ak ide o zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka, aj v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. c) druhého bodu.
(7) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi podľa odseku 6, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.12) Pri porušení povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného pred­pisu.13)
§ 12 Výchovno-vzdelávací jazyk
(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.
(2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny jazyk,9) ak tento zákon neustanovuje inak. Vyučovacím jazykom v škole s medzinárodným programom alebo výchovným jazykom v školskom zariadení s medzinárodným programom je štátny jazyk a na základe súhlasu ministerstva školstva aj iný jazyk.
(3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej národnostnej menšiny za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací pred­met slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie alebo vyučovací pred­met slovenský jazyk a slovenská literatúra, ktorý sa vyučuje metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzí jazyk.
(4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie primárne v slovenskom posunkovom jazyku.14)
(5) Pre deti a žiakov patriacich k národnostným menšinám sa v národnostnom školstve zaručuje výchova a vzdelávanie podľa odseku 3.
(6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať ako bilingválne vzdelávanie v štátnom jazyku a súčasne v cudzom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny a súčasne v cudzom jazyku. Bilingválne vzdelávanie sa uskutočňuje v
a) bilingválnom programe podľa medzinárodnej dohody uzavretej medzi Slovenskou republikou a iným štátom alebo
b) študijnom odbore bez medzinárodnej dohody s iným štátom, ak škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích pred­metoch.
(7) Cudzím jazykom na účely odseku 6 nie je štátny jazyk a jazyk národnostnej menšiny.
(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním podľa odseku 6 je súčasťou vzdelávania povinný vyučovací pred­met slovenský jazyk a literatúra alebo slovenský jazyk a slovenská literatúra vyučovaný podľa príslušného štátneho vzdelávacieho programu.
(9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa pred­met vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa skúška a monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 13 Edukačné publikácie
(1) Edukačnou publikáciou je učebnica, učebný text, pracovný zošit a digitálny vzdelávací obsah.
(2) Na vzdelávanie v školách sa používajú edukačné publikácie schválené ministerstvom školstva. Edukačné publikácie, ktoré nie sú schválené ministerstvom školstva, možno používať, ak sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a nie sú v rozpore so školským vzdelávacím programom; ich používanie povoľuje riaditeľ na základe pred­chádzajúceho súhlasu pedagogickej rady. Na vyučovanie pred­metu náboženstvo alebo náboženská výchova možno používať edukačné publikácie schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. Ak je edukačná publikácia vydaná v elektronickej podobe, na vzdelávanie v školách sa môže používať, len ak spĺňa požiadavky na prístupnosť podľa osobitného pred­pisu.14aa)
(3) V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku podľa § 12 ods. 3 sa v edukačných publikáciách vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy takto
a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, najskôr v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006,
b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,
c) súhrnný prehľad geografických názvov sa uvedie na konci učebnice vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.
(4) Ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia súladu edukačnej publikácie s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom, pri ktorého plnení sa má edukačná publikácia používať, vydáva a odníma edukačnej publikácii certifikát. Podmienkou vydania certifikátu edukačnej publikácie je aj elektronická verzia edukačnej publikácie; ak ide o učebnicu pre základné školy, aj metodická príručka na jej používanie.
(5) Certifikát edukačnej publikácii pre odborné pred­mety v zdravotníckych odboroch vzdelávania pre školy v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva vydáva a odníma ministerstvo zdravotníctva. Certifikát edukačnej publikácii pre odborné pred­mety pre školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 vydáva a odníma príslušný ústredný orgán štátnej správy.
(6) Súčasťou certifikátu edukačnej publikácie je aj určenie lehoty platnosti certifikátu.
(7) Edukačné publikácie s certifikátom vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím ministerstvo školstva bezodplatne prevedie do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 8 alebo poskytne finančné prostriedky na ich zakúpenie podľa osobitného pred­pisu14a) školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a materským školám. K prevodu správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s certifikátom dochádza dňom ich odovzdania a prevzatia. Na prevod správy alebo prevod vlastníctva edukačných publikácií s certifikátom sa nevyžaduje súhlas podľa osobitného pred­pisu;14b) rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva.
(8) Edukačné publikácie s certifikátom vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených pre deti so zdravotným postihnutím, ktoré plnia povinné pred­primárne vzdelávanie, a žiakov so zdravotným postihnutím ministerstvo školstva na základe objednávky školy v závislosti od disponibilného objemu finančných prostriedkov na príslušný školský rok bezodplatne prevedie do
a) správy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve alebo
b) vlastníctva
1. obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, základnej školy alebo strednej školy alebo
2. materskej školy, základnej školy alebo strednej školy, ktoré nie sú zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
(9) Pri prevode správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s certifikátom pre odborné pred­mety v zdravotníckych odboroch vzdelávania a pre odborné pred­mety v školách podľa § 109 postupuje ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa odsekov 7 a 8.
(10) Ministerstvo školstva vedie register edukačných publikácií s certifikátom a zverejňuje ho na ním určenom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa § 109 vedú register edukačných publikácií s certifikátom a zverejňujú ho na nimi určenom webovom sídle.
(11) Za posúdenie edukačnej publikácie na účel vydania certifikátu žiadateľ uhrádza ministerstvu školstva poplatok, ktorého výšku určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva; ministerstvo školstva výšku poplatku aktualizuje každoročne k 1. januáru.
§ 13a Používanie edukačných publikácií s certifikátom
(1) Školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, poskytujú svojim žiakom edukačné publikácie s certifikátom do bezplatného užívania. Materské školy poskytujú deťom, pre ktoré je pred­primárne vzdelávanie povinné, pracovné zošity s certifikátom do bezplatného užívania.
(2) Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za edukačné publikácie s certifikátom, ktoré škola poskytla dieťaťu alebo žiakovi do bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole ich stratu, zničenie alebo poškodenie.
(3) Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené edukačné publikácie s certifikátom, použije na zakúpenie edukačných publikácií s certifikátom alebo na tlač edukačných publikácií z knižnice edukačných publikácií.
(4) Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole edukačné publikácie s certifikátom poskytnuté do bezplatného užívania.
(5) Podrobnosti o postupe pri posudzovaní súladu edukačnej publikácie, náležitosti žiadosti o vydanie certifikátu, podrobnosti o postupe pri vydávaní a odnímaní certifikátu edukačnej publikácie, spôsobe používania edukačných publikácií s certifikátom, spôsobe a výške náhrady za ich stratu, zničenie alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 13aa Knižnica edukačných publikácií
(1) Ministerstvo školstva vedie a na ním určenom webovom sídle zverejňuje knižnicu edukačných publikácií, ktorá obsahuje elektronické verzie edukačných publikácií s certifikátom.
(2) Nositeľ autorských práv k edukačnej publikácii s certifikátom, na ktorej vytvorenie ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky, udelí súhlas na sprístupnenie jej elektronickej verzie v knižnici edukačných publikácií vrátane tých, ktoré sú vydané v jazyku národnostnej menšiny.
(3) Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 2 licenčnou zmluvou uzatvorenou medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva, ako výhradnú licenciu v územnom rozsahu obmedzenom na územie Slovenskej republiky, počas lehoty platnosti certifikátu edukačnej publikácie. Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu edukačnej publikácie
a) trvalo ukladať na pamäťové médium alebo
b) tlačiť.
(4) Obmedzenie podľa odseku 3 písm. b) sa nevzťahuje na ministerstvo školstva a na školy.
(5) Vlastníkom elektronickej verzie edukačnej publikácie v knižnici edukačných publikácií je Slovenská republika, jej správcom je ministerstvo školstva. Vlastníkom tlačenej verzie edukačnej publikácie vyhotovenej z elektronickej verzie podľa prvej vety je škola, ktorá zabezpečila jej vyhotovenie; ak vyhotovenie tlačenej verzie zabezpečilo ministerstvo školstva, vlastníkom tlačenej verzie je Slovenská republika, jej správcom je ministerstvo školstva.
(6) Na edukačné publikácie s certifikátom v knižnici edukačných publikácií sa nevzťahujú ustanovenia § 13 ods. 7 až 9.
§ 13b Osobitné ustanovenia k sprístupňovaniu edukačných publikácií s certifikátom v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu
(1) Nositeľ autorských práv k edukačnej publikácii s certifikátom, na ktorú ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky na zakúpenie, udelí na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu súhlas na sprístupnenie elektronickej verzie edukačnej publikácie s certifikátom vrátane tých, ktoré sú vydané v jazyku národnostnej menšiny, na webovom sídle určenom ministerstvom školstva, pre deti, žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
(2) Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 1 licenčnou zmluvou uzatvorenou medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva, ako nevýhradnú bezodplatnú licenciu v územne neobmedzenom rozsahu výlučne na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu edukačnej publikácie s certifikátom trvalo ukladať na pamäťové médium alebo tlačiť.
§ 13c Zabezpečenie materiálno-technického vybavenia
(1) Ministerstvo školstva môže obstarať materiálno-technické vybavenie pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.
(2) Ministerstvo školstva bezodplatne prevedie ním obstarané materiálno-technické vybavenie alebo jeho technické zhodnotenie do
a) správy
1. materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve,
2. výchovného zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve, ak ide o výchovu a vzdelávanie v triede alebo v škole pri výchovnom zariadení, alebo
3. zariadenia poradenstva a prevencie v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve, ak ide o poskytovanie odbornej činnosti v príslušnom zariadení poradenstva a prevencie, alebo
b) vlastníctva
1. obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, základnej školy alebo strednej školy výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole, základnej škole alebo strednej škole,
2. materskej školy, základnej školy alebo strednej školy, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve, výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole, základnej škole alebo strednej škole,
3. výchovného zariadenia, ktoré nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve, výlučne na účel výchovy a vzdelávania v škole pri výchovnom zariadení, alebo
4. zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve, výlučne na účel odbornej činnosti v príslušnom zariadení poradenstva a prevencie.
(3) K prevodu správy alebo vlastníctva materiálno-technického vybavenia obstaraného ministerstvom školstva do správy alebo vlastníctva príslušného subjektu podľa odseku 2 dochádza dňom jeho odovzdania a prevzatia.
(4) Na nakladanie s materiálno-technickým vybavením obstaraným ministerstvom školstva príslušnou školou sa nevzťahuje osobitný pred­pis.14b)
(5) Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za materiálno-technické vybavenie školy obstarané ministerstvom školstva, ktoré škola poskytla dieťaťu alebo žiakovi do bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole jeho stratu, zničenie alebo poškodenie.
(6) Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené materiálno-technické vybavenie školy, použije na opravu alebo na obnovu materiálno-technického vybavenia školy alebo na zakúpenie ďalšieho materiálno-technického vybavenia školy rovnakého druhu.
(7) Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole materiálno-technické vybavenie školy poskytnuté do bezplatného užívania.
§ 14 Experimentálne overovanie
(1) Predmetom experimentálneho overovania sú pred­ovšetkým
a) ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,
b) vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,
c) výchovné programy,
d) formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,
e) koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,
f) koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g) spôsob riadenia škôl a školských zariadení,
h) preventívne a rozvojové programy,
i) oblasti výchovy a vzdelávania určené v podnete ministerstva školstva na experimentálne overovanie, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až h).
(2) Cieľom experimentálneho overovania je získať a overiť poznatky, skúsenosti, podnety alebo zahraničné modely v oblasti výchovy a vzdelávania a ich následné uplatnenie v praxi.
(3) Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109.
(4) Návrh na experimentálne overovanie pred­kladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia alebo organizácia zriadená ministerstvom školstva na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh po dohode s pred­kladateľom návrhu môže podať aj garant.
(5) Návrh alebo podnet na experimentálne overovanie obsahuje
a) ciele, pred­met a zdôvodnenie experimentálneho overovania,
b) garanta experimentálneho overovania,
c) časový harmonogram a metodiku experimentálneho overovania,
d) finančné, materiálne a personálne zabezpečenie experimentálneho overovania,
e) dohodu medzi školou alebo školským zariadením, v ktorom sa experimentálne overovanie uskutočňuje, zriaďovateľom, garantom experimentálneho overovania a pred­kladateľom návrhu alebo ministerstvom školstva, ak sa experimentálne overovanie začína na podnet ministerstva školstva,
f) ďalšie údaje, ktoré s experimentálnym overovaním bezprostredne súvisia.
(6) Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne overovanie do 60 dní od doručenia návrhu. Ministerstvo školstva zverejňuje zoznam schválených experimentálnych overovaní na svojom webovom sídle.
(7) Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia.
(8) Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského zariadenia a garantom.
(9) Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb.
(10) Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola s akreditovaným študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená ministerstvom školstva.
(11) Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr mesiac po skončení školského roka a pred­kladá ho ministerstvu školstva.
(12) Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania pred­loží garant ministerstvu školstva do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva schváli alebo neschváli výsledky experimentálneho overovania v lehote do 30 dní odo dňa pred­loženia jeho záverečného hodnotenia.
(13) Ak sa experimentálne overovanie nezačne uskutočňovať najneskôr od začiatku tretieho školského roka po jeho schválení, ministerstvo školstva ukončí experimentálne overovanie ako neúspešné.
(14) Experimentálne overovanie nového odboru vzdelávania alebo zmeny odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu upravuje osobitný pred­pis.15a)
§ 14a Katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní
(1) Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „katalóg“). Katalóg obsahuje
a) výsledky experimentálneho overovania,
b) inovácie, ktorými sú
1. inovatívne výchovno-vzdelávacie programy,
2. inovatívne formy, metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania,
3. inovatívne formy a spôsoby hodnotenia detí a žiakov,
4. inovatívne koncepcie inkluzívneho vzdelávania,
5. inovatívne formy riadenia škôl a školských zariadení,
6. inovatívne preventívne a rozvojové programy.
(2) Výsledky experimentálneho overovania zapisuje do katalógu ministerstvo školstva po ich schválení podľa § 14 ods. 12.
(3) O zápis do katalógu podľa odseku 1 písm. b) môže požiadať
a) vysoká škola,
b) organizácia zriadená ministerstvom školstva,
c) organizácia zriadená iným ústredným orgánom štátnej správy na plnenie úloh v oblasti profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,
d) katolícke pedagogické a katechetické centrum,
e) škola alebo školské zariadenie,
f) zamest­návateľ, ktorému bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti zamest­návateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania,
g) iná právnická osoba.
(4) Ministerstvo školstva do 60 dní od doručenia žiadosti o zápis do katalógu posúdi súlad inovácie podľa odseku 1 písm. b), o ktorej zápis do katalógu sa žiada, s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa § 3 a 4. Na základe posúdenia ministerstvo školstva
a) zapíše inováciu do katalógu s určením doby zápisu,
b) nezapíše inováciu do katalógu a navrhne žiadateľovi, aby zabezpečil vykonanie experimentálneho overovania, alebo
c) nezapíše inováciu do katalógu a oznámi žiadateľovi dôvody nezapísania inovácie.
(5) Súlad používania inovácií zapísaných v katalógu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(6) Ministerstvo školstva vymaže inováciu z katalógu, ak nemá charakter inovácie podľa odseku 1 písm. b).
(7) Inovácie zapísané v katalógu sú školy a školské zariadenia oprávnené používať vo svojej činnosti.
(8) Náležitosti žiadosti o zápis do katalógu, údaje vedené v katalógu a podrobnosti o postupe pri posudzovaní súladu inovácií s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa § 3 a 4, požiadavky na osobu, ktorá posudzuje inováciu, a podrobnosti o zápise a výmaze inovácie ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 15 Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva
(1) V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl sa vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva.
(2) Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.16)
(3) Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných pred­metov v alternácii s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách;17) v týchto školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.
(4) Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá pred­metu náboženstvo na cirkevných školách.
(5) Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie podľa vnútorných pred­pisov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.16)
(6) V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích programov v súlade s osobitným pred­pisom.17)
§ 15a Vyučovanie telesnej a športovej výchovy
(1) V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl, tanečných konzervatórií, hudobných a dramatických konzervatórií, jazykových škôl a materských škôl sa vyučuje telesná a športová výchova.
(2) Úlohou telesnej a športovej výchovy je prispievať k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, brannej zdatnosti a pohybovej výkonnosti, prispievať k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu, rozvíjať pohybovú gramotnosť a osobnosť ako celok po stránke kognitívnej, emocionálnej, sociálnej a morálnej.
(3) Telesná a športová výchova je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu v oblasti zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích pred­metov.
(4) Telesná a športová výchova sa na základnej škole vyučuje v rozsahu najmenej troch vyučovacích hodín týždenne; toto ustanovenie sa nevzťahuje na základnú školu, ktorá má menej ako päť tried, a na základnú školu pri zdravotníckom zariadení.
(5) Telesná a športová výchova sa na strednej škole vyučuje v rozsahu najmenej dvoch vyučovacích hodín týždenne; to sa nevzťahuje na študijné odbory a učebné odbory, v ktorých sa praktické vyučovanie poskytuje formou odborného výcviku, a na študijné odbory a učebné odbory v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania a prípravy.
(6) Škola môže využiť voliteľné hodiny na vyučovanie telesnej a športovej výchovy nad rozsah vyučovacích hodín podľa odsekov 4 a 5.
(7) Škola splní rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy podľa odsekov 4 a 5 aj započítaním hodín vyučovacích pred­metov štátneho vzdelávacieho programu alebo vzdelávacích programov podľa § 94 ods. 2 zameraných na rozvoj pohybových zdatností a fyzického zdravia detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením vrátane priestorovej orientácie, pohybovej výchovy, zdravotnej telesnej výchovy, športových výcvikov, kurzov pohybových aktivít v prírode, športovej prípravy a pohybových aktivít organizovaných v škole mimo vyučovacích hodín a v školskom klube detí tak, aby celkový počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského roka po prepočítaní zodpovedal týždennému rozsahu podľa odsekov 4 a 5; rozsah a spôsob ich započítania sa uvádza v rámcových učebných plánoch.
Druhý odStupne vzdelania
§ 16
(1) Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa § 6 až 7a a § 94 ods. 2 môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených v odsekoch 2 až 5.
(2) Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného roka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o získaní pred­primárneho vzdelania.
(3) Základné vzdelanie sa člení na
a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základnej školy, absolvovaním posledného ročníka základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ak ide o žiaka s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý nesplnil požiadavky minimálneho učebného výstupu, alebo o žiaka so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia, alebo úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie primárneho vzdelania podľa § 31a; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie,
b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, úspešným absolvovaním externého testovania podľa § 155a, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 31a, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania alebo absolvovaním posledného ročníka triedy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením základnej školy alebo posledného ročníka základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ak ide o žiaka s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý splnil požiadavky minimálneho učebného výstupu; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie.
(4) Stredné vzdelanie sa člení na
a) nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,
b) stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je spolu s vysvedčením o záverečnej skúške aj výučný list,
c) úplné stredné všeobecné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,
d) úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, strednej priemyselnej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej škole alebo v strednej priemyselnej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku podľa osobitného pred­pisu,17a) je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.
(5) Vyššie odborné vzdelanie, ktoré získa žiak alebo osoba podľa osobitného pred­pisu17b) úspešným absolvovaním
a) najmenej jednoročného a najviac dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej priemyselnej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom,
b) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného pred­pisu,18)
c) posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“, titul sa uvádza za priezviskom,
d) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o
1. dvojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“; titul sa uvádza za priezviskom, alebo
2. trojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“; titul sa uvádza za priezviskom,
e) posledného ročníka súvislého päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej zdravotníckej škole alebo v strednej odbornej škole pedagogickej, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“; titul sa uvádza za priezviskom,
f) krátkeho študijného programu podľa osobitného pred­pisu,17b) ktorý uskutočňuje vysoká škola samostatne alebo v spolupráci so strednou odbornou školou.
§ 17 Stupne základného umeleckého vzdelania
(1) Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké vzdelanie sa člení na
a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie,
b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie.
(2) Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
§ 17a Stupne jazykového vzdelania
(1) Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu v jazykovej škole.
(2) Jazykové vzdelávanie sa v súlade s referenčným rámcom člení na
a) základné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním sa získava jazyková úroveň A1 referenčného rámca,
b) základné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň A2 referenčného rámca,
c) stredné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň B1 referenčného rámca,
d) stredné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky alebo štátnej jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň B2 referenčného rámca,
e) vyššie jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky alebo štátnej jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň C1 referenčného rámca,
f) špecializované jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním štátnej jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň C2 referenčného rámca.
(3) Jazykovú skúšku alebo štátnu jazykovú skúšku možno vykonať aj bez absolvovania príslušného jazykového vzdelávania. Dokladom o získanej úrovni jazykového vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa jazykovej úrovne referenčného rámca. Dokladom o vykonaní jazykovej skúšky je osvedčenie o jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej úrovne referenčného rámca.
(4) Úspešným vykonaním štátnej jazykovej skúšky získa poslucháč vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej úrovne B2, C1 alebo C2 referenčného rámca.
(5) Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
§ 18 Doklady o získanom vzdelaní
(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zapísané v registri škôl a školských zariadení alebo zriadené podľa osobitného pred­pisu,2) a školy podľa § 109 zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.
(2) Dokladom o získanom vzdelaní je
a) osvedčenie o získaní pred­primárneho vzdelania,
b) vysvedčenie,
c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,
d) osvedčenie o zaškolení,
e) osvedčenie o zaučení,
f) vysvedčenie o záverečnej skúške,
g) vysvedčenie o maturitnej skúške,
h) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,
i) záverečné vysvedčenie,
j) osvedčenie o jazykovej skúške,
k) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.
(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku. V školách alebo v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodného programu, sa doklady o získanom vzdelaní vydávajú v štátnom jazyku a inom vyučovacom jazyku.
(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na formulároch podľa vzorov schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.
(5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia formulárov zodpovedá riaditeľ školy.
(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.
(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje; to neplatí, ak ide o chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v pôvodnom doklade. Za zrejmú nesprávnosť sa nepovažuje zmena údajov, ktorá nastala po vydaní pôvodného dokladu. Oprava sa vykoná vydaním nového dokladu; plnoletý držiteľ dokladu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný pôvodný doklad odovzdať pri prevzatí nového dokladu.
(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.
(9) Na doklade o získanom vzdelaní, ktorým je vysvedčenie, vysvedčenie o záverečnej skúške, vysvedčenie o maturitnej skúške a vysvedčenie o absolventskej skúške sa uvádza úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.
(10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.
(11) Na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia, plnoletého žiaka alebo plnoletého poslucháča škola vydá odpis dokladu o získanom vzdelaní vyhotovený na základe pedagogickej dokumentácie, ktorý obsahuje text „Tento odpis súhlasí s prvopisom“ a v záhlaví označenie „ODPIS“. Ak nemožno zabezpečiť všetky podpisy, ktoré boli na pôvodnom doklade o získanom vzdelaní, uvedú sa len mená a priezviská príslušných osôb. Odpis podpíše riaditeľ školy a pripojí odtlačok úradnej pečiatky školy a dátum. Škola môže požadovať poplatok za vydanie odpisu, ktorého výška je odvodená od skutočných nákladov spojených s jeho vydaním; ak o vydanie odpisu požiadal zástupca zariadenia, škola vydá odpis bezplatne. Výšku poplatku za vydanie odpisu škola zverejňuje na svojom webovom sídle.
Tretí odPovinná školská dochádzka a jej plnenie
§ 19 Povinná školská dochádzka
(1) Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.
(2) Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia požiada, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, prílohou prihlášky na vzdelávanie v základnej škole je súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast (ďalej len „pediater“). Ak je údaj z prílohy v Centrálnom registri uchádzačov, detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len „centrálny register“), samostatné pred­loženie prílohy sa nevyžaduje a centrálny register túto skutočnosť oznámi prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia pri podávaní prihlášky na vzdelávanie v základnej škole.
(5) Žiakovi, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe písomného odporučenia pediatra vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov.
§ 20 Plnenie povinnej školskej dochádzky
(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Prihláška na vzdelávanie v základnej škole sa podáva od 1. februára do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku, na formulári schválenom a zverejnenom ministerstvom školstva.
(3) Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná od 1. apríla do 30. apríla kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku; miesto a čas zápisu určí zriaďovateľ školy. Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná za prítomnosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a za prítomnosti dieťaťa. V odôvodnenom prípade možno po dohode so zákonným zástupcom alebo so zástupcom zariadenia zápis vykonať aj dištančne, výnimočne z objektívneho dôvodu aj bez prítomnosti dieťaťa. Neúčasť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo dieťaťa na zápise nie je dôvodom na rozhodnutie o neprijatí do školy, ak doručená prihláška na vzdelávanie v základnej škole spĺňa všetky náležitosti.
(4) V rámci zápisu na vzdelávanie v základnej škole pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec základnej školy vykonáva administratívne úkony vo vzťahu k prihláške na vzdelávanie v základnej škole a ak je dieťa prítomné, uskutoční aj rozhovor s dieťaťom alebo činnosti vo vzťahu k zručnostiam a schopnostiam dieťaťa. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže byť prítomný pri všetkých častiach zápisu. Ak sa pri zápise zistí dôvodné podozrenie, že u dieťaťa nie je pred­poklad zvládnutia prvého ročníka, základná škola navrhne zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie.
(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole vo verejnom školskom obvode,20) v ktorom má trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt, ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej základnej škole, ak ho základná škola prijme.
(6) Riaditeľ základnej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom je povinný pred­nostne prijať na základné vzdelávanie až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného ročníka v tomto poradí
a) žiakov s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode,
b) žiakov umiestnených na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorým sa poskytuje starostlivosť v organizačnej súčasti zariadenia, ktorá sa nachádza v príslušnom verejnom školskom obvode, a
c) žiakov s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode.
(7) Základná škola nemá kapacitné možnosti na prijatie detí, ak z priestorových dôvodov nemožno školské vyučovanie zabezpečiť pre všetkých žiakov v dopoludňajších hodinách.
(8) Ak základná škola rozhodne o neprijatí dieťaťa do školy z dôvodov podľa odseku 7, túto skutočnosť uvedie v rozhodnutí a do 15. júna informuje aj obec, v ktorej má dieťa trvalý pobyt.
(9) Ak dieťa následne nie je prijaté do cirkevnej základnej školy alebo do súkromnej základnej školy, obec vykoná všetky potrebné úkony, aby dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prijal riaditeľ akejkoľvek základnej školy, ktorej je táto obec zriaďovateľom.
(10) Ak obec nie je zriaďovateľom inej základnej školy alebo ak iná základná škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, obec do 30. júna oznámi zákonnému zástupcovi názov základnej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá
a) je najbližšie k miestu trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa alebo
b) má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa.
(11) Zákonný zástupca dieťaťa, ktoré nebolo prijaté do školy vo verejnom školskom obvode z kapacitných dôvodov, prihlási do 10. júla dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky do základnej školy na základe oznámenia obce podľa odseku 10. Ak zákonný zástupca neprihlási dieťa na základe oznámenia obce do základnej školy, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.
(12) Riaditeľ školy oznámenej podľa odseku 10 je po prijatí detí, ktoré majú miesto trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu vo verejnom školskom obvode tejto školy, povinný prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky deti, ktoré z kapacitných dôvodov nebolo možné prijať do základnej školy v obci ich trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu, a to až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného ročníka.
(13) Ak základná škola, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, rozhodne v jednom školskom roku o neprijatí najmenej 13 detí na plnenie povinnej školskej dochádzky z kapacitných dôvodov, a tieto deti nie sú následne prijaté na plnenie povinnej školskej dochádzky v cirkevnej základnej škole alebo v súkromnej základnej škole alebo v inej základnej škole, ktorej je táto obec zriaďovateľom, táto obec o tom bezodkladne informuje príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(14) Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve môže určiť, že žiaci vyšších ročníkov základnej školy, ktorá rozhodla podľa odseku 13, budú plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, ktorá má kapacitné možnosti, alebo zabezpečí inú formu ich vzdelávania podľa tohto zákona.
(15) Na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole v obci podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa majú pred­nostne právo žiaci prvého stupňa a žiaci prvého vzdelávacieho cyklu.
(16) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.
(17) Žiak podľa odseku 16 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.
(18) Ak bol žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v Slovenskej republike a v zahraničí a plní povinnú školskú dochádzku striedavo v škole v Slovenskej republike a v škole v zahraničí, čas dochádzky do školy v zahraničí škola v Slovenskej republike neeviduje ako neprítomnosť žiaka. Škola v Slovenskej republike žiaka hodnotí a vydáva mu vysvedčenie samostatne; pri hodnotení v Slovenskej republike možno zohľadniť výsledky vzdelávania v škole v zahraničí. Zákonný zástupca pred­loží riaditeľovi školy v Slovenskej republike doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevoval príslušnú školu v zahraničí, a doklad o výsledkoch vzdelávania v tejto škole za príslušné obdobie; doklad sa pred­kladá každé dva mesiace, alebo ak obdobie dochádzky do školy v zahraničí trvá podľa rozhodnutia súdu dlhšie ako dva mesiace, pred­kladá sa vždy po skončení tohto obdobia.
§ 21 Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole
(1) Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1, možno podľa § 36 ods. 1 preradiť do príslušného ročníka základnej školy vo verejnom školskom obvode alebo do základnej školy, ktorú si zvolil zákonný zástupca.
(3) Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej základnej školy ako základnej školy vo verejnom školskom obvode len s písomným súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť žiak preradený.
§ 22 Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky
(1) Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.
(2) Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16. rok veku, riaditeľ školy na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je pred­poklad úspešného ukončenia deviateho ročníka najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok veku. Ak riaditeľ školy nevyhovie žiadosti, túto skutočnosť žiadateľovi písomne odôvodní.
(3) Žiakovi siedmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16. rok veku, môže ministerstvo školstva na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a vyjadrenia riaditeľa školy umožniť ukončiť ôsmy ročník a deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je pred­poklad úspešného ukončenia deviateho ročníka najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.
(4) Žiakovi so zdravotným znevýhodnením môže riaditeľ školy na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia umožniť vzdelávanie v základnej škole alebo v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. Ak riaditeľ školy nevyhovie žiadosti, túto skutočnosť žiadateľovi písomne odôvodní.
Štvrtý odOsobitný spôsob plnenia školskej dochádzky a povinného pred­primárneho vzdelávania
§ 23 Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného pred­primárneho vzdelávania Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného pred­primárneho vzdelávania sú
a) individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona (ďalej len „individuálne vzdelávanie“),
b) vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,
c) vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nezapisuje do registra škôl a školských zariadení,
d) vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných programov na základe súhlasu ministerstva školstva,
e) individuálne vzdelávanie v zahraničí,
f) podľa individuálneho učebného plánu,
g) vzdelávanie v Európskych školách.26a)
§ 24 Individuálne vzdelávanie
(1) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje škola, do ktorej bol žiak prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka.
(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje škola v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje škola po súhlase zamest­návateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje
a) žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,
b) žiakovi základnej školy,
c) žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, a nemožno mu zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.
(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak priloží písomný súhlas pediatra vydaný na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo; ak účasť na vzdelávaní v škole neumožňuje duševné zdravie, prikladá sa aj odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej štyri vyučovacie hodiny týždenne.
(4) Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka,
b) ročník alebo polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť; obdobie môže presiahnuť jeden školský rok,
c) dôvod na povolenie individuálneho vzdelávania,
d) popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia žiaka,
e) meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie, a jej doklady o splnení kvalifikačných pred­pokladov podľa odseku 5 písm. b),
f) zoznam edukačných publikácií podľa § 13, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,
g) ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na individuálne vzdelávanie.
(5) Riaditeľ školy povolí individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), ak zákonný zástupca zabezpečí
a) materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania a ochranu zdravia žiaka,
b) individuálne vzdelávanie žiaka fyzickou osobou, ktorá má najmenej vysoko­školské vzdelanie druhého stupňa ustanovené pre učiteľov príslušného stupňa základnej školy; touto osobou nemôže byť riaditeľ príslušnej školy.
(6) Učiteľ, ktorý vyučuje príslušný vyučovací pred­met, preskúša žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) alebo písm. c). Preskúšanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), sa vykoná v kmeňovej škole, na základe dohody riaditeľov škôl v priestoroch inej školy alebo na základe dohody riaditeľa školy so zákonným zástupcom na inom mieste za prítomnosti učiteľa, ktorý vyučuje príslušný vyučovací pred­met; preskúšať žiaka nemožno dištančne. Organizáciu preskúšania žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. c), dohodne riaditeľ kmeňovej školy so zástupcom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je žiak umiestnený. Preskúšanie sa koná z príslušného učiva každého povinného pred­metu za každý polrok. Hodnotenie žiaka môže zohľadniť aj súbor prác a výstupov žiaka, ktoré preukazujú jeho výsledky vzdelávania počas individuálneho vzdelávania. Na základe výsledkov preskúšania vydá škola vysvedčenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonný zástupca má právo byť prítomný pri preskúšaní žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b).
(7) Pri preskúšaní žiaka podľa odseku 6 sa zohľadňuje zdravotný stav žiaka. Ak vyučujúci pedagogický zamestnanec pri preskúšaní žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zistí dôvodné podozrenie na výskyt prejavov rizikového správania žiaka, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie; ak zákonný zástupca do troch mesiacov neinformuje školu o vykonaní odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie, riaditeľ školy oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(8) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), nevykonáva komisionálnu skúšku ani nie je preskúšaný. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, polročne pred­kladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej sa po prerokovaní v pedagogickej rade školy vykoná hodnotenie vyučovacích pred­metov a správania žiaka.
(9) Za plnenie podmienok podľa odseku 5 zodpovedá zákonný zástupca.
(10) Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva Štátna školská inšpekcia. Kontrolu plnenia podmienok uvedených v žiadosti podľa odseku 4, za ktorých bolo individuálne vzdelávanie povolené, vykonáva kmeňová škola; kontrolu vykoná kmeňová škola vždy, ak má dôvodnú obavu, že tieto podmienky sa neplnia. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi.
(11) Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka základná škola zruší
a) na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka,
b) na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka,
c) ak zákonný zástupca neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto zákona,
d) na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo povereného pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca podľa odseku 10,
e) na základe odôvodneného návrhu zamest­návateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
f) na základe odôvodneného návrhu zariadenia poradenstva a prevencie,
g) ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel.
(12) Kmeňová škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka. Odvolanie proti rozhodnutiu kmeňovej školy o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.
(13) Po zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 11 písm. c) alebo písm. d) nemožno žiaka opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).
(14) O povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať aj príslušný ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je žiak umiestnený podľa osobitného pred­pisu.28) Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Ustanovenia odsekov 4 až 10 sa použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(15) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. a) znáša kmeňová škola. Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu, ak sa nedohodnú inak.
§ 25
(1) O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje kmeňová škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka.
(2) V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie
a) meno, priezvisko a bydlisko žiaka,
b) rodné číslo žiaka,
c) adresu bydliska v zahraničí,
d) názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa, alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú bude žiak navštevovať.
(3) Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny pobytu pred­loží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak pred­loží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka, ak žiak pokračuje vo vzdelávaní podľa § 23 písm. b). Ak zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, v určených termínoch nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu, riaditeľ kmeňovej školy túto skutočnosť zaznamená do katalógového listu žiaka a oznámi ju príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a obci, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt.
(4) Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka edukačné publikácie.
(5) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať. Prílohou žiadosti je kópia posledného vysvedčenia; ak vysvedčenie nie je v slovenskom jazyku, českom jazyku alebo v jazyku, ktorý je vyučovacím jazykom v škole, plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka zabezpečí jeho preklad.
(6) Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích pred­metov učebného plánu príslušného ročníka kmeňovej školy okrem pred­metov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení príslušného stupňa alebo príslušného vzdelávacieho cyklu základnej školy.
(7) Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať komisionálnu skúšku aj dištančne, a to po dohode zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy.
(8) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy, v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 30 dní pred ich konaním. Na základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá kmeňová škola žiakovi vysvedčenie.
(9) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Ak žiak o vykonanie komisionálnych skúšok nepožiada do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky, po uplynutí desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky riaditeľ školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.
(10) Po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. e) zaradí riaditeľ školy žiaka do ročníka, do ktorého podľa veku patrí. Na základe žiadosti plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka môže riaditeľ školy zaradiť žiaka aj do najbližšieho nižšieho ročníka. Ak sa na základe komisionálnej skúšky preukáže, že žiak nedostatočne ovláda vyučovací jazyk, môže byť zaradený do jazykového kurzu. Na vyrovnanie rozdielov vo vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach žiaka môže riaditeľ školy žiakovi umožniť vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu.
(11) Zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, pred­loží do 15. septembra príslušného školského roka príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, doklad, že žiak pokračuje vo vzdelávaní v škole v zahraničí, ak žiak, ktorý vykonával osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 ods. 1 písm. b) alebo písm. e),
a) získal nižšie stredné vzdelanie v deviatom roku plnenia povinnej školskej dochádzky vykonaním komisionálnej skúšky v kmeňovej škole,
b) prestal byť žiakom kmeňovej školy a
c) pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky v zahraničí.
(12) Ak ide o dieťa, ktoré plní povinné pred­primárne vzdelávanie, na formy osobitného spôsobu plnenia povinného pred­primárneho vzdelávania podľa § 23 písm. b) a c) sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 4.
§ 26 Individuálny učebný plán
(1) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy. Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, môže riaditeľ školy povoliť po súhlase zamest­návateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(2) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi s nadaním alebo zo závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva.
(3) Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.
(4) Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy. Ak ide o žiaka, ktorý sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, individuálny učebný plán sa uvádza v rámci individuálneho vzdelávacieho programu.
(5) O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného pred­pisu.28) Pri žiadosti príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.
(6) Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zistí dôvodné podozrenie na výskyt prejavov rizikového správania žiaka vzdelávaného podľa individuálneho učebného plánu, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie a oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(7) Povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu riaditeľ školy zruší
a) na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka,
b) na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo vyučujúceho pedagogického zamestnanca,
c) na základe odôvodneného návrhu zamest­návateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
d) na základe odôvodneného návrhu zariadenia poradenstva a prevencie,
e) ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel.
TRETIA ČASŤ SÚSTAVA ŠKÔL
§ 27
(1) Školy zapísané v registri škôl a školských zariadení alebo zriadené podľa osobitného pred­pisu,2) ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania, tvoria sústavu škôl.
(2) Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:
a) materská škola,
b) základná škola,
c) gymnázium,
d) stredná odborná škola,
e) stredná priemyselná škola,
f) stredná športová škola,
g) škola umeleckého priemyslu,
h) konzervatórium,
i) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
j) základná umelecká škola,
k) jazyková škola.
(3) Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až i) sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a).
(4) Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d), h) a i) sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.
Prvý odMaterská škola
§ 28
(1) Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára pred­poklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.
(2) Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje
a) poldennú výchovu a vzdelávanie alebo
b) celodennú výchovu a vzdelávanie.
(3) Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach.
(4) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného pred­pisu.29) Výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy. Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.
(5) Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením;31) tento príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy. Mesačný príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.
(6) Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,
a) pre ktoré je pred­primárne vzdelávanie povinné, ak ide o štátnu školu,
b) ak zákonný zástupca dieťaťa o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného pred­pisu,32)
c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.
(7) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
(8) Deti, pre ktoré je pred­primárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so zdravotným znevýhodnením sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do tried pre deti so zdravotným znevýhodnením; deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré nie sú deťmi so zdravotným znevýhodnením, sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Samostatné triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk; najvyšší počet detí v takejto triede je 12.
(9) Najvyšší počet detí v triede materskej školy je
a) 18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,
b) 20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,
c) 21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,
d) 22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,
e) 21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.
(10) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného pred­pisu,32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu
a) zmeny trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa počas školského roka,
b) prestupu dieťaťa z inej materskej školy počas školského roka,
c) pokračovania plnenia povinného pred­primárneho vzdelávania v materskej škole,
d) skončenia alebo zrušenia individuálneho vzdelávania počas školského roka alebo
e) zvýšeného záujmu zákonných zástupcov o výchovu a vzdelávanie v materskej škole počas školského roka.
(11) Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede mladších ako tri roky.
(12) O zaradení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením rozhodne materská škola na základe odporúčania pediatra a zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. O zaradení dieťaťa s nadaním rozhodne materská škola na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním.
(13) Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo dieťaťa s nadaním nie je na prospech tomuto dieťaťu, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(14) Ak dieťa plní pred­primárne vzdelávanie v dvoch materských školách striedavo, osvedčenie o získaní pred­primárneho vzdelania vydáva materská škola, do ktorej bolo prijaté skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia materských škôl nedohodli inak.
(15) Ak bolo dieťa, ktoré plní povinné pred­primárne vzdelávanie, rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v Slovenskej republike a v zahraničí a plní povinné pred­primárne vzdelávanie striedavo v škole v Slovenskej republike a v škole v zahraničí, čas dochádzky do školy v zahraničí škola v Slovenskej republike neeviduje ako neprítomnosť dieťaťa. Škola v Slovenskej republike vydáva dieťaťu osvedčenie o získaní pred­primárneho vzdelania samostatne. Zákonný zástupca pred­loží riaditeľovi školy v Slovenskej republike doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že dieťa navštevovalo príslušnú školu v zahraničí; doklad sa pred­kladá každé dva mesiace, alebo ak obdobie dochádzky do školy v zahraničí trvá podľa rozhodnutia súdu dlhšie ako dva mesiace, pred­kladá sa vždy po skončení tohto obdobia.
(16) V materskej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci, školský podporný tím, zdravotnícky pracovník podľa § 152a a zamestnanec podľa § 152c.
(17) Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa aj s priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove a vzdelávaní.
(18) Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a po dohode so zriaďovateľom.
(19) Podrobnosti o organizácii a zabezpečovaní výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole, riadení, prevádzke materskej školy a o formách osobitného spôsobu plnenia povinného pred­primárneho vzdelávania ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 28a
(1) Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý pred­chádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je pred­primárne vzdelávanie povinné.
(2) Povinné pred­primárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak 3 neustanovuje inak.
(3) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, materská škola rozhodne o pokračovaní plnenia povinného pred­primárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu pediatra a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(4) Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného pred­primárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.
(5) Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do materskej školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe písomného súhlasu pediatra a písomného súhlasu zariadenia poradenstva a prevencie neposkytuje vzdelávanie v materskej škole do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.
§ 28b
(1) O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté na pred­primárne vzdelávanie (ďalej len „kmeňová materská škola“).
(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje kmeňová materská škola v rámci rozhodovania o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy. Individuálne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je pred­primárne vzdelávanie povinné, a
a) zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom pred­primárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole alebo
b) zákonný zástupca o to požiada.
(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia priloží písomný súhlas pediatra vydaný na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo alebo pediatria; ak účasť na vzdelávaní v škole neumožňuje duševné zdravie, prikladá sa aj odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie dieťaťa zabezpečuje kmeňová materská škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej štyri hodiny týždenne.
(4) Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), na konci polroka príslušného školského roka pred­loží riaditeľovi kmeňovej materskej školy písomnú správu o individuálnom vzdelávaní dieťaťa.
(5) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. a) znáša kmeňová materská škola.
(6) Kmeňová materská škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. a) do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o zrušenie povolenia individuálneho vzdelávania dieťaťa; k žiadosti zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia priloží písomný súhlas pediatra vydaný na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo alebo pediatria.
(7) Žiadosť o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,
b) obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,
c) dôvod na povolenie individuálneho vzdelávania,
d) meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie,
e) doklady o splnení kvalifikačných pred­pokladov podľa odseku 9,
f) ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na individuálne vzdelávanie.
(8) Kmeňová materská škola v spolupráci so zákonným zástupcom určí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) bezodkladne.
(9) Predprimárne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) možno povoliť, len ak zákonný zástupca má najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.
(10) Ak ide o dieťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zákonný zástupca je povinný v čase a rozsahu určenom kmeňovou materskou školou zabezpečiť účasť dieťaťa na pred­primárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole v priebehu mesiaca február; kmeňová materská škola v tomto čase posúdi rozvoj vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa. Zákonný zástupca má právo byť prítomný pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa.
(11) Ak pedagogický zamestnanec pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zistí dôvodné podozrenie na výskyt rizikového správania dieťaťa, ktoré môže ohroziť bezpečnosť a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie; ak zákonný zástupca do troch mesiacov neinformuje školu o vykonaní odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie, riaditeľ školy oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(12) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. b) znáša zákonný zástupca.
(13) Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) kmeňová materská škola zruší
a) na žiadosť zákonného zástupcu,
b) na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa,
c) na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora,
d) ak sa pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a schopností podľa odseku 10 zistí, že dieťa si ich neosvojilo v súlade s obsahom individuálneho vzdelávania podľa odseku 8 alebo
e) ak zákonný zástupca nezabezpečí účasť dieťaťa na povinnom pred­primárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole na účel posúdenia rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa podľa odseku 10.
(14) Kmeňová materská škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej triedy kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu kmeňovej materskej školy o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) nemá odkladný účinok.
(15) Po zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 13 písm. c) až e) nemožno dieťa opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).
§ 28d
(1) V priebehu pred­primárneho vzdelávania môže dieťa na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej materskej školy. Prílohou žiadosti je potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od pediatra, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa; ak sa dieťaťu poskytuje podporné opatrenie, jej prílohou je aj vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia. O prestupe rozhoduje rozhodnutím o prijatí prestupom materská škola, do ktorej požiadal o prijatie dieťaťa prestupom zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Rozhodnutie o prijatí prestupom nie je rozhodnutím o prijatí.
(2) Ak ide o dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny32ab) pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, materskú školu, do ktorej má byť prijaté dieťa prestupom, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej správy v školstve určenú materskú školu oznámi zástupcovi zariadenia bezodkladne. Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť; určenie materskej školy, ktorá dieťa prijme prestupom, orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto materskej školy a jej zriaďovateľom. Prihlášku na vzdelávanie v materskej škole prestupom následne podá zástupca zariadenia materskej škole určenej príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
(3) Ak materská škola prijme dieťa prestupom podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2, riaditeľ materskej školy je povinný bez zbytočného odkladu poskytnúť kópiu rozhodnutia o prijatí dieťaťa prestupom riaditeľovi materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje. Riaditeľ materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia poskytnúť riaditeľovi materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté prestupom, kópiu dokumentácie dieťaťa vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie, podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a túto zmenu nahlásiť do centrálneho registra.
(4) V priebehu pred­primárneho vzdelávania sa umožňuje zanechanie vzdelávania, ak nejde o povinné pred­primárne vzdelávanie.
(5) Ak má zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré pred­primárne vzdelávanie nie je povinné, alebo zástupca zariadenia záujem o zanechanie vzdelávania dieťaťa v materskej škole, oznámi to písomne riaditeľovi materskej školy. Túto zmenu riaditeľ materskej školy nahlási do centrálneho registra a zaznamená ju do osobného spisu dieťaťa.
(6) Dieťa prestáva byť dieťaťom materskej školy podľa odseku 5 dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi materskej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania, alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia neoznámi riaditeľovi materskej školy zanechanie vzdelávania a dieťa sa neospravedlnene nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť dieťaťom príslušnej materskej školy.
(7) Materská škola môže rozhodnúť o predčasnom skončení pred­primárneho vzdelávania, ak nejde o povinné pred­primárne vzdelávanie, ak
a) dieťa sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,
b) zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia nedodržiava podmienky pred­primárneho vzdelávania dieťaťa určené školským poriadkom,
c) zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia neinformuje materskú školu o zmene zdravotnej spôsobilosti dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré majú vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
d) zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia bezdôvodne odmietne s dieťaťom absolvovať diagnostické vyšetrenie v zariadení poradenstva a prevencie, ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa prejavia po jeho prijatí do materskej školy, alebo
e) predčasné skončenie pred­primárneho vzdelávania odporučí zariadenie poradenstva a prevencie, pediater alebo lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo alebo zubný lekár.
Druhý odZákladná škola
§ 29
(1) Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.
(2) Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.
(3) Základné školy sa členia na tieto typy:
a) základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len „plnoorganizovaná základná škola“),
b) základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len „neplnoorganizovaná základná škola“).
(4) Základná škola má deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň v dĺžke určenej v štátnom vzdelávacom programe.
(5) Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je
a) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,
b) 25 žiakov v triede prvého stupňa,
c) 29 žiakov v triede druhého stupňa.
(6) Triedu možno deliť na skupiny alebo spájať do skupín.
(7) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je 13. Priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov prvého stupňa a celkového počtu tried prvého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(8) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa základnej školy je 15. Priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov druhého stupňa a celkového počtu tried druhého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(9) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre
a) žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného pred­primárneho vzdelávania a nie je u nich pred­poklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy, alebo
b) žiakov s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného pred­primárneho vzdelávania a nie je u nich pred­poklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy.
(10) V základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre
a) žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek päť rokov, alebo
b) žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek štyri roky a je u nich pred­poklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy pred dovŕšením šiesteho roku veku.
(11) Úvodný ročník možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov. Žiaka do úvodného ročníka zaraďuje riaditeľ školy na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; ak ide o žiaka podľa odseku 10 so všeobecným intelektovým nadaním, vyžaduje sa aj písomný súhlas pediatra. Na žiaka so všeobecným intelektovým nadaním, ktorý sa vzdeláva v úvodnom ročníku v škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, sa nevzťahuje § 28a. Absolvovanie úvodného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky. Po absolvovaní úvodného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.
(12) V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov s nadaním.
(13) Do triedy základnej školy možno zaradiť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech žiakovi so zdravotným znevýhodnením alebo žiakovi s nadaním, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(14) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť adaptačnú triedu na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania, adaptácie a podpory psychosociálneho vývinu pre žiakov,
a) ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk,
b) ktorí prestúpili zo základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo boli preradení z triedy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením v rámci základnej školy, alebo
c) ktorým zaradenie do adaptačnej triedy navrhlo zariadenie poradenstva a prevencie.
(15) Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy; žiaka podľa odseku 14 písm. a) alebo písm. b) zaraďuje na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení člena školského podporného tímu alebo výchovného poradcu alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie. Na zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný čas, najviac na 12 mesiacov; ak ide o žiaka podľa odseku 14 písm. c), najdlhšie do konca príslušného školského roka. Do adaptačnej triedy nemožno zaradiť žiaka opakovane. Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede žiak pokračuje v príslušnom ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi; ak ide o žiaka, ktorý sa pred zaradením do adaptačnej triedy vzdelával v príslušnej základnej škole, pokračuje v príslušnom ročníku spolu so žiakmi pôvodnej triedy. Ak po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede nie je u žiaka, ktorý bol zaradený podľa odseku 14 písm. b), pred­poklad úspešného zvládnutia obsahu vzdelávania príslušného ročníka, riaditeľ školy môže na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení člena školského podporného tímu alebo výchovného poradcu alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie zaradiť žiaka s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia do najbližšieho nižšieho ročníka; to neplatí, ak bol žiak zaradený do nižšieho ročníka pri prijatí do školy alebo pri prijatí prestupom. Dôvody na zaradenie žiaka do adaptačnej triedy nemôžu vyplývať výlučne zo zdravotného znevýhodnenia alebo z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia.
(16) Adaptačnú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov z jedného ročníka alebo z viacerých ročníkov. Do adaptačnej triedy možno zaradiť žiakov viacerých škôl, ktoré sú členmi klastra škôl.32ac) Podmienky zaradenia a podrobnosti o organizácii vzdelávania žiakov v adaptačnej triede si vzájomne dohodnú riaditelia dotknutých základných škôl a riaditeľ školy, ktorá zriadila adaptačnú triedu, o tejto skutočnosti písomne informuje orgán miestnej štátnej správy v školstve spôsobom určeným ministerstvom školstva. Pre žiakov, ktorí sú zaradení do adaptačnej triedy z dôvodu podľa odseku 14 písm. a), možno časť výchovno-vzdelávacieho procesu uskutočňovať v príslušnom cudzom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a vyučovať jednotlivé pred­mety metódami a formami výchovy a vzdelávania vyučovacieho jazyka ako cudzieho jazyka.
(17) V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody je najviac päť žiakov.
(18) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného pred­pisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a) zmeny trvalého pobytu žiaka počas školského roka,
b) opakovania ročníka žiakom,
c) prestupu žiaka z inej školy počas školského roka,
d) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
e) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania pred­chádzajúceho ročníka alebo
f) preradenia žiaka do základnej školy počas školského roka.
(19) Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky.
(20) Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, najnižší priemerný počet žiakov v triedach podľa odsekov 7 a 8 sa môže znížiť o dvoch žiakov.
(21) Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných prípadoch znížiť najnižší priemerný počet žiakov v triedach, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7, 8 a 20. Za osobitný prípad sa považuje
a) znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka dlhšia ako 6 kilometrov,
b) vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,
c) vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku,
d) vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, alebo
e) iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.
(22) Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa.
(23) Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.
§ 30
(1) Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je pred­poklad, že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole. Žiak, ktorý v nej skončí posledný ročník, pokračuje vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.
(2) Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa, prvého vzdelávacieho cyklu alebo druhého vzdelávacieho cyklu; spojenie viacerých ročníkov rôznych vzdelávacích cyklov je možné v rozsahu podľa odseku 4.
(3) Základnú školu s prvým ročníkom až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je pred­poklad, že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole.
(4) Základná škola môže organizovať školské vyučovanie vo vyučovacích pred­metoch v skupinách, v ktorých sa súčasne vzdelávajú žiaci rôznych tried a rôznych ročníkov v rámci rovnakého vzdelávacieho cyklu alebo žiaci najviac troch po sebe nasledujúcich ročníkov z dvoch vzdelávacích cyklov.
(5) Školské vyučovanie v základnej škole nesmie začínať v popoludňajších hodinách.
(6) V základnej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci, školský podporný tím, zdravotnícky pracovník podľa § 152a a zamestnanec podľa § 152c.
(7) Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik, pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Informovaný súhlas sa nevyžaduje, ak ide o žiaka vo výchovnom zariadení a jeho zadováženie je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.
(8) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom organizáciu základnej školy, organizáciu a priebeh zápisu, organizáciu vzdelávania v triedach a v skupinách, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej škole a mimo nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov.
§ 31
(1) V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. Ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, prílohou žiadosti je vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia. O prestupe rozhoduje rozhodnutím o prijatí prestupom základná škola, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí prestupom nie je rozhodnutím o prijatí. Na žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a odporúčania pediatra alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy žiaka pri prijatí prestupom zaradiť aj do najbližšieho nižšieho ročníka.
(2) Ak ide o žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny32ab) pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, základnú školu, do ktorej má byť prijatý žiak prestupom, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej správy v školstve určenú základnú školu oznámi zástupcovi zariadenia bezodkladne. Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí základnú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť; určenie základnej školy, ktorá žiaka prijme prestupom, orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto základnej školy a jej zriaďovateľom. Prihlášku na vzdelávanie v základnej škole prestupom následne podá zástupca zariadenia základnej škole určenej príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
(3) Ak základná škola prijme žiaka prestupom podľa odseku 1 alebo odseku 2, riaditeľ základnej školy je povinný bez zbytočného odkladu poskytnúť kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je umiestnený žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia poskytnúť riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie žiaka vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie, podkladov k ukladaniu opatrení vo výchove, podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a túto zmenu nahlásiť do centrálneho registra; ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(4) Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa alebo výchovného poradcu alebo žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu zodpovedajúcemu jeho zdravotnému znevýhodneniu alebo nadaniu. Ak základná škola vzdelávanie v príslušnom školskom vzdelávacom programe neuskutočňuje, riaditeľ základnej školy môže na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie navrhnúť zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia prestup žiaka do inej základnej školy, ktorá uskutočňuje vzdelávanie v príslušnom školskom vzdelávacom programe.
(5) Na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a odporúčania pediatra alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie môže základná škola zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo o čiastočnom oslobodení žiaka od vzdelávania sa v niektorom vyučovacom pred­mete, a to na celý školský rok alebo na jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto vyučovacieho pred­metu.
(6) Ak žiak, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, plní povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách, vydáva mu vysvedčenie základná škola, v ktorej začal plniť povinnú školskú dochádzku skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia škôl nedohodli inak. Pri hodnotení žiaka základná škola, ktorá vydáva vysvedčenie, zohľadní hodnotenie žiaka v druhej základnej škole.
§ 31a
(1) Základná škola môže pre fyzické osoby, ktoré skončili plnenie povinnej školskej dochádzky a
a) nezískali primárne vzdelanie, organizovať program vzdelávania na získanie primárneho vzdelania, ktorý sa končí komisionálnou skúškou na získanie primárneho vzdelania, alebo
b) získali primárne vzdelanie, organizovať program vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktorý sa končí komisionálnou skúškou na získanie nižšieho stredného vzdelania.
(2) Fyzická osoba podáva prihlášku do programu vzdelávania podľa odseku 1 orgánu miestnej štátnej správy v školstve na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva do 15. februára.
(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 31. marca školu, ktorá bude organizovať program vzdelávania podľa odseku 1.
(4) Rozsah a obsah programu vzdelávania podľa odseku 1 určuje a zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva. Organizáciu programu vzdelávania určuje príslušná základná škola.
(5) Osoba, ktorá sa zúčastňuje programu vzdelávania podľa odseku 1, nie je žiakom školy. Žiakov školy a osoby zúčastňujúce sa programu vzdelávania podľa odseku 1 nemožno vzdelávať spolu v jednej triede.
(6) Najvyšší počet osôb zúčastňujúcich sa programu vzdelávania podľa odseku 1 v jednej skupine je 25.
(7) Základná škola umožní na požiadanie vykonanie komisionálnej skúšky podľa odseku 1 aj bez absolvovania programu vzdelávania.
Tretí odStredné školy
§ 32 Stredné školy sú:
a) gymnázium,
b) stredná odborná škola,
c) stredná priemyselná škola,
d) stredná športová škola,
e) škola umeleckého priemyslu,
f) konzervatórium.
§ 33
(1) V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31. V strednej škole pri výchovnom zariadení sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 8.
(2) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného pred­pisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a) zmeny trvalého pobytu žiaka,
b) opakovania ročníka žiakom,
c) pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,
d) prestupu žiaka z inej školy,
e) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
f) prijatia žiaka do vyššieho ročníka,
g) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania pred­chádzajúceho ročníka alebo
h) zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.
(3) Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre zdravotnícke odbory vzdelania.
(4) V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom
a) prerušenie štúdia,
b) zmena študijného alebo učebného odboru,
c) prestup na inú strednú školu,
d) preradenie do základnej školy,
e) opakovanie ročníka,
f) postup do vyššieho ročníka,
g) zanechanie štúdia,
h) štúdium podľa individuálneho učebného plánu,
i) štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.
(5) Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamest­návateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(6) Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 2.
(7) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v dennej forme štúdia je 17; ak ide o triedu strednej školy pri výchovnom zariadení, 4. Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v externej forme štúdia je 8. Priemerný počet žiakov v triedach v príslušnej forme štúdia sa rovná podielu celkového počtu žiakov v príslušnej forme štúdia a celkového počtu tried, ktoré navštevujú žiaci, v príslušnej forme štúdia, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(8) Zriaďovateľ strednej školy môže v osobitnom prípade znížiť najnižší priemerný počet žiakov v triedach uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia na deväť žiakov a v externej forme štúdia na päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje
a) zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,
b) výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,
c) výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,
d) stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7,
e) výchova a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania alebo
f) iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.
(9) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.
(10) V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.
(11) V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov.
(12) V strednej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť adaptačnú triedu na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania, adaptácie a podpory psychosociálneho vývinu pre žiakov, ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk.
(13) Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení člena školského podporného tímu alebo výchovného poradcu; na zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný súhlas zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok. Do adaptačnej triedy nemožno zaradiť žiaka opakovane. Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede žiak pokračuje v príslušnom ročníku strednej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.
(14) V adaptačnej triede možno vyučovať vyučovací pred­met slovenský jazyk a literatúra metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzieho jazyka.
(15) Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia. Informovaný súhlas sa nevyžaduje, ak ide o žiaka vo výchovnom zariadení a jeho zadováženie je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.
(16) O zaradení žiaka so zdravotným znevýhodnením a žiaka s nadaním do triedy strednej školy rozhodne stredná škola na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.
(17) V strednej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci, školský podporný tím, zdravotnícky pracovník podľa § 152a a zamestnanec podľa § 152c.
§ 34 Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru
(1) Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka, na jeho žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe žiadosti žiačky alebo jej zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo alebo jej povoliť štúdium podľa individuálneho učebného plánu.
(2) Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla na začiatku školského roku. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť len zmenu na iný učebný odbor. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky.
(3) Prerušenie štúdia žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, alebo zmenu študijného odboru alebo učebného odboru žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ povoľuje po súhlase zamest­návateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
§ 35 Prestup na inú strednú školu
(1) Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný odbor alebo učebný odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť prestup do inej strednej odbornej školy alebo strednej športovej školy na ten istý učebný odbor alebo na iný učebný odbor. Prestup povoľuje na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého žiaka, na základe jeho žiadosti. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka je kópia rozhodnutia o prijatí žiaka strednej školy, z ktorej prestupuje a kópia posledného vysvedčenia. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, je aj súhlas zamest­návateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje; rozhodnutie o prijatí prestupom je bez súhlasu zamest­návateľa neplatné. Ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, prílohou žiadosti je vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia.
(2) Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do inej strednej školy na iný študijný odbor sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia; do gymnázia s päťročným štúdiom sa prestup žiaka môže uskutočniť aj začiatkom štvrtého ročníka jeho štúdia. Podmienkou prestupu do strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu a konzervatória je úspešné vykonanie skúšky na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.
(3) Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy a iného odboru vzdelávania je úspešné vykonanie rozdielovej skúšky; ak ide o prestup v rámci rovnakého odboru vzdelávania, riaditeľ strednej školy môže podľa rozdielov obsahu absolvovaných vyučovacích pred­metov určiť úspešné vykonanie rozdielovej skúšky ako podmienku prestupu. Ak ide o prestup do strednej športovej školy, podmienkou prestupu je aj pred­loženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného pred­pisu;34a) to neplatí ak ide o prestup z inej strednej športovej školy.
(4) Ak stredná škola, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne o prijatí žiaka prestupom, je riaditeľ strednej školy povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi strednej školy, z ktorej žiak prestupuje. Prestup sa spravidla uskutočňuje k 1. septembru. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej prestupuje, sa končí dňom, ktorý pred­chádza dňu, v ktorom má žiak začať vzdelávanie v strednej škole, do ktorej prestúpil. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy, z ktorej prestúpil.
(5) Pri prestupe žiaka štvrtého ročníka alebo piateho ročníka strednej školy s bilingválnym vzdelávaním do štvrtého ročníka strednej školy so štvorročným vzdelávacím programom je súčasťou dokumentácie žiaka podľa odseku 6 aj výsledok žiaka z externej časti maturitnej skúšky, písomnej formy internej časti maturitnej skúšky a ústnej formy internej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, ak ju žiak absolvoval. Riaditeľ strednej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, tento výsledok uvedie na vysvedčení o maturitnej skúške.
(6) Riaditeľovi strednej školy, do ktorej žiak prestúpil, poskytne riaditeľ strednej školy, z ktorej žiak prestúpil, kópiu dokumentácie žiaka vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie, podkladov k ukladaniu opatrení vo výchove, podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do centrálneho registra.
(7) Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch umožňuje aj v priebehu prvého ročníka.
(8) Ak ide o žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny32ab) pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, strednú školu, do ktorej má byť prijatý žiak prestupom po úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej správy v školstve určenú strednú školu oznámi zástupcovi zariadenia bezodkladne. Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí strednú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť; určenie strednej školy, ktorá žiaka prijme prestupom, orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto strednej školy a jej zriaďovateľom. Prihlášku na vzdelávanie v strednej škole prestupom následne podá zástupca zariadenia strednej škole určenej príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
(9) Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie je rozhodnutím o prijatí žiaka v rámci prijímacieho konania.
§ 36 Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy
(1) Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole, môže byť preradený do základnej školy
a) ak sa mu nepovolí opakovať ročník,
b) ak stratí zdravotnú spôsobilosť,
c) na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.
(2) Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole.
(3) Ak stredná škola rozhodne o preradení žiaka do základnej školy, zákonný zástupca žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím, prihlási na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a o tejto skutočnosti v tejto lehote informuje strednú školu, ktorá rozhodla o preradení žiaka do základnej školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky alebo neinformuje strednú školu v ustanovenej lehote, postupuje riaditeľ strednej školy podľa osobitného pred­pisu.38) Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní od prijatia informuje o tejto skutočnosti strednú školu, ktorá rozhodla o preradení žiaka na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku školského roka. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí dňom, ktorý pred­chádza dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do ktorej bol prijatý. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej školy poskytne kópiu dokumentácie žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní od doručenia informácie o prijatí žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do centrálneho registra.
§ 37 Opakovanie ročníka
(1) Stredná škola rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej žiadosti alebo ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca. O opakovaní ročníka žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje stredná škola po súhlase zamest­návateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(2) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.
(3) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa § 36 ods. 3.
§ 38 Postup do vyššieho ročníka strednej školy
(1) Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa § 55a ods. 6.
(2) Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania pred­chádzajúceho ročníka na základe výsledkov komisionálnej skúšky; ak ide o žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, aj po súhlase zamest­návateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Neplnoletého žiaka možno preradiť bez absolvovania pred­chádzajúceho ročníka do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.
§ 39 Zanechanie štúdia
(1) Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi strednej školy; ak ide o neplnoletého žiaka, písomné oznámenie podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.
(2) Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia, alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní štúdia, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak žiak neoznámi riaditeľovi strednej školy zanechanie štúdia a neospravedlnene sa nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť žiakom strednej školy.
§ 39a Zdravotná spôsobilosť
(1) Zdravotná spôsobilosť žiaka sa preukazuje pri prijímaní žiaka do učebného odboru alebo do študijného odboru, v ktorom sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, alebo pri zmene zdravotnej spôsobilosti počas štúdia.
(2) Ak má škola alebo zamest­návateľ, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, dôvodné podozrenie, že došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti žiaka počas štúdia, vyzve zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka, aby preukázal zdravotnú spôsobilosť žiaka v určenej lehote. Zdravotnú spôsobilosť posudzuje lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Ak zákonný zástupca neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak nepreukáže, že žiak spĺňa zdravotnú spôsobilosť, žiak môže prestúpiť na iný študijný odbor alebo na iný učebný odbor alebo stredná škola môže rozhodnúť o vylúčení žiaka zo štúdia.
§ 41 Gymnázium
Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané pred­ovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe a kultúre.
§ 42 Stredná odborná škola
(1) Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom pred­ovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností.
(2) Stredná odborná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v členení na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka strednej odbornej školy upravuje osobitný pred­pis.6aa)
(3) Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru alebo po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu učebného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) a d) a ods. 5.
(4) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej odbornej škole len odborné vyučovacie pred­mety.
§ 42aa Stredná priemyselná škola
(1) Stredná priemyselná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného študijného odboru, v ktorom sa praktické vyučovanie poskytuje formou odbornej praxe, zameranom najmä na výkon špecifických povolaní, samostatných odborných činností v technických oblastiach a pripravuje žiakov na štúdium na vysokej škole v študijných odboroch s opisom zodpovedajúcim obsahu výchovy a vzdelávania odborov vzdelávania, v ktorých škola poskytuje vzdelávanie.
(2) Stredná priemyselná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v jednej až troch skupinách odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa v členení na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorých zoznam vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva. Praktické vyučovanie na strednej priemyselnej škole upravuje osobitný pred­pis.6aa)
(3) Stredná priemyselná škola poskytuje odborné vzdelávanie a prípravu najmä vo vyučovacích pred­metoch v oblasti vedy, techniky, inžinierstva, matematiky a umelej inteligencie.
(4) Stredná priemyselná škola zabezpečuje podporu prenosu technológií, aplikovaného výskumu a rozvoja podnikateľských zručností formou partnerstiev s vysokými školami a zamest­návateľmi.
(5) Stredná priemyselná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. d) a ods. 5 písm. a).
§ 42a Stredná športová škola
(1) Stredná športová škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania.
(2) Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu žiakov so športovým nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe. Výchova a vzdelávanie v strednej športovej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v pred­chádzajúcom vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností v športe.
(3) Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej škole je športová príprava organizovaná podľa športových odvetví.
(4) Športovej prípravy organizovanej strednou športovou školou počas hlavných školských prázdnin sa môže zúčastniť aj ten, kto bol prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole od nasledujúceho školského roka za rovnakých podmienok ako žiaci strednej športovej školy.
(5) Stredná športová škola poskytuje
a) stredné odborné vzdelanie,
b) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo
c) úplné stredné odborné vzdelanie.
(6) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej športovej škole len odborné vyučovacie pred­mety.
§ 42b Škola umeleckého priemyslu
(1) Škola umeleckého priemyslu je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom na výtvarníctvo a dizajn. Škola umeleckého priemyslu môže poskytovať aj umelecko-pedagogické vzdelanie.
(2) Výchova a vzdelávanie v škole umeleckého priemyslu sa uskutočňuje ako teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorého súčasťou je odborný vyučovací pred­met umelecká prax.
(3) Škola umeleckého priemyslu poskytuje
a) úplné stredné odborné vzdelanie alebo
b) vyššie odborné vzdelanie.
(4) Škola umeleckého priemyslu neposkytuje kvalifikačné pomaturitné štúdium.
(5) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v škole umeleckého priemyslu odborné vyučovacie pred­mety.
§ 44 Konzervatórium
(1) Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných pred­metov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.
(2) Typom konzervatória je hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné konzervatórium. Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom programe. Tanečné konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe.
(3) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne.
(4) Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na vyučovanie.
(5) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium uskutočňuje podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku.
(6) Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou alebo ako internátna škola.
(7) Konzervatórium poskytuje
a) nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,
b) úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním maturitnej skúšky,
c) vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej skúšky.
(8) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje na konzervatóriu len odborné vyučovacie pred­mety.
§ 45 Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy sú
a) nadstavbové štúdium,
b) pomaturitné štúdium.
§ 46 Nadstavbové štúdium
(1) Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl, ktoré nadväzujú na pred­chádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.
(2) Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci
a) zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,
b) pripravujú na ďalšie vzdelávanie.
§ 47 Pomaturitné štúdium
(1) Pomaturitné štúdium sa organizuje v stredných odborných školách, stredných priemyselných školách, školách umeleckého priemyslu a na vysokých školách na účel zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.
(2) Pomaturitné štúdium sa organizuje vo vzdelávacích programoch alebo v krátkych študijných programoch určených pre uchádzačov, ktorí v pred­chádzajúcom vzdelávaní získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.
(3) Pomaturitné štúdium sa člení na kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie odborné štúdium.
(4) V kvalifikačnom štúdiu žiak získava odbornú kvalifikáciu v inom odbore vzdelania, ako v ktorom vykonal maturitnú skúšku. Kvalifikačné štúdium sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky.
(5) V špecializačnom štúdiu žiak získava špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon pracovných činností a na získanie kvalifikácie, vrátane štúdia na vysokej škole v zodpovedajúcom študijnom odbore, ktoré svojou náplňou a odborným zameraním zodpovedajú študijnému odboru v strednej odbornej škole, strednej priemyselnej škole alebo v škole umeleckého priemyslu, ktorého absolvovaním získal žiak vzdelanie pred začiatkom špecializačného štúdia. Špecializačné štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou. Úspešným skončením špecializačného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. d).
(6) Vo vyššom odbornom štúdiu žiak získava všeobecné vzdelanie a špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon pracovných činností a na získanie kvalifikácie vrátane štúdia na vysokej škole v zodpovedajúcom študijnom odbore. Vyššie odborné štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v pred­chádzajúcom štúdiu získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie. Vyššie odborné štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou. Úspešným ukončením vyššieho odborného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. f). Vyššie odborné štúdium v stredných zdravotníckych školách, ktorým sa získava odborná spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný optometrista, diplomovaný rádiologický asistent, sa ukončuje absolventskou skúškou.
(7) Ak uchádzač vykoná skúšku na overenie vzdelávacích výstupov v strednej odbornej škole, ktorá je oprávnená používať označenie centrum excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy, alebo v strednej priemyselnej škole vo vzdelávacom programe podľa osobitného pred­pisu,38a) ktorý je podľa jej posúdenia totožný alebo príbuzný so špecializačným štúdiom alebo s vyšším odborným štúdiom, stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola vydá osvedčenie o profesijnej kvalifikácii, vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.
(8) Spôsob tvorby vzdelávacích programov špecializačného štúdia a vyššieho odborného štúdia a kritériá na ich uskutočňovanie ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 48
(1) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom podrobnosti organizácie výchovy a vzdelávania v stredných školách, o dennej forme štúdia a externej forme štúdia a o hodnotení a klasifikácii žiakov stredných škôl.
(2) Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto ústredné orgány všeobecne záväzným právnym pred­pisom.
Štvrtý odZákladná umelecká škola
§ 49
(1) Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a umelecké vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.
(2) Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17 a pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách.
(3) V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory, odbory audiovizuálnej a multimediálnej tvorby alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môže základná umelecká škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.
(4) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách zriadených obcou31) alebo samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(5) Príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného pred­pisu.32) Odpustenie príspevku podľa prvej vety sa vzťahuje iba na štúdium jedného umeleckého odboru.
(6) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
§ 50 Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole
(1) Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.
(2) Základná umelecká škola môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak
a) žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,
b) žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49 ods. 4.
§ 51 Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách
(1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.
(2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.
(3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.
(4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky.
(5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.
(6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.
(7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích pred­metoch určujú učebné plány.
(8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.
§ 52 Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách
(1) Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia pred­pokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia.
(2) Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého odboru alebo študijného zamerania.
(3) Na posúdenie študijných pred­pokladov a na zisťovanie umeleckého nadania uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.
(4) Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.
(5) Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží.
Piaty oddiel
Jazyková škola
§ 53
(1) Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch alebo v štátnom jazyku metódami a formami vzdelávania cudzieho jazyka.
(2) Jazykové vzdelávanie v jazykovej škole sa organizuje v kurzoch. Na jazykové vzdelávanie v jazykovej škole možno prijať len uchádzača, ktorý splní kritériá na prijatie určené v školskom poriadku.
(3) Termín a spôsob podávania prihlášok na jazykové vzdelávanie a zápisu na jazykové vzdelávanie a najvyšší počet poslucháčov v jednom kurze určuje riaditeľ školy.
(4) Úhrada nákladov na jazykové vzdelávanie pozostáva z príspevku na úhradu nákladov (ďalej len „školné“) a zo zápisného.
(5) Školné a zápisné sa neuhrádza, ak plnoletý poslucháč alebo zákonný zástupca o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného pred­pisu.32) Odpustenie školného a zápisného sa vzťahuje iba na jazykové vzdelávanie jedného cudzieho jazyka alebo štátneho jazyka metódami a formami vzdelávania cudzieho jazyka.
(6) Výšku školného a zápisného, podmienky ich zníženia, zvýšenia alebo odpustenia v jazykových školách určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec31) alebo samosprávny kraj,42) výšku, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia školného a zápisného určí všeobecne záväzným nariadením. Podmienky vrátenia školného a zápisného určí školský poriadok.
(7) Jazyková škola je oprávnená vykonávať jazykové skúšky. Termín konania jazykovej skúšky určuje riaditeľ školy. Uchádzačovi môže riaditeľ školy povoliť jeden náhradný termín z dôvodu neúčasti na jazykovej skúške.
(8) Jazykovej škole môže ministerstvo školstva vydať po pred­chádzajúcom vyjadrení Štátnej školskej inšpekcie oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky. Jazyková škola s oprávnením vykonávať štátne jazykové skúšky môže organizovať aj prípravu na štátnu jazykovú skúšku. Termín konania štátnej jazykovej skúšky určuje riaditeľ školy. Uchádzačovi môže riaditeľ školy povoliť jeden náhradný termín z dôvodu neúčasti na štátnej jazykovej skúške.
(9) Štátna jazyková skúška a jazyková skúška sa vykonávajú za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnej jazykovej skúšky a jazykovej skúšky určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.
(10) Štátny jazyk sa považuje na účely jazykového vzdelávania cudzincov za cudzí jazyk; tým nie je dotknutý osobitný pred­pis.9)
(11) Podrobnosti o kurzoch na získanie stupňa jazykového vzdelania, kurzoch na vykonanie štátnej jazykovej skúšky, spôsob prijímania na jazykové vzdelávanie, spôsob organizácie jazykového vzdelávania, druhy kurzov, obsah jazykového vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov v jazykovej škole a kritériá na vydanie oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 53a Komisia pre štátne jazykové skúšky a skúšobné komisie
(1) Štátne jazykové skúšky riadi komisia pre štátne jazykové skúšky. Predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(2) Štátna jazyková skúška sa koná pred skúšobnou komisiou, ktorá má pred­sedu a dvoch členov.
(3) Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva členov komisie pre štátne jazykové skúšky a členov skúšobných komisií z členov komisie pre štátne jazykové skúšky. Predsedov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva orgán miestnej štátnej správy v školstve na návrh pred­sedu komisie pre štátne jazykové skúšky. Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky môže byť súčasne pred­sedom alebo členom skúšobnej komisie.
(4) Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky prerokúva s riaditeľom jazykovej školy termíny konania štátnej jazykovej skúšky a povoľuje jej opakovanie alebo opakovanie jej časti.
(5) Podrobnosti o zložení komisie pre štátne jazykové skúšky, skúšobných komisií, počte, vymenovaní členov a návrhoch na ich vymenovanie, pôsobnosti a pred­pokladoch na výkon činnosti člena komisie ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
ŠTVRTÁ ČASŤ FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA
§ 54 Formy organizácie výchovy a vzdelávania
(1) Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.
(2) Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná najviac v rozsahu určenom v štátnom vzdelávacom programe.
(3) Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.
(4) Poldenné vzdelávanie je organizované v materskej škole len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(5) Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(6) Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 5 so zabezpečením ubytovania a stravovania.
(7) Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.
(8) Diaľkové vzdelávanie je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.
(9) Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.
(10) V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia (ďalej len „kombinované štúdium“).
(11) Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23.
(12) Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.
(13) Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.
Hodnotenie žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách
§ 55
(1) Hodnotenie žiaka vo vyučovacom pred­mete sa vykonáva
a) priebežne počas školského roka a
b) súhrnne za prvý polrok a druhý polrok školského roka.
(2) Priebežné hodnotenie vo vyučovacom pred­mete sa vykonáva formou
a) klasifikácie,
b) slovného hodnotenia,
c) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo
d) inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
(3) Súhrnné hodnotenie za polrok školského roka vyjadruje hodnotenie pokroku žiaka pri dosahovaní vzdelávacích cieľov určených v školskom vzdelávacom programe pre príslušný ročník. Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom pred­mete v základnej škole, ak 4 neustanovuje inak, sa vykonáva formou
a) klasifikácie,
b) slovného hodnotenia alebo
c) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(4) Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom pred­mete v šiestom až deviatom ročníku základnej školy vo vybraných vyučovacích pred­metoch a v strednej škole sa vykonáva formou
a) klasifikácie alebo
b) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(5) Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku alebo v úvodnom ročníku sa vykonáva formou slovného hodnotenia.
(6) Klasifikáciou sa hodnotia vedomosti, zručnosti a spôsobilosti prostredníctvom kritérií určených ministerstvom školstva a klasifikačných stupňov
a) 1 – výborný,
b) 2 – chválitebný,
c) 3 – dobrý,
d) 4 – dostatočný,
e) 5 – nedostatočný.
(7) Slovným hodnotením sa so zameraním na motiváciu žiaka hodnotia vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré si žiak osvojil pri plnení cieľov vzdelávania, a rozvoj jeho osobnosti; slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.
(8) Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je
a) hodnotenie v jednom vyučovacom pred­mete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením alebo
b) hodnotenie v niektorých vyučovacích pred­metoch klasifikačným stupňom a v niektorých vyučovacích pred­metoch slovným hodnotením.
(9) Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom, či žiak vo vyučovacom pred­mete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak sa vyučovací pred­met vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na konci prvého polroka. Ak sa vyučovací pred­met vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo len v druhom polroku, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený takto: „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“.
(10) Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom pred­mete klasifikačným stupňom.
(11) Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom pred­mete.
(12) Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom pred­mete nie je hodnotený žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza
a) „absolvoval“, ak sa žiak vyučovania vyučovacieho pred­metu zúčastňoval a pracoval alebo zo závažných dôvodov nepracoval, alebo sa ospravedlnene vyučovania nezúčastňoval,
b) „neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho pred­metu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval, alebo
c) „oslobodený“, ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom pred­mete v plnom rozsahu.
(13) Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie
a) formu priebežného hodnotenia a súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací pred­met a
b) vyučovacie pred­mety, v ktorých sa žiaci príslušných ročníkov nehodnotia žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4.
(14) Žiak z vyučovacieho pred­metu neprospel, ak
a) je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,
b) je slovne hodnotený zodpovedajúcim hodnotiacim opisom, ktorý vyjadruje nesplnenie požiadaviek vyučovacieho pred­metu, alebo
c) neabsolvoval vyučovací pred­met.
(15) Správanie žiaka sa hodnotí
a) slovne,
b) klasifikáciou,
c) kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
(16) Slovné hodnotenie správania žiaka vyjadruje sledované prejavy správania žiaka so zameraním na jeho motiváciu; slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.
(17) Hodnotenie správania žiaka klasifikáciou sa vyjadruje klasifikačným stupňom
a) 1 – veľmi dobré,
b) 2 – uspokojivé,
c) 3 – menej uspokojivé,
d) 4 – neuspokojivé.
(18) Hodnotenie správania žiaka vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie správania žiaka klasifikačným stupňom a opisom sledovaných prejavov správania žiaka.
§ 55a
(1) Celkové hodnotenie žiaka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích pred­metoch a hodnotenie jeho správania v súhrnnom hodnotení.
(2) Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení, ak 12 neustanovuje inak, vyjadruje takto:
a) prospel s vyznamenaním,
b) prospel veľmi dobre,
c) prospel alebo
d) neprospel.
(3) Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom pred­mete nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích pred­metov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového pred­metu má stupeň klasifikácie výborný.
(4) Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom pred­mete nemá stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích pred­metov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového pred­metu má stupeň klasifikácie nie horší ako chválitebný.
(5) Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak
a) vo všetkých vyučovacích pred­metoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka,
b) v žiadnom vyučovacom pred­mete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný alebo
c) pri kombinácii klasifikácie a slovného hodnotenia sú splnené podmienky podľa písmen a) a b).
(6) Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho pred­metu neprospel alebo z niektorého vyučovacieho pred­metu má vyjadrenie „neabsolvoval“.
(7) Vyjadrenie podľa § 55 ods. 12 písm. a) a c) sa v celkovom hodnotení nezohľadňuje.
(8) Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích pred­metov, vrátane vyučovacieho pred­metu, ktorý sa vyučoval len v prvom polroku školského roka, alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho pred­metu neprospel, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia školy.
(9) Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné do konca školského roka zo závažných dôvodov hodnotiť ani v náhradnom termíne; to neplatí, ak ide o žiaka, ktorý plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nevykonal komisionálnu skúšku, a zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak pred­ložil doklad o návšteve školy podľa § 25 ods. 3.
(10) Žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník viackrát, ak je to na jeho prospech. Na druhé a ďalšie opakovanie ročníka sa vyžaduje pred­chádzajúci písomný súhlas zariadenia poradenstva a prevencie.
(11) Účastník výchovy a vzdelávania a žiak úvodného ročníka nemôžu opakovať ročník.
(12) Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravihodnotenia tohto medzinárodného programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.
(13) Žiak s mentálnym postihnutím, žiak s viacnásobným zdravotným postihnutím v kombinácii s mentálnym postihnutím a žiak hluchoslepý sa môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých vyučovacích pred­metov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie žiaka je prospel alebo neprospel.
(14) V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia vyučovacích pred­metov a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka.
(15) V posledný vyučovací deň školského roka škola vydá žiakovi vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie vyučovacích pred­metov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka, ak 16 neustanovuje inak. V poslednom ročníku vzdelávacieho programu strednej školy alebo odborného učilišťa škola vydá žiakovi vysvedčenie v posledný vyučovací deň pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(16) Žiakovi, ktorý neprospel v jednom vyučovacom pred­mete alebo vo dvoch vyučovacích pred­metoch a riaditeľ školy mu povolil vykonať komisionálnu skúšku, vydá škola v posledný vyučovací deň školského roka výpis hodnotenia vyučovacích pred­metov a správania za druhý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie vyučovacích pred­metov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka sa žiakovi vydá po vykonaní komisionálnej skúšky.
§ 56
(1) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Pri vyskúšaní a hodnotení v náhradnom termíne sa postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne. Ak nemožno žiaka podľa § 19 ods. 5 vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Ak nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý nie je žiakom podľa § 19 ods. 5, a ide o vyučovací pred­met vyučovaný iba v prvom polroku, žiak z vyučovacieho pred­metu neprospel.
(2) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín tak, aby sa hodnotenie za druhý polrok mohlo vykonať spravidla v mesiaci august. Pri vyskúšaní a hodnotení v náhradnom termíne sa postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne.
(3) Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích pred­metov, môže na základe rozhodnutia školy vykonať z týchto pred­metov komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d). Žiak konzervatória, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového pred­metu neprospel, alebo žiak školy umeleckého priemyslu, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového pred­metu neprospel, nemôže vykonať komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d).
(4) Komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích pred­metov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
(5) Termín komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) určí riaditeľ školy tak, aby sa táto skúška podľa
a) odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať túto skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie do 10. septembra,
b) odseku 4 vykonala do 20. júna.
(6) Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d), z vyučovacieho pred­metu neprospel.
(7) Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia sa nehodnotí zo správania.
(8) Ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka má pochybnosti o správnosti hodnotenia na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia vyučovacích pred­metov a správania žiaka za prvý polrok, do troch pracovných dní odo dňa skončenia obdobia školského vyučovania alebo do troch pracovných dní odo dňa odovzdania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z príslušného vyučovacieho pred­metu hodnotený na základe komisionálnej skúšky; to neplatí, ak žiak vykonal komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. g) alebo písm. h).
§ 57 Komisionálne skúšky v základných školách a stredných školách
(1) Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak
a) vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,
b) požiada o preskúšanie zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak,
c) podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie žiaka a žiaka nebolo možné hodnotiť v riadnom termíne ani v náhradnom termíne,
d) neprospel z vyučovacieho pred­metu,
e) študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,
f) vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a skúšku z profilového pred­metu,
g) plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b), c), e) alebo písm. g) alebo
h) vykonáva komisionálnu skúšku podľa § 31a alebo komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania.
(2) Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. a), e), f) alebo písm. h) nariaďuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. b) až d) povoľuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. g) povoľuje riaditeľ z dôvodu podľa § 25 ods. 5 alebo ods. 8 alebo nariaďuje z dôvodu podľa § 25 ods. 9. Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia na komisionálnej skúške. Na komisionálnej skúške môže byť prítomný aj odborný zamestnanec, špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent.
(3) Ak sa komisionálna skúška koná z dôvodu, že žiak neprospel z vyučovacieho pred­metu a túto komisionálnu skúšku koná najmenej 20 % žiakov z príslušného ročníka, komisionálna skúška sa môže konať za prítomnosti povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie a povereného zamestnanca orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(4) V jeden deň môže vykonať žiak komisionálne skúšky najviac z dvoch vyučovacích pred­metov; z viac ako z dvoch vyučovacích pred­metov ich môže vykonať, ak s tým zákonný zástupca neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak súhlasí.
(5) Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ školy. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási pred­seda komisie pre komisionálne skúšky verejne v deň konania komisionálnej skúšky.
(6) Výsledok komisionálnej skúšky podľa odseku 1 písm. a) až f) je pre hodnotenie žiaka konečný. Ak žiak neprospel v komisionálnej skúške podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h), riaditeľ školy môže povoliť jedno opakovanie komisionálnej skúšky, ktoré sa uskutoční do šiestich mesiacov od neúspešného vykonania komisionálnej skúšky; výsledok opakovanej komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.
§ 58 Opatrenia vo výchove
(1) Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.
(2) Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.
(3) Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo člena školského podporného tímu. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá
a) zákonného zástupcu,
b) zdravotnú pomoc,45)
c) Policajný zbor46) alebo
d) odborného zamestnanca zariadenia poradenstva a prevencie.
(4) Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.
PIATA ČASŤ PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
Prijímanie na pred­primárne vzdelávanie v materskej škole
§ 59
(1) Na pred­primárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku. Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno výnimočne prijať na pred­primárne vzdelávanie, ak zvláda základné sebaobslužné úkony a materská škola má kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa a materiálno-technické, priestorové a personálne zabezpečenie.
(2) Na pred­primárne vzdelávanie sa pred­nostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie pred­primárneho vzdelávania povinné, a následne deti od dovŕšenia dvoch rokov veku. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy.
(3) Riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom určí termín podávania prihlášky na vzdelávanie v materskej škole na nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2.
(4) Dieťa sa na pred­primárne vzdelávanie prijíma na základe prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, ktorú riaditeľovi školy podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva od 1. apríla do 31. mája. Prílohou prihlášky na vzdelávanie v materskej škole je potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od pediatra, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa.
(5) Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením, prílohou prihlášky na vzdelávanie v materskej škole je aj odporúčanie pediatra a správa z diagnostického vyšetrenia zariadenia poradenstva a prevencie. Ak ide o dieťa s nadaním, prílohou je aj správa z diagnostického vyšetrenia zariadenia poradenstva a prevencie.
(6) Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva na formulári schválenom a zverejnenom ministerstvom školstva. Ak je údaj z prílohy podľa odseku 4 alebo odseku 5 v centrálnom registri, samostatné pred­loženie prílohy sa nevyžaduje a centrálny register túto skutočnosť oznámi prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia pri podávaní prihlášky na vzdelávanie v materskej škole.
(7) O prijatí dieťaťa na základe prihlášky na vzdelávanie v materskej škole podanej v termíne podľa odseku 4 rozhodne materská škola v termíne, ktorý určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Zoznam uchádzačov sa zverejňuje na verejne prístupnom mieste materskej školy, na webovom sídle materskej školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva; zoznam obsahuje namiesto mena a priezviska uchádzača vopred pridelený číselný kód a informáciu, či uchádzač bol alebo nebol prijatý na pred­primárne vzdelávanie. Ak bol uchádzač prijatý, informácia o prijatí v tomto zozname sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada, materská škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej forme a bez zbytočného odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia; ak sa postupuje podľa odseku 11, materská škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia. Materská škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí do piatich pracovných dní od jeho vydania.
(8) V rozhodnutí o prijatí môže materská škola určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, dieťaťa zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo dieťaťa s nadaním, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace; to platí, aj ak ide o rozhodnutie o prijatí prestupom. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.
(9) Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení sa prijíma dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo na ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára so súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(10) Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na pred­primárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka. Na prijímanie detí na pred­primárne vzdelávanie v priebehu školského roka sa nevzťahuje 6 druhá veta, odseky 7, 11 a 12 a § 157a.
(11) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v materskej škole neumožňuje vyznačiť poradie materských škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdí vybranej materskej škole prijatie do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prijatí. Ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na materské školy uvedené v prihláške na vzdelávanie v materskej škole, strácajú platnosť.
(12) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v materskej škole umožňuje vyznačiť poradie materských škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia v nej vyznačí poradie. Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej materskej škole sa vykoná prostredníctvom centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy v súlade s osobitným pred­pisom.47)
(13) Ministerstvo školstva sprístupňuje prostredníctvom centrálneho registra zoznam detí prijatých na pred­primárne vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt.
(14) Riaditeľ základnej školy požiada do 15. septembra riaditeľa príslušnej materskej školy o poskytnutie kópie dokumentácie dieťaťa v rozsahu podľa § 28d ods. 3. Riaditeľ príslušnej materskej školy kópiu dokumentácie poskytne do 15 dní od doručenia žiadosti riaditeľa základnej školy.
§ 59a
(1) Povinné pred­primárne vzdelávanie podľa § 59 plní dieťa v materskej škole vo verejnom školskom obvode, ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné pred­primárne vzdelávanie aj v inej materskej škole, ak ho materská škola prijme.
(2) Riaditeľ materskej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom je povinný pred­nostne prijať na povinné pred­primárne vzdelávanie v tomto poradí
a) deti s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode,
b) deti umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorého sídlo sa nachádza v príslušnom verejnom školskom obvode, a
c) deti s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode.
(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia určí materskú školu, ktorá je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa, v ktorej bude plniť povinné pred­primárne vzdelávanie dieťa, ktoré nie je možné prijať do materskej školy podľa odsekov 1 a 2; pri určovaní materskej školy pre dieťa, ktoré je umiestnené v centre pre deti a rodiny na základe rozhodnutia súdu, orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť. Určenie materskej školy orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto materskej školy a jej zriaďovateľom.
(4) Povinné pred­primárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej
a) tri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin, ak ide o dieťa do dovŕšenia piateho roku veku; počas adaptačného pobytu v rozsahu najmenej jednu hodinu denne,
b) štyri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin, ak ide o dieťa od dovŕšenia piateho roku veku.
(5) Dieťa, ktoré plní povinné pred­primárne vzdelávanie, má právo zúčastňovať sa na pred­primárnom vzdelávaní aj v období školských prázdnin.
(6) Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia plniť povinné pred­primárne vzdelávanie v rozsahu menej ako tri hodiny denne, ak ide o dieťa podľa odseku 4 písm. a), alebo v rozsahu menej ako štyri hodiny denne, ak ide o dieťa podľa odseku 4 písm. b); zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný k žiadosti priložiť vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.
§ 59b
(1) Právo na prijatie na pred­primárne vzdelávanie v materskej škole podľa § 3 písm. b) má dieťa od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom bola prihláška na vzdelávanie v materskej škole podaná materskej škole vo verejnom školskom obvode v termíne podľa § 59 ods. 4.
(2) Ak má dieťa právo na prijatie na pred­primárne vzdelávanie v materskej škole, prihlášku na vzdelávanie v materskej škole podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia materskej škole vo verejnom školskom obvode, ak ju nepodá cirkevnej materskej škole alebo súkromnej materskej škole. Ak materská škola vo verejnom školskom obvode nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, túto skutočnosť uvedie v rozhodnutí o neprijatí. Ak dieťa následne nie je prijaté do cirkevnej materskej školy alebo do súkromnej materskej školy so sídlom v obci trvalého pobytu dieťaťa, obec vykoná všetky potrebné úkony, aby dieťa na vzdelávanie prijala akákoľvek materská škola, ktorej je táto obec zriaďovateľom, vrátane materskej školy vo verejnom školskom obvode; na tento účel sa prihláška na vzdelávanie v materskej škole vo verejnom školskom obvode považuje za prihlášku na vzdelávanie v materskej škole, ktorej zriaďovateľom je obec.
(3) Ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy, alebo ak iná materská škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, ktoré má právo na prijatie na pred­primárne vzdelávanie v materskej škole, obec do 10. júla oznámi zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia názov materskej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ak takú materskú školu nájde, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá
a) je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo
b) má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa.
(4) Prihlášku na vzdelávanie v materskej škole podľa odseku 3 podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia do 20. júla.
(5) Ak ide o dieťa v zariadení, v ktorom sa pobytovou formou vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, materskú školu, v ktorej má dieťa právo na prijatie na pred­primárne vzdelávanie, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve a túto skutočnosť oznámi zástupcovi zariadenia do 15. apríla. Prihlášku na vzdelávanie v materskej škole podáva zástupca zariadenia v termíne podľa § 59 ods. 4.
(6) Materská škola podľa odseku 3 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 5 je povinná prijať dieťa, ktoré má právo na prijatie na pred­primárne vzdelávanie v materskej škole.
(7) Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nepostupoval podľa odseku 2, 4 alebo odseku 5 a dieťa bolo prijaté do súkromnej materskej školy, cirkevnej materskej školy alebo materskej školy, ktorej zriaďovateľom je samosprávny kraj, dieťa sa považuje za prijaté na základe práva na prijatie na pred­primárne vzdelávanie v materskej škole.
(8) Materská škola poskytuje pred­primárne vzdelávanie dieťaťu, ktoré má právo na prijatie na pred­primárne vzdelávanie, v pracovných dňoch počas školského vyučovania v rozsahu najmenej štyri hodiny denne. Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré má právo na prijatie na pred­primárne vzdelávanie, môže materská škola poskytovať pred­primárne vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný k žiadosti priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.
Druhý odPrijímanie na základné vzdelávanie
§ 60
(1) Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie do základnej školy požiadal zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia podľa svojho výberu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, po súhlasnom vyjadrení zariadenia poradenstva a prevencie a pediatra.
(2) O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne základná škola v termíne, ktorý určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Zoznam uchádzačov sa zverejňuje na verejne prístupnom mieste základnej školy, na webovom sídle základnej školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva; zoznam obsahuje namiesto mena a priezviska uchádzača vopred pridelený číselný kód a informáciu, či uchádzač bol alebo nebol prijatý na základné vzdelávanie. Ak bol uchádzač prijatý, informácia o prijatí v tomto zozname sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada, základná škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej forme a bez zbytočného odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia; ak sa postupuje podľa odseku 3, základná škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia. Základná škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí do piatich pracovných dní od jeho vydania.
(3) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v základnej škole neumožňuje vyznačiť poradie základných škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdí vybranej základnej škole prijatie na základné vzdelávanie do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prijatí. Ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na základné školy uvedené v prihláške na vzdelávanie v základnej škole, strácajú platnosť.
(4) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v základnej škole umožňuje vyznačiť poradie základných škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia v nej vyznačí poradie. Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej základnej škole sa vykoná prostredníctvom centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy v súlade s osobitným pred­pisom.47)
(5) Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.
(6) Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, jej riaditeľ informuje zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o neprijatí dieťaťa do školy určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.
(7) Ministerstvo školstva sprístupní prostredníctvom centrálneho registra do 30. júna zoznam detí prijatých na základné vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt.
§ 61
(1) Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením alebo o dieťa s nadaním, k prihláške na vzdelávanie v základnej škole sa prikladá správa z diagnostického vyšetrenia zariadenia poradenstva a prevencie; ak je toto vyjadrenie v centrálnom registri, samostatná príloha sa nevyžaduje a centrálny register túto skutočnosť oznámi prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia pri podávaní prihlášky na vzdelávanie v základnej škole. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo so vzdelávacím programom zameraným na príslušné nadanie poučí zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.
(2) Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode s lekárom.
(3) Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, základná škola po vyjadrení príslušného zariadenia poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 13.
Tretí odPrijímanie na vzdelávanie v stredných školách
§ 62 Predpoklady prijatia na vzdelávanie
(1) Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(2) Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(4) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a neukončil vzdelávací program základnej školy alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie uchádzač s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý získal najmenej primárne vzdelanie. Riaditeľ príslušnej strednej školy môže uchádzača s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia prijať, ak v príslušnej strednej škole pôsobí školský podporný tím; na tento účel sa za člena školského podporného tímu nepovažuje kariérový poradca.
(5) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(6) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(7) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole môže byť prijatý uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5 alebo odseku 6 podľa druhu vzdelávacieho programu a po preukázaní športového nadania podľa § 105.
(8) Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(9) Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(10) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(11) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v škole umeleckého priemyslu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(12) Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.
(13) Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie kritérií na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym pred­pisom.
(14) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.
(15) Na vzdelávanie v škole, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody, môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami a pravidlami prijímacieho konania podľa medzinárodnej dohody. Ak medzinárodná dohoda podmienky prijímacieho konania neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 2 alebo odseku 3. Na vzdelávanie v medzinárodnom programe môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami a pravidlami prijímacieho konania medzinárodného programu. Ak medzinárodný program podmienky prijatia neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 1 alebo odseku 2.
§ 63 Prihlášky na vzdelávanie
(1) Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača môže podať prihlášku na vzdelávanie, v ktorej uvedie podľa záujmu v poradí najviac dva odbory vzdelávania, ktoré nevyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a najviac dva odbory vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku na vzdelávanie podľa § 66 ods. 8; vybrané odbory vzdelávania môžu byť aj na tej istej škole. Prihláška na vzdelávanie a ďalšia prihláška na vzdelávanie podľa § 66 ods. 8 sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva.
(2) Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača podáva prihlášku na vzdelávanie riaditeľovi základnej školy, ktorú žiak navštevuje do 20. februára. Na prihláške uvedie termín prijímacej skúšky. Riaditeľ základnej školy odošle prihlášku na strednú školu
a) do 28. februára, ak ide o odbor vzdelávania, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,
b) do 20. apríla, ak ide o ostatné odbory vzdelávania.
(3) Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo na strednú školu v termíne podľa odseku 2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje základná škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje vysvedčenia zo základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.
(4) Termín podľa odseku 2 sa nevzťahuje na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.
(5) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole neumožňuje vyznačiť poradie odborov vzdelávania podľa záujmu, zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač potvrdí vybranej strednej škole prijatie na vzdelávanie do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prijatí. Ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na školy a odbory vzdelávania uvedené v prihláške na vzdelávanie, strácajú platnosť.
(6) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole umožňuje vyznačiť poradie odborov vzdelávania podľa záujmu, zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač v nej vyznačí poradie. Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej strednej škole sa vykoná prostredníctvom centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy.
(7) Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený odbor vzdelávania, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť.
(8) Uchádzač so zdravotným znevýhodnením a uchádzač s nadaním pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia, ak chce požiadať o vykonanie prijímacej skúšky podľa upravených podmienok.
(9) Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v pred­metovej olympiáde alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.
(10) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného pred­pisu.47aa)
(11) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného pred­pisu,34a) a vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo.
Organizácia prijímacieho konania
§ 64
(1) Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, a učebné odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, určí ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15. októbra školského roka, ktorý pred­chádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.
(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy pred­loží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy47a) pred­loží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí.
(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne do 30. septembra o počte tried prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok.
(4) Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku 8 písm. a).
(5) Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí ministerstvu školstva návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Ministerstvo školstva na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným samosprávnym krajom vypracuje návrh počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Samosprávny kraj zverejní do 31. októbra návrh rozpisu na svojom webovom sídle.
(6) Zriaďovateľ môže podať samosprávnemu kraju odôvodnené námietky voči návrhu rozpisu do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote sa neprihliada. Samosprávny kraj prerokuje so zriaďovateľom návrh rozpisu a vytvorí o ňom písomný záznam. Samosprávny kraj zašle ministerstvu školstva na schválenie upravený rozpis do 15. novembra; ak je zriaďovateľom samosprávny kraj odôvodnené námietky podáva súčasne so zaslaním upraveného rozpisu.
(7) Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.
(8) Počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje podľa
a) pred­bežného záujmu zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka,
b) udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried príslušného gymnázia,
c) počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v pred­chádzajúcom školskom roku,
d) výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky,
e) výsledkov z celoštátnych kôl súťaží alebo pred­metových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo pred­metových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky,
f) účasti žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch,
g) zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského vzdelávacieho programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností alebo schopností žiakov.
§ 65
(1) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, v rámci počtu žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, riaditeľ strednej odbornej školy určí samostatne aj počet žiakov, ktorých možno prijať do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania. Riaditeľ strednej školy zverejní údaje podľa prvej vety a druhej vety do 7. februára na webovom sídle školy.
(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 1 a ak ide o overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, určí aj obsah a rozsah prijímacej skúšky. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 7. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra školského roka, ktorý pred­chádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.
(3) Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 7 určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamest­návateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra školského roka, v ktorom sa koná prijímacia skúška; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie. Ak došlo k zapísaniu strednej školy alebo odboru vzdelávania do registra škôl a školských zariadení alebo k uzatvoreniu zmluvy o duálnom vzdelávaní medzi strednou odbornou školou a zamest­návateľom po ustanovenom termíne, riaditeľ strednej školy zverejní podmienky prijímacieho konania najneskôr do 30 dní od rozhodujúcej skutočnosti.
(4) Riaditeľ strednej odbornej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania a do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o prijímanie do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamest­návateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.
(5) Kritériá podľa odseku 4 oznámi riaditeľ školy do 30. novembra školského roka, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.
(6) Riaditeľ strednej školy odošle informáciu o splnení podmienok na prijatie bez prijímacej skúšky podľa odseku 4 najneskôr 7 dní pred termínom konania prijímacích skúšok. Stredná odborná škola prijíma samostatne
a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a
b) ostatných uchádzačov.
(7) Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a strednú športovú školu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.
(8) Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu možno prijať uchádzača len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií nevzťahujú.
§ 66 Prijímacia skúška
(1) Prijímacia skúška sa môže vykonávať ako
a) jednotná prijímacia skúška,
b) overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania alebo
c) kombinácia podľa písmen a) a b).
(2) Jednotnú prijímaciu skúšku zadáva a vyhodnocuje organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.
(3) Jednotná prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí zo slovenského jazyka a literatúry alebo slovenského jazyka a slovenskej literatúry a z ďalších pred­metov, ktoré určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva, podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie.
(4) Cudzinec, ktorý sa v Slovenskej republike vzdelával v základnej škole najmenej v šiestom ročníku až deviatom ročníku, môže namiesto jednotnej prijímacej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry vykonať jazykovú skúšku zo štátneho jazyka na úrovni A2 podľa referenčného rámca, ktorú zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.
(5) Uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie v základnej škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, koná jednotnú prijímaciu skúšku v strednej škole, ktorá nie je školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,
a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom pre základné vzdelávanie,
b) z ďalšieho pred­metu v jazyku, v akom si ho v základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač túto požiadavku uvedie v prihláške na vzdelávanie v strednej škole.
(6) Uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie v základnej škole, ktorá nie je základnou školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, koná jednotnú prijímaciu skúšku v škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny podľa odseku 3. Z ďalšieho pred­metu koná jednotnú prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač túto požiadavku uvedie v prihláške na vzdelávanie v strednej škole.
(7) Termíny konania prijímacej skúšky určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 15. októbra školského roka, ktorý pred­chádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.
(8) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní pedagogickou radou určí, či sa v škole vykoná prijímacia skúška v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka; to neplatí, ak ide o strednú školu s osemročným vzdelávacím programom. Túto informáciu zverejní do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.
(9) Stredná škola pozve uchádzačov na prijímaciu skúšku najneskôr päť pracovných dní pred termínom jej konania.
(10) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnom termíne, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni mesiaca august. Dôvod neúčasti oznámi zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky a riaditeľ strednej školy postupuje podľa osobitného pred­pisu.47ab)
(11) Výsledok prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy sa vzťahuje na školský rok, na ktorý sa prijímacia skúška vykonala.
(12) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole neumožňuje vyznačiť poradie odborov vzdelávania podľa záujmu, uchádzač bol prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania, v ktorom sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač potvrdí strednej škole prijatie, pre odbory vzdelávania, v ktorých sa nevyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa na prihlášku na vzdelávanie neprihliada.
(13) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole umožňuje vyznačiť poradie odborov vzdelávania podľa záujmu a uchádzač sa v prijímacom konaní na odbory vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, umiestnil v poradí v rámci najvyššieho počtu žiakov zverejneného ministerstvom školstva a tieto odbory vzdelávania vyznačil na prihláške vyššie v poradí podľa záujmu ako ostatné odbory vzdelávania, na ostatné odbory vzdelávania uvedené v prihláške sa neprihliada.
(14) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom podrobnosti o organizácii prijímacej skúšky, rozsahu, hodnotení a forme prijímacej skúšky.
Rozhodovanie o prijatí
§ 67
(1) O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne stredná škola na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných pred­pokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.
(2) Stredná škola pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.
(3) Riaditeľ strednej školy pred­nostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť, pred uchádzačmi, ktorí dosiahli rovnaký výsledok prijímacieho konania; to neplatí, ak ide o strednú športovú školu.
(4) Riaditeľ strednej odbornej školy na základe výsledkov prijímacieho konania prijíma samostatne
a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a
b) ostatných uchádzačov.
(5) Stredná škola pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným riešiteľom pred­metovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania, o ktorý sa uchádza.
§ 68
(1) Riaditeľ strednej školy zverejní na verejne prístupnom mieste strednej školy, na webovom sídle strednej školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania v termíne určenom a zverejnenom ministerstvom školstva; ministerstvo školstva určí tento termín tak, aby bol najskôr tri dni odo dňa konania druhého termínu konania prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní, informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne, informáciu, či uchádzač bol prijatý alebo neprijatý, a nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka príslušného odboru vzdelávania.
(2) Stredná škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí najneskôr v termíne podľa odseku 1. Ak stredná škola rozhodne o prijatí uchádzača, informácia o jeho prijatí v zozname podľa odseku 1 sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač o to požiada, stredná škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej forme a bez zbytočného odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi, zástupcovi zariadenia alebo plnoletému uchádzačovi; ak sa postupuje podľa § 66 ods. 12, stredná škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia.
(3) Proti rozhodnutiu strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(4) Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi, ktorý vzdelával uchádzača v pred­mete prijímacej skúšky na základnej škole.
(5) Uchádzač, ktorý na základe výsledkov prijímacej skúšky nebol prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania uvedenom v prihláške na vzdelávanie len z dôvodu naplnenia počtu miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, môže byť v príslušnej strednej škole prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania z rovnakej skupiny, ktorý nebol uvedený v prihláške na vzdelávanie, na nenaplnený počet miest, ak podal proti rozhodnutiu o neprijatí odvolanie a forma, obsah a rozsah prijímacej skúšky na vzdelávanie v tomto odbore vzdelávania sú rovnaké ako forma, obsah a rozsah absolvovanej prijímacej skúšky.
(6) Uchádzač, ktorý na základe výsledkov prijímacej skúšky nebol prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania uvedenom v prihláške na vzdelávanie len z dôvodu naplnenia počtu miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, môže byť v príslušnej strednej škole prijatý na vzdelávanie v tomto odbore vzdelávania, ak sa po potvrdení prijatia prijatých uchádzačov uvoľní miesto. O prijatí na vzdelávanie podľa prvej vety rozhoduje stredná škola z vlastného podnetu, a to podľa poradia v zozname podľa odseku 1.
§ 69 Prijímanie na externú formu štúdia, kombinovanú formu štúdia a na nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách
(1) O počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej formy štúdia v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne škola po dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. apríla.
(2) O počte žiakov v triedach dennej formy štúdia nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy rozhodne škola so súhlasom zriaďovateľa každoročne do 30. apríla.
(3) Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať prihlášku do 31. júla. Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania.
(4) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamest­návateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích skúšok.
(5) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamest­návateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.
(6) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní pred termínom konania prijímacích skúšok.
(7) Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. Prvým termínom je posledný úplný júnový týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky určí riaditeľ strednej školy.
(8) Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov, ak sa takéto overenie vyžaduje, je súčasťou prijímacej skúšky.
(9) Stredná škola rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.
(10) Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne
a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a
b) ostatných uchádzačov.
§ 70 Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl
(1) Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky, ktorej pred­metom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu; ak ide o prijatie do strednej športovej školy, podmienkou je aj pred­loženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného pred­pisu.34a)
(2) Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na ktorú sa uchádzač hlási.
(3) Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ strednej školy.
(4) Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na prijímanie uchádzača, ktorý sa bude pripravovať v systéme duálneho vzdelávania.
§ 71
(1) Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve a samosprávnemu kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách.
(2) Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.
(3) Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 8 prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole.
(4) Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku, určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.
(5) Riaditeľ strednej školy požiada do 30. septembra riaditeľa príslušnej základnej školy o poskytnutie kópie dokumentácie žiaka v rozsahu podľa § 35 ods. 6. Riaditeľ príslušnej základnej školy kópiu dokumentácie poskytne do 15 dní od doručenia žiadosti riaditeľa strednej školy.
ŠIESTA ČASŤ UKONČOVANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH
§ 72 Spôsoby ukončovania Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené
a) záverečnou skúškou,
b) maturitnou skúškou,
c) absolventskou skúškou.
§ 73 Záverečná skúška
(1) Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.
(2) Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru.
(3) Záverečná skúška sa člení na teoretickú časť a praktickú časť. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou záverečnej skúšky. Praktická časť záverečnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania,47b) ak sa stredná odborná škola a zamest­návateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.
(4) Záverečná skúška sa vykonáva vypracovaním jednotného zadania, ktoré zadáva príslušná právnická osoba podľa osobitného pred­pisu.47c)
(5) Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 30. septembra.
(6) Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na záverečnú skúšku.
§ 74 Maturitná skúška
(1) Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.
(2) Maturitná skúška v strednej odbornej škole, konzervatóriu, strednej športovej škole a škole umeleckého priemyslu pozostáva z teoretickej časti maturitnej skúšky a odbornej zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej skúšky sa člení na teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Cieľom odbornej zložky maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích pred­metov určených vzdelávacími štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.
(3) Maturitná skúška z jednotlivých pred­metov môže pozostávať z externej časti a internej časti.
(4) Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho pred­metu v školskom vzdelávacom programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. V zdravotníckych odboroch vzdelávania môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky až po ukončení posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.
(5) Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích pred­metov okrem výchovných vyučovacích pred­metov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom pláne školy, v ktorých sa vzdelával.
(6) Maturitnú skúšku z cudzích jazykov a druhého vyučovacieho jazyka vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti referenčného rámca. Maturitnú skúšku z matematiky vykoná žiak gymnázia, strednej odbornej školy alebo strednej priemyselnej školy v študijnom odbore uvedenom v zozname, ktorý vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva.
(7) Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších pred­metov. Vykonaním dobrovoľnej maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi medzinárodnou dohodou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto dohody a podľa vykonávacieho protokolu.
(9) V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravipríslušného medzinárodného programu. Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona, ak súčasťou tejto maturitnej skúšky je aj skúška zo slovenského jazyka a literatúry. Ak súčasťou maturitnej skúšky vykonanej podľa medzinárodného programu nie je skúška zo slovenského jazyka a literatúry, žiak vykoná maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry podľa tohto zákona; maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu spolu s maturitnou skúškou zo slovenského jazyka a literatúry sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.
(10) Žiak podľa § 42 ods. 4, žiak podľa § 42a ods. 6, žiak podľa § 42b ods. 5 a žiak podľa § 44 ods. 8 vykoná maturitnú skúšku len z odbornej zložky maturitnej skúšky.
(11) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak sa stredná odborná škola a zamest­návateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.
(12) Fyzická osoba môže do troch rokov od úspešného absolvovania maturitnej skúšky vykonať dodatočnú maturitnú skúšku z najviac dvoch ďalších pred­metov, a to vykonaním externej časti maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
§ 75 Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku
(1) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole, štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu alebo štvrtého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania do 30. septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi pred­mety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky; ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, pred­loží aj vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia.
(2) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho pred­metu, do 30. septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi pred­met, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho pred­metu; ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, pred­loží aj vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia.
(3) Zmenu pred­metov, zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné prihlásenie podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí alebo zdravotný stav, povoliť iný termín, najneskôr do 31. januára. Odhlásenie pred­metov, z ktorých žiak koná maturitnú skúšku dobrovoľne, žiak písomne oznámi riaditeľovi školy najneskôr do 15 dní pred termínom príslušnej časti maturitnej skúšky.
(4) Fyzická osoba môže požiadať o vykonanie dodatočnej maturitnej skúšky orgán miestnej štátnej správy v školstve podľa trvalého pobytu fyzickej osoby do 30. septembra školského roka, v ktorom má záujem dodatočnú maturitnú skúšku vykonať. Školu, v ktorej sa vykoná dodatočná maturitná skúška, určuje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Fyzická osoba vykoná dodatočnú maturitnú skúšku v riadnom skúšobnom období. Dodatočnú maturitnú skúšku nemožno vykonať v náhradnom termíne ani v opravnom termíne.
(5) Žiak štvrtého ročníka päťročného vzdelávacieho programu alebo žiak piateho ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania v bilingválnom programe podľa medzinárodnej dohody môže do 31. marca školského roka, v ktorom má vykonať maturitnú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka, písomne požiadať riaditeľa strednej školy o uznanie skúšky na jazykovej úrovni C1 referenčného rámca, ak možnosť uznania skúšky na tejto úrovni a druh certifikátu sú uvedené v medzinárodnej dohode na účel uznania ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z druhého vyučovacieho jazyka. Žiak priloží k žiadosti doklad vyhotovený v štátnom jazyku alebo jeho overený preklad do štátneho jazyka alebo potvrdenie príslušnej inštitúcie o úspešnom vykonaní skúšky vyhotovené v štátnom jazyku alebo jeho overený preklad do štátneho jazyka; doklad nesmie byť starší ako dva roky pred termínom príslušnej časti maturitnej skúšky.
§ 76 Externá časť maturitnej skúšky a interná časť maturitnej skúšky
(1) Externú časť maturitnej skúšky tvorí test, ktorý zadáva a vyhodnocuje organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania. Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Externá časť maturitnej skúšky sa môže vykonávať aj elektronickou formou. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a kontrole vyhodnotenia testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, v ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.
(2) Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky tvorí súbor tém alebo zadaní, ktoré zadáva organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.
(3) Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8, nie je povinné vykonanie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 2 z tých pred­metov, ktorých formu maturitnej skúšky osobitne upravuje medzinárodná dohoda.
(4) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z pred­metu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 2 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka, ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.
(5) Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky uskutočnila v rozpore s týmto zákonom, alebo ak sa nedodržala zásada rovnakého zaobchádzania podľa osobitného pred­pisu,48) minister školstva vyhlási konanie tejto maturitnej skúšky za neplatné. Nový termín konania maturitnej skúšky vyhlási minister školstva.
(6) Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa odseku 2 a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na maturitnú skúšku.
§ 77 Termíny konania maturitnej skúšky
(1) Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(2) Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 určí ministerstvo školstva.
(3) Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(4) Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.
(5) Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa koná v apríli až máji príslušného školského roka, v septembri nasledujúceho školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška a opravná maturitná skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(6) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa § 24 ods. 2 písm. a) a na základe odporúčania pediatra maturitnú skúšku koná v domácom prostredí, vykoná
a) externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky v mimoriadnom skúšobnom období v apríli až máji príslušného školského roka,
b) náhradnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a internej časti maturitnej skúšky v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka,
c) externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky v opravnom termíne v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka,
d) náhradnú maturitnú skúšku a opravnú maturitnú skúšku z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy v septembri nasledujúceho školského roka alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(7) Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 určí ministerstvo školstva.
(8) Na náhradnú maturitnú skúšku podľa odseku 5, ktorá sa koná v septembri nasledujúceho školského roka a opravnú maturitnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka, alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Na opravnú skúšku niektorej časti alebo formy maturitnej skúšky sa môže žiak prihlásiť až po vykonaní ústnej formy internej časti maturitnej skúšky.
(9) Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred konaním maturitnej skúšky.
§ 79 Absolventská skúška
(1) Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.
(2) Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská skúška obsahuje
a) na konzervatóriu absolventské výkony z profilových pred­metov, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,
b) na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z profilového pred­metu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,
c) na škole umeleckého priemyslu praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej písomnej práce, teoretickú skúšku z odborných pred­metov podľa charakteru príslušného študijného odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej prípravy,
d) na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,
e) na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných pred­metov.
(3) Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.
Maturitné komisie, skúšobné komisie pre záverečnú skúšku a skúšobné komisie pre absolventskú skúšku
§ 80
(1) Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie
a) ústredná maturitná komisia,
b) školská maturitná komisia,
c) pred­metová maturitná komisia.
(2) Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva.
(3) Predsedu školskej maturitnej komisie a pred­sedu pred­metovej maturitnej komisie vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(4) Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom na základe medzinárodnej dohody vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca. Podpredsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom na základe medzinárodnej dohody vymenúva do 15. marca zahraničná strana.
(5) Skúšajúcich členov pred­metovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy.
§ 81
(1) Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú skúšku. Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.
(2) Organizáciu a priebeh absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre absolventskú skúšku. Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.
(3) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku v strednej odbornej škole vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve; v konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu do 31. januára.
(4) Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, ktorí sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva riaditeľ školy do 30. apríla.
(5) Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí nie sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, ktorí nie sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva riaditeľ školy do 15. mája.
§ 82
Podrobnosti o zložení maturitných komisií, skúšobných komisií pre záverečnú skúšku a skúšobných komisií pre absolventskú skúšku, počte, vymenovaní členov a návrhoch na ich vymenovanie, pôsobnosti a pred­pokladoch na výkon činnosti člena komisie ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia
§ 86
(1) Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške sa vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom klasifikácie alebo percentom úspešnosti s príslušným percentilom.
(2) Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej časti maturitnej skúšky, ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z pred­metu maturitnej skúšky, pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne klasifikácie žiaka z tohto pred­metu počas jeho štúdia. Riaditeľ školy pred­loží hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky na kontrolu pred­sedovi pred­metovej maturitnej komisie najmenej desať dní pred oznámením výsledkov klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 žiakovi.
(3) Zákonný zástupca alebo ním poverená osoba, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do ohodnotenej práce písomnej formy internej časti maturitnej skúšky a porovnať jej hodnotenie s pokynmi a kritériami hodnotenia a nahliadnutie do kópie odpoveďového hárka externej časti maturitnej skúšky a porovnať jeho hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku. Žiadateľ môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu
a) externej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, organizácii zriadenej ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
b) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2 do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii,
c) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii,
d) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej vykonania ministerstvu zdravotníctva.52)
(4) Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu
a) externej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1, vykoná organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania opravu hodnotenia,
b) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2, môže Štátna školská inšpekcia uložiť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov,
c) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie pri zistení nedostatkov pri klasifikácii za prítomnosti školského inšpektora,
d) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.
(5) Skúška sa koná pred pred­metovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.
(6) Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo všetkých pred­metov maturitnej skúšky.
(7) Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného pred­metu maturitnej skúšky, táto skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej skúške sa neuvádza.
§ 87
(1) Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.
(2) Klasifikáciu žiaka z teoretickej časti záverečnej skúšky a praktickej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe, ktorý je členom skúšobnej komisie, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas pred­sedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamest­návateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.
(3) Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie praktickej časti záverečnej skúšky a klasifikácie teoretickej časti záverečnej skúšky.
(4) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej skúšky oznámi pred­seda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal teoretickú časť záverečnej skúšky.
§ 87a
(1) Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.
(2) Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích pred­metov, ktorý je jej členom, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas pred­sedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje na povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamest­návateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.
(3) Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2.
(4) Celkové hodnotenie absolventskej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 oznámi pred­seda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal poslednú časť absolventskej skúšky.
§ 88 Opravná skúška
(1) Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch pred­metov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto pred­metov, časti skúšky z týchto pred­metov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(2) Ak žiak strednej odbornej školy, strednej priemyselnej školy, strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu alebo žiak konzervatória na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch pred­metov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto pred­metov, časti skúšky z týchto pred­metov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(3) Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške z jednej časti tejto skúšky klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z tejto časti záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(4) Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 žiak koná na strednej škole, na ktorej konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú skúšku z pred­metu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky, a koná ju zo všetkých častí, potom ústnu formu internej časti maturitnej skúšky môže konať v riadnom termíne.
(5) Ak žiak na opravnej skúške z niektorých pred­metov neúspešne vykonal maturitnú skúšku, záverečnú skúšku alebo absolventskú skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, školská maturitná komisia, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku z týchto pred­metov.
(6) Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.
(7) Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch pred­metov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.
(8) Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú skúšku alebo celú absolventskú skúšku.
(9) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.
(10) Žiak, ktorý opakuje všetky časti maturitnej skúšky, si môže pri prihlasovaní zmeniť skladbu maturitných pred­metov v súlade s § 74 ods. 5.
Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia
§ 89
(1) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.
(2) Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške, je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne pred­loží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.
(3) Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. To neplatí, ak ide o maturitnú skúšku z pred­metu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.
(4) Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške nevhodným spôsobom, pred­seda pred­metovej maturitnej komisie, pred­seda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, pred­seda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.
(5) Ak skúšku preruší pred­seda pred­metovej maturitnej komisie, pred­seda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo pred­seda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.
(6) Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a pred­seda pred­metovej maturitnej komisie, pred­seda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo pred­seda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.
(7) Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.
§ 90
(1) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky; ak je poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2 a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka, vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do desiatich dní od jej konania. Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých pred­metoch externej časti maturitnej skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.
(2) Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8 alebo žiakovi triedy s medzinárodným programom podľa § 74 ods. 9, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku podľa tohto zákona, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.
(3) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku.
(4) Žiakovi strednej odbornej školy, a ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu v strednej športovej škole, aj žiakovi strednej športovej školy, sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.
(5) Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.
(6) Činnosť pred­sedu školskej maturitnej komisie, pred­sedu pred­metovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, pred­sedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom vo všeobecnom záujme.56) Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.56) Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve
a) vysielajúcej škole náklady na zastupovanie, odmenu57) a cestovné náhrady58) pre pred­sedov a členov komisií,
b) odborníkom z praxe cestovné náhrady58) a odmenu.59)
(7) Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní strávených na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na jeden deň zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.
(8) Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti práce člena komisie.
(9) Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 6 vzniknutých počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia v septembri.
(10) Ministerstvo školstva určuje a každoročne do 31. januára na svojom webovom sídle zverejňuje výšku
a) nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy,
b) paušálnej časti odmeny pre pred­sedu školskej maturitnej komisie,
c) paušálnej časti odmeny pre pred­sedu pred­metovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, pred­sedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe,
d) odmeny pred­sedu pred­metovej maturitnej komisie a pred­sedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka,
e) odmeny pre pred­sedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku, vrátane odborníkov z praxe.
§ 91
(1) Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú skúšku.
(2) Ak žiak strednej odbornej školy alebo žiak strednej športovej školy nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
(3) Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
(4) Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku.
(5) Ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška alebo náhradná maturitná skúška, zostáva žiakom školy. Ak opravnú skúšku alebo náhradnú maturitnú skúšku nevykoná najneskôr do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom školy.
§ 92
(1) Žiakom prestáva byť aj žiak,
a) ktorý zanechá štúdium,
b) ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku,
c) ktorý je zo štúdia vylúčený.
(2) Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.
§ 93
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom zoznam pred­metov maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej časti maturitnej skúšky, skladbu pred­metov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných školách, podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, podrobnosti o organizácii a forme konania záverečnej skúšky a absolventskej skúšky a ich jednotlivých častí, spôsob konania maturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a cudzincov, pokyny na vykonávanie externej časti, písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej skúšky, podrobnosti hodnotenia a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.
SIEDMA ČASŤ ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
§ 93a Školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
Školami pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú
a) školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením,
b) školy pre deti a žiakov s nadaním.
Prvý odVýchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením
§ 94
(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje
a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením,
b) v ostatných školách podľa tohto zákona
1. v triedach pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie pred­mety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením,
2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy.
(2) Ak štátny vzdelávací program neurčuje inak, pri výchove a vzdelávaní v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a v triede pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa vychádza zo vzdelávacích programov pre
a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
d) deti a žiakov s telesným postihnutím,
e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
f) deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
h) deti a žiakov hluchoslepých,
i) žiakov s vývinovými poruchami učenia,
j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
l) deti a žiakov s poruchami správania.
(3) Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vychádzajú zo štátnych vzdelávacích programov a obsahujú úpravy pre príslušné zdravotné znevýhodnenie. Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(4) Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
(5) V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú školou pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd, školský psychológ, sociálny pedagóg alebo sociálny pracovník, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.
§ 95
(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách:
a) materská škola,
b) základná škola,
c) stredné školy.
(2) Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením poradenstva a prevencie.
(3) Ak žiakovi najmenej siedmeho ročníka základnej školy podľa odseku 1 nebolo opakovanou diagnostikou v zariadení poradenstva a prevencie potvrdené mentálne postihnutie, môže pokračovať vo vzdelávaní v základnej škole v triede spolu s ostatnými žiakmi, v základnej škole v triede pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo v základnej škole podľa odseku 1.
(4) Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu so špeciálnymi edukačnými publikáciami s certifikátom podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.
(5) Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.
(6) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy vnútorne diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.
(7) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v školách podľa odseku 1 nezriaďujú.
(9) Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhajú prekonávať pedagogickí asistenti.
§ 96 Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením
(1) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h), k) a l).
(2) Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom detí, najmenej však s počtom štyri.
(3) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(4) V materskej škole pre deti so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a a zamestnanec podľa § 152c.
§ 97 Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.
(2) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací program.
(3) Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa alebo s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a nie je u nich pred­poklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2. Absolvovanie prípravného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky. Po absolvovaní prípravného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo na základe rozhodnutia o prijatí prestupom môže pokračovať v prvom ročníku aj v základnej škole.
(4) V základnej škole pri zdravotníckom zariadení sa pri výchove a vzdelávaní vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu podľa § 94 ods. 2. Ak sa základná škola pri zdravotníckom zariadení nezriadi, môže toto vzdelávanie poskytovať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(5) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na
a) variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,
b) variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,
c) variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B.
(6) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(7) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a a zamestnanec podľa § 152c.
§ 98 Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).
(2) V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.
(3) Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(4) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a a zamestnanec podľa § 152c.
(5) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť spoločnú triedu pre viac príbuzných odborov vzdelávania alebo pre žiakov viacerých ročníkov.
§ 99 Praktická škola
(1) Praktická škola je typ strednej školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole. Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu, na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.
(2) V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.
(3) Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.
(4) V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov a najmenej štyria žiaci; v triede s rôznymi ročníkmi môže byť najviac osem žiakov a najmenej štyria žiaci. V triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac šesť žiakov a najmenej štyria žiaci; to platí aj pre triedy s rôznymi ročníkmi.
(5) V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj pedagogický asistent.
(6) Praktická škola má tri ročníky. Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré je žiak schopný vykonávať.
(7) Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva činnosťou na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy. Pracovisko praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah vzdelávania.
(8) O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje riaditeľ praktickej školy.
(9) Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.
(10) Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich pred­metov sa žiaci delia na skupiny.
(11) Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce nižšie stredné odborné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 100 Odborné učilištia
(1) Odborné učilište je typ strednej školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím.
(2) V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.
(3) Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.
(4) Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na
a) zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,
b) zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,
c) vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list.
(5) Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.
(6) Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy a vzdelávania prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.
(7) Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované. Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa, alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.
(8) V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov a najmenej štyria žiaci; riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch. V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.
§ 101 Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy
(1) Do odborného učilišťa sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.
(2) Do praktickej školy sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.
(3) Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.
(4) Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.
§ 102
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom podrobnosti o organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení vyučovacích pred­metov a správania žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl a ustanoví sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach a praktických školách a podrobnosti o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.
Druhý oddiel
§ 103 Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj
a) intelektového nadania detí a žiakov
1. všeobecného intelektového nadania,
2. špecifického intelektového nadania,
b) umeleckého nadania detí alebo žiakov,
c) športového nadania detí alebo žiakov.
(2) Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie.
(3) Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí, a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej; psychodiagnostické vyšetrenie sa na zistenie umeleckého nadania nevyžaduje.
(4) Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho alebo kolektívneho športu.
(5) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.
(6) V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania.
(7) Pre rozvíjanie nadania vytvárajú
a) inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,
b) individuálne podmienky školy.
(8) Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie tried alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.
(9) Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním vytvárajú tým, že sa im umožní
a) vzdelávať sa v pred­metoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,
b) prijatie do základnej školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,
c) rozšírené vyučovanie pred­metov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole a strednej škole,
d) preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania pred­chádzajúceho ročníka,
e) absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,
f) absolvovanie jedného alebo viacerých pred­metov vo vyššom ročníku,
g) získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,
h) súčasne študovať pred­mety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,
i) vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,
j) vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,
k) diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.
(10) Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s nadaním a žiakov s nadaním.
(11) Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola, jazyková škola a centrum voľného času.
§ 104 Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch. Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:
a) materské školy,
b) základné školy,
c) stredné školy.
(2) Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách, v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.
(3) V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania a rozšíreným vyučovaním pred­metov pre oblasti podľa § 103 ods. 1.
(4) Rozšírené vyučovanie pred­metov je súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.
(5) Pre deti alebo žiakov podľa § 103 ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo triedy.
(6) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sú školy alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných pred­metov.
(7) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie intelektového nadania žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.
(8) Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj pedagogický asistent, ak je intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.
(9) V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom stupni základnej školy najviac 12 žiakov, v druhom stupni najviac 16 žiakov a v triede strednej školy najviac 24 žiakov.
(10) Triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové triedy. Športovú triedu nemožno zriadiť na strednej škole; to neplatí ak ide o strednú športovú školu. Na strednej športovej škole sa všetky triedy zriaďujú ako športové triedy.
(11) Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy. Pre niekoľko športov možno zriadiť spoločnú športovú triedu.
(12) Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom stupni základnej školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa športové triedy v základnej škole môžu zriadiť aj na prvom stupni základnej školy.
§ 105 Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou je psychodiagnostické vyšetrenie,60) na preukázané nadanie podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu.
(2) Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú prijímaní žiaci na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením poradenstva a prevencie.
(3) Do športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1 prijímajú žiaci aj na základe zdravotnej spôsobilosti; psychodiagnostické vyšetrenie sa na prijatie do športovej triedy nevyžaduje.
(4) Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí alebo žiakov vydá riaditeľ príslušnej školy do 30. novembra školského roka, ktorý pred­chádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.
§ 106 Organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Riaditeľ školy upraví v školskom vzdelávacom programe organizáciu výchovy a vzdelávania tak, aby zohľadňovala požiadavky a špecifiká výchovy a vzdelávania detí alebo žiakov podľa druhu ich nadania.
(2) Škola zabezpečuje rozšírené vyučovanie určených pred­metov súvisiacich s rozvojom nadania.
(3) Predmet športová príprava sa zabezpečuje formou športových tréningov, sústredení a účasťou na športových súťažiach. Súčasťou športovej prípravy je aj regenerácia, testovanie a teoretická príprava.
(4) Umeleckej alebo športovej prípravy organizovanej školou počas hlavných školských prázdnin sa môžu zúčastniť aj deti s nadaním alebo žiaci s nadaním pred nástupom do školy.
(5) Riaditeľ školy môže rozhodnúť o preradení alebo o vylúčení dieťaťa alebo žiaka zo vzdelávacieho programu pre neplnenie požiadaviek rozumovej, umeleckej, športovej, praktickej prípravy alebo zo zdravotných dôvodov na návrh odborného lekára.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom podrobnosti o diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu, prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania.
Tretí oddiel
§ 107 Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia
(1) Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych podmienok v súlade s príslušným podporným opatrením. Individuálnymi podmienkami sú:
a) úprava organizácie výchovy a vzdelávania,
b) úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, alebo
c) uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.
(2) Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodňujúcom prostredí, nemôže byť prijatý do školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo do triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole.
(3) V materskej škole pôsobí na každých 25 detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny pracovník. V základnej škole a strednej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny pracovník. Ak je počet detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v materskej škole alebo počet žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v základnej škole vyšší ako 25, škola zabezpečuje vykonávanie činností podľa § 152c ods. 1.
(4) Deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy alebo do triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi.
§ 108
(1) Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako organizačná zložka výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.
ÔSMA ČASŤ ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
§ 109 Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú
a) policajné školy,
b) školy požiarnej ochrany.
§ 110 Policajné školy
(1) Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.
(2) Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa siete policajných škôl;63) vo veciach všeobecne vzdelávacích pred­metov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3) Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám ministerstvo vnútra.
(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný pred­pis.64)
(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke, podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov, o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.
§ 111 Školy požiarnej ochrany
(1) Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.
(2) Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach všeobecne vzdelávacích pred­metov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3) Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.
(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany ustanovuje osobitný pred­pis.65)
(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany, o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu v školách požiarnej ochrany.
DEVIATA ČASŤ SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ
§ 112
Sústavu školských zariadení tvoria
a) školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,
b) výchovné zariadenia,
c) zariadenia poradenstva a prevencie,
d) školské účelové zariadenia.
Prvý odŠkolské výchovno-vzdelávacie zariadenia
§ 113 Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú:
a) školský klub detí,
b) centrum voľného času,
c) školský internát.
§ 114 Školský klub detí
(1) Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku v základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na oddych v čase mimo vyučovania a školských prázdnin, záujmovú činnosť a prípravu na vyučovanie.
(2) Školský klub detí sa člení na triedy spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v triede je najviac 26; počet detí v triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.
(3) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného pred­pisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý pred­chádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.
(4) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného pred­pisu.32)
(5) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neplatí za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej správy v školstve pri zdravotníckom zariadení.
(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec alebo samosprávny kraj, ktorý je jeho zriaďovateľom.31)
(7) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
(8) Finančné prostriedky podľa odsekov 3 a 6 sú účelovo určené len na činnosť školského klubu detí.
(9) V školskom klube detí môžu pôsobiť zamestnanci podľa § 30 ods. 6.
§ 116 Centrum voľného času
(1) Centrum voľného času zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb.
(2) Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb, utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa potrieb súťaže detí a žiakov a pred­metové olympiády žiakov.
(3) Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc v oblasti práce s deťmi v ich voľnom čase
a) školám a školským zariadeniam,
b) občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti,
c) ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.
(4) Centrum voľného času sa zriaďuje ako zariadenie s celoročnou prevádzkou.
(5) Centrum voľného času sa spravidla člení podľa záujmových oblastí na oddelenia a na záujmové útvary. Pre deti so zdravotným postihnutím alebo vývinovými poruchami sa môžu zriaďovať záujmové útvary.
(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti centra voľného času, ktorého zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(7) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného pred­pisu.32)
(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
§ 117 Školský internát
(1) Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.
(2) Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka. Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom mimo­školských aktivít.
(3) Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom alebo žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.
(4) Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov, pričom ich počet vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.
(5) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou, na jedného žiaka najviac 45 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného pred­pisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý pred­chádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(6) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného pred­pisu.32)
(7) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
(9) Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj v čase školských prázdnin. Ak ide o neplnoletého cudzinca podľa § 146 ods. 2, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu, a nemožno mu ubytovanie a stravovanie zabezpečiť iným spôsobom, školský internát mu poskytuje ubytovanie a stravovanie aj v dňoch pracovného voľna, pracovného pokoja a v období školských prázdnin.
(10) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v školských internátoch, podrobnosti o počtoch detí a žiakov vo výchovných skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.
§ 119
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom spôsob organizácie a prevádzky školských klubov detí, centier voľného času a ich materiálno-technického vybavenia.
Druhý odVýchovné zariadenia
§ 120
(1) Výchovnými zariadeniami sú:
a) diagnostické centrum,
b) reedukačné centrum.
(2) Výchovné zariadenie poskytuje deťom s ohrozeným psychickým vývinom alebo sociálnym vývinom starostlivosť zameranú na prevenciu alebo na odstraňovanie prejavov rizikového správania, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie.
(3) Starostlivosť vo výchovnom zariadení je okrem princípov výchovy a vzdelávania podľa § 3 založená aj na princípoch
a) zohľadňovania osobitných potrieb dieťaťa vo výchove a vzdelávaní,
b) poskytovania komplexnej činnosti s cieľom pôsobiť na správanie dieťaťa tak, aby mu bolo umožnené všestranne rozvíjať jeho osobnosť, posilňovať jeho silné stránky, podnietiť jeho záujem o vzdelávanie a nadobúdanie pracovných zručností a s cieľom zabraňovať rizikovým prejavom správania dieťaťa a pomáhať dieťaťu osvojiť si návyky potrebné na uplatnenie v spoločnosti,
c) hodnotenia správania dieťaťa s prihliadnutím na závažnosť a druh poruchy správania dieťaťa a pri opatreniach vo výchove rešpektovať dôstojnosť dieťaťa,
d) spolupráce s rodinou dieťaťa, príslušnou školou a zariadením poradenstva a prevencie vrátane podpory vzťahov, ktoré sú dôležité pre dieťa.
(4) Dieťa vo výchovnom zariadení má právo najmä na
a) rešpektovanie všetkých stránok osobnosti,
b) zaobchádzanie v záujme rozvoja jeho osobnosti s ohľadom na jeho vek,
c) aktívnu ochranu pred všetkými formami násilia,
d) zachovanie kontaktu so zákonnými zástupcami a inými blízkymi osobami s ohľadom na bezpečnosť a zdravie dieťaťa,
e) rešpektovanie dôvernosti osobných informácií a súkromia,
f) informácie o veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú.
(5) Do výchovného zariadenia nemožno prijať dieťa s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia alebo s hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.
(6) Pri prijatí dieťaťa do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu zákonný zástupca pred­kladá
a) kópiu dokladu totožnosti dieťaťa,
b) sociálnu správu vypracovanú orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak sa pre dieťa vykonávali opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
c) preukaz poistenca,
d) individuálny vzdelávací program vypracovaný školou, ktorej žiakom je dieťa pred prijatím do výchovného zariadenia, podklady k poskytovaniu podporných opatrení a informácie podľa § 144 ods. 7 písm. d),
e) doklad o lekárskej prehliadke pediatrom nie starší ako tri dni.
(7) Pri prijatí dieťaťa do výchovného zariadenia na základe rozhodnutia súdu orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí
a) sociálnu správu o osobných pomeroch dieťaťa a rodinných pomeroch dieťaťa; ak nie je možné pred­ložiť sociálnu správu do prijatia dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pred­loží túto správu výchovnému zariadeniu do troch pracovných dní odo dňa prijatia dieťaťa do výchovného zariadenia, a
b) preukaz poistenca, ak ním disponuje.
(8) Podrobnosti o organizácii výchovy, vzdelávania a starostlivosti vo výchovných zariadeniach, o právach a povinnostiach dieťaťa, právach a povinnostiach zákonného zástupcu dieťaťa, o spôsobe informovania dieťaťa a zákonného zástupcu o ich právach a povinnostiach, o podmienkach používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej komunikácie počas aktivít organizovaných výchovným zariadením a o spolupráci so zákonnými zástupcami a spolupráci so súčasťami systému poradenstva a prevencie určí vnútorný poriadok výchovného zariadenia, ktorý schvaľuje riaditeľ výchovného zariadenia po prerokovaní so zriaďovateľom. Vzorový vnútorný poriadok výchovného zariadenia vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Vnútorný poriadok výchovné zariadenie zverejňuje na svojom webovom sídle.
(9) Výchovné zariadenie dieťaťu prijatému na základe rozhodnutia súdu najmä
a) zabezpečuje stravovanie, ubytovanie, ošatenie,
b) zabezpečuje edukačné publikácie,
c) poskytuje potreby na mimo­školské aktivity,
d) uhrádza náklady na zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia; to neplatí, ak o poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo o poskytnutie zdravotníckych pomôcok, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, požiadal zákonný zástupca.
(10) Výchovné zariadenie je zariadením s nepretržitou prevádzkou.
(11) Výchovné zariadenie zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o voľných miestach; ak ide o reedukačné centrum, zverejňuje aj informáciu o voľných miestach v jednotlivých výchovných skupinách v členení podľa režimu. Výchovné zariadenie tieto informácie aktualizuje do 24 hodín od prijatia dieťaťa alebo od skončenia jeho pobytu vo výchovnom zariadení. Správnosť týchto informácií priebežne overuje príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Ak orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že zverejnené údaje sú nesprávne, vyzve riaditeľa výchovného zariadenia na zabezpečenie nápravy.
(12) Ak podľa počtu detí v diagnostických skupinách alebo vo výchovných skupinách nemožno prijať dieťa do výchovného zariadenia a má byť dieťa prijaté na základe rozhodnutia súdu, riaditeľ môže zvýšiť počet detí v skupine, a to najviac do naplnenia celkovej kapacity výchovného zariadenia uvedenej v prevádzkovom poriadku. Ak z kapacitných dôvodov nie je možné postupovať podľa prvej vety, riaditeľ bezodkladne informuje o tejto skutočnosti orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý v spolupráci s ostatnými orgánmi miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne určí výchovné zariadenie, ktoré dieťa prijme, a oznámi ho orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a riaditeľom dotknutých výchovných zariadení.
(13) Výchovné zariadenie používa systém na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia, prostredníctvom ktorého obrazovým záznamom monitoruje
a) exteriér budovy výchovného zariadenia,
b) vnútorné priestory výchovného zariadenia, v ktorých nie je povolené zdržiavať sa deťom,
c) vnútorné priestory chodieb, ochrannej miestnosti, miestností určených pre zamestnancov a spoločných miestností určených pre deti, okrem izieb, hygienických zariadení a spŕch.
(14) Záznam z monitorovania podľa odseku 13 uchováva výchovné zariadenie najviac sedem dní od jeho vyhotovenia.
(15) Vo výchovnom zariadení pôsobí psychológ, sociálny pedagóg, pedagogický zamestnanec, sociálny pracovník; vo výchovnom zariadení môže pôsobiť aj liečebný pedagóg a školský podporný tím.
(16) Výchovné zariadenie spolupracuje s rodinou dieťaťa najmä formou konzultácií s pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami, terapie, psychologického poradenstva alebo návštev zákonných zástupcov.
(17) Výchovné zariadenie môže vytvárať podmienky na vykonávanie odborných metód práce s dieťaťom a jeho rodičom, osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, inou blízkou osobou dieťaťa, ktoré vyžadujú pobyt týchto osôb vo výchovnom zariadení na dohodnutý čas. Ak výchovné zariadenie tieto podmienky vytvorí, pobyt sa poskytne bezplatne. Miesta vyčlenené na tento účel sa nezapočítavajú do celkového počtu miest výchovného zariadenia. Podmienky pobytu a stravovania dohodne riaditeľ výchovného zariadenia.
(18) Riaditeľ výchovného zariadenia bezodkladne po prijatí dieťaťa požiada riaditeľa príslušnej školy o doručenie kópie dokumentácie dieťaťa vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie, podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Riaditeľ príslušnej školy je povinný kópiu dokumentácie poskytnúť do 15 dní od doručenia žiadosti riaditeľa príslušného výchovného zariadenia.
§ 121 Diagnostické centrum
(1) Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom do 18 rokov veku na základe
a) žiadosti zákonného zástupcu s pred­chádzajúcim vyjadrením zariadenia poradenstva a prevencie,
b) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného pred­pisu,67)
c) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
d) žiadosti reedukačného centra podľa § 122 ods. 4, ak diagnostické centrum vykonáva diagnostiku ambulantnou alebo terénnou formou.
(2) Diagnostické centrum najmä
a) vykonáva diagnostiku pobytovou, ambulantnou alebo terénnou formou deťom s ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej alebo reedukačnej starostlivosti,
b) vytvára podmienky na odborné konzultácie vo veciach diagnostiky, poskytovania výchovno-vzdelávacej starostlivosti a ďalších odborných činností s inými výchovnými zariadeniami, školami, zariadeniami poradenstva a prevencie a centrami pre deti a rodiny,
c) spolupracuje so školou, ktorej žiakom je dieťa pred prijatím do diagnostického centra, a so zariadením poradenstva a prevencie, ktoré vykonávalo pre dieťa odbornú činnosť pred jeho prijatím do diagnostického centra,
d) vypracúva po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo po zhodnotení výsledkov diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie alebo zdravotníckym pracovníkom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo detská psychiatria a sociálnej správy o dieťati alebo po ukončení diagnostiky ambulantnou alebo terénnou formou diagnostické správy o dieťati
1. pre príslušnú školu, príslušné zariadenie poradenstva a prevencie alebo pre príslušné centrum pre deti a rodiny na opätovné začlenenie dieťaťa do spoločnosti po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo
2. na vypracovanie individuálneho reedukačného programu, ak sa postupuje podľa písmena e),
e) vypracúva po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo po zhodnotení výsledkov diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie alebo zdravotníckym pracovníkom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo detská psychiatria a sociálnej správy o dieťati, pred­ložených orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, odporúčanie na prijatie dieťaťa do reedukačného centra s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie, uplatnenia na trhu práce a úpravy rodinných pomerov; ak diagnostické centrum odporúča absolvovanie výchovy a vzdelávania v reedukačnom centre, v odporúčaní uvedie konkrétne reedukačné centrum,
f) poskytuje školám a ostatným súčastiam systému poradenstva a prevencie metodické usmernenia v starostlivosti o deti v rizikovom vývine.
(3) Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na vykonanie diagnostiky, najviac 12 týždňov; tým nie je dotknutá povinnosť diagnostického centra zabezpečiť starostlivosť o dieťa na základe rozhodnutia súdu. Do trvania pobytu vo výchovnom zariadení sa nezapočítava obdobie, počas ktorého
a) došlo k nedovolenému prerušeniu pobytu alebo
b) nebolo možné poskytovať dieťaťu diagnostickú starostlivosť z dôvodu zdravotného stavu.
(4) V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytná miestnosť. Do záchytnej miestnosti riaditeľ umiestni dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo výchovného zariadenia, do ktorého bolo prijaté podľa odseku 1 alebo podľa § 122 ods. 3. O umiestnení v záchytnej miestnosti sa vyhotoví písomný záznam a bezodkladne sa táto skutočnosť oznámi výchovnému zariadeniu, do ktorého bolo dieťa prijaté; výchovné zariadenie, do ktorého bolo dieťa prijaté, bezodkladne oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi. Výchovné zariadenie, do ktorého bolo dieťa prijaté, prevezme dieťa z diagnostického centra bezodkladne, najneskôr do 24 hodín. Ak bolo dieťa prijaté do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu, oznámi riaditeľ výchovného zariadenia zákonnému zástupcovi dieťaťa miesto a čas prevzatia dieťaťa z diagnostického centra; ak zákonný zástupca dieťa z diagnostického centra neprevezme, riaditeľ diagnostického centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa zákonnému zástupcovi na jeho náklady. Počas pobytu dieťaťa v záchytnej miestnosti výchovné zariadenie pravidelne monitoruje správanie dieťaťa a priebežne kontroluje jeho zdravotný stav prostredníctvom zdravotníckeho pracovníka a odborného zamestnanca povereného riaditeľom výchovného zariadenia a o výsledku vedie písomný záznam.
(5) Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická skupina, ktorá sa zriadi pre najviac osem detí a zriaďovateľ ju zruší, ak je ich počet menší ako štyri; v odôvodnenom prípade sa môže diagnostická skupina ponechať aj pri nižšom počte detí. V sídle diagnostického centra a v každom jeho elokovanom pracovisku sa zriaďuje najviac šesť diagnostických skupín.
(6) V diagnostickom centre sa zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.
(7) Diagnostické centrá sú
a) diagnostické centrá pre deti do 15. roku veku alebo do ukončenia povinnej školskej dochádzky,
b) diagnostické centrá pre deti od 15. roku veku.
(8) Ak dieťa počas pobytu v diagnostickom centre dovŕši 15. rok veku, pokračuje v pobyte v diagnostickom centre, do ktorého bolo prijaté.
§ 122 Reedukačné centrum
(1) Reedukačné centrum na základe výchovného programu školského zariadenia a individuálneho reedukačného programu poskytuje deťom od 12 do 18 rokov na základe vykonanej diagnostiky a podľa individuálneho reedukačného programu výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom opätovného začlenenia do spoločnosti. Výchovné zariadenie poskytuje starostlivosť aj dieťaťu mladšiemu ako 12 rokov na základe
a) rozhodnutia súdu alebo
b) vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie, ak ide o prijatie podľa odseku 3 písm. a).
(2) Pobyt v reedukačnom centre trvá najviac do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku. Pobyt v reedukačnom centre môže na základe žiadosti plnoletej osoby riaditeľ reedukačného centra predĺžiť najviac do konca školského roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku.
(3) Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe
a) žiadosti zákonného zástupcu s pred­chádzajúcim vyjadrením zariadenia poradenstva a prevencie,
b) neodkladného opatrenia súdu,67)
c) rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69)
d) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
e) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.70)
(4) Ak v čase rozhodovania súdu o uložení ochrannej výchovy nie je objektívne možné zabezpečiť vykonanie diagnostiky, dieťa možno prijať do reedukačného centra aj bez jej vykonania. Reedukačné centrum bezodkladne po prijatí dieťaťa požiada o vykonanie diagnostiky diagnostické centrum alebo zariadenie poradenstva a prevencie, ktoré sú povinné diagnostiku vykonať.
(5) Reedukačné centrá sú
a) reedukačné centrá pre deti oboch pohlaví do 15. roku veku alebo do skončenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole,
b) reedukačné centrá pre deti podľa pohlavia od 15. roku veku alebo od skončenia plnenia povinnej školskej dochádzky do skončenia prípravy na povolanie,
c) reedukačné centrá pre deti oboch pohlaví do 18. roku veku.
(6) Ak dieťa dovŕši 15. rok veku a jeho pobyt v reedukačnom centre podľa odseku 5 písm. a) sa má skončiť pred dovŕšením 16. roku veku, pokračuje v pobyte v reedukačnom centre, do ktorého bolo prijaté, ak organizačnou zložkou je stredná škola, alebo ak reedukačné centrum zabezpečí vzdelávanie dieťaťa v strednej škole, ktorá nie je organizačnou zložkou.
(7) Ak dieťa dovŕši 15. rok veku a jeho pobyt sa má skončiť po dovŕšení 16. roku veku alebo ak reedukačné centrum nezabezpečí vzdelávanie dieťaťa v strednej škole, riaditeľ informuje o tejto skutočnosti orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý v spolupráci s ostatnými orgánmi miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne určí reedukačné centrum, do ktorého bude dieťa prijaté, a oznámi ho orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a riaditeľom dotknutých reedukačných centier.
(8) Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina
a) s voľným režimom,
b) so zvýšenou starostlivosťou,
c) s ochranným uzatvoreným režimom.
(9) V sídle reedukačného centra a v každom jeho elokovanom pracovisku sa zriaďuje najviac osem výchovných skupín. V každom reedukačnom centre sa zriaďuje najmenej jedna výchovná skupina s voľným režimom.
(10) Výchovná skupina sa zriaďuje pre najviac
a) osem detí vo výchovnej skupine s voľným režimom,
b) šesť detí vo výchovnej skupine so zvýšenou starostlivosťou,
c) šesť detí vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom.
(11) Ak sú všetky výchovné skupiny reedukačného centra okrem výchovnej skupiny podľa odseku 9 rovnakého druhu, reedukačné centrum sa označuje ako
a) reedukačné centrum s voľným režimom,
b) reedukačné centrum so zvýšenou starostlivosťou,
c) špecializované reedukačné centrum s ochranným uzatvoreným režimom.
(12) Výchovná skupina s voľným režimom poskytuje starostlivosť deťom, ktorých reedukácia nevyžaduje poskytovanie starostlivosti vo výchovnej skupine so zvýšenou starostlivosťou alebo s ochranným uzatvoreným režimom alebo na overenie úspešnosti reedukácie dieťaťa a pripravenosti jeho začlenenia do spoločnosti. Deti vo výchovnej skupine s voľným režimom sa vzdelávajú a pripravujú na povolanie mimo reedukačného centra. Ak nemožno vzdelávanie a prípravu na povolanie dieťaťa zabezpečiť mimo reedukačného centra, dôvody sa uvedú v individuálnom reedukačnom programe; riaditeľ výchovného zariadenia zabezpečí prehodnotenie týchto dôvodov najmenej raz za dva mesiace.
(13) Riaditeľ výchovného zariadenia preradí dieťa z výchovnej skupiny so zvýšenou starostlivosťou alebo s ochranným uzatvoreným režimom do výchovnej skupiny s voľným režimom na základe vyjadrenia odborných zamestnancov reedukačného centra najmenej dva mesiace pred pred­pokladaným ukončením pobytu v reedukačnom centre; reedukačné centrum môže požiadať o vyjadrenie zariadenie poradenstva a prevencie. Opätovné zaradenie do výchovnej skupiny so zvýšenou starostlivosťou alebo s ochranným uzatvoreným režimom je počas tohto obdobia možné len z dôvodu závažného porušenia vnútorného poriadku a po pred­chádzajúcom písomnom vyjadrení zariadenia poradenstva a prevencie.
(14) Výchovná skupina so zvýšenou starostlivosťou poskytuje starostlivosť deťom, ktorých reedukácia si vyžaduje zvýšené nároky na materiálno-technické, priestorové alebo personálne zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti a ochrany zdravia. Deti vo výchovnej skupine so zvýšenou starostlivosťou sa vzdelávajú a pripravujú na povolanie v škole ako organizačnej zložke alebo v triede základnej školy alebo strednej školy v reedukačnom centre. Ak nemožno vzdelávanie a prípravu na povolanie dieťaťa zabezpečiť mimo reedukačného centra, dôvody sa uvedú v individuálnom reedukačnom programe; riaditeľ výchovného zariadenia zabezpečí prehodnotenie týchto dôvodov najmenej raz za dva mesiace.
(15) Výchovná skupina s ochranným uzatvoreným režimom poskytuje starostlivosť deťom s uloženou ochrannou výchovou a deťom, ktoré svojím správaním závažným spôsobom porušujú vnútorný poriadok reedukačného centra a ohrozujú bezpečnosť a zdravie iných osôb. Deti vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom sa vzdelávajú a pripravujú na povolanie v škole ako organizačnej zložke alebo v triede základnej školy alebo strednej školy v reedukačnom centre. Riaditeľ reedukačného centra okrem reedukačného centra podľa odseku 11 písm. c) zaraďuje dieťa do výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným režimom na základe návrhu odborných zamestnancov reedukačného centra a vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie najdlhšie na jeden mesiac, a to aj opakovane. O umiestnení dieťaťa do výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným režimom informuje výchovné zariadenie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, príslušný súd a príslušnú okresnú prokuratúru; to platí, aj ak ide o opakované umiestnenie do výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným režimom. Po uplynutí tejto lehoty psychológ po prerokovaní s ostatnými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami prehodnotí správanie dieťaťa a opodstatnenosť jeho zaradenia do výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným režimom.
(16) Reedukačné centrum vypracúva pre každé dieťa individuálny reedukačný program, ktorý vychádza z podkladov diagnostického centra a obsahuje výkonové ciele, podľa ktorých sa vykonávajú odborné činnosti počas pobytu v reedukačnom centre zamerané na opätovné začlenenie dieťaťa do spoločnosti. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného programu sa vykonáva najmenej raz za štvrťrok v spolupráci s centrom pre deti a rodiny, ak ide o individuálny reedukačný program pre dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou v centre pre deti a rodiny, a zákonným zástupcom; ak sa individuálny reedukačný program vyhodnocoval bez účasti zákonného zástupcu, uvedie sa vo vyhodnotení dôvod, pre ktorý nebolo možné zákonného zástupcu do vyhodnotenia zapojiť. Individuálny reedukačný program pre dieťa, ktoré je v reedukačnom centre umiestnené na základe rozhodnutia súdu, reedukačné centrum vyhodnocuje a upravuje v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
§ 123 Zdravotná starostlivosť vo výchovných zariadeniach
(1) Výchovné zariadenia môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej činnosti
a) vytvárať organizačné a iné podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti71) a
b) poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.
(2) Vo výchovných zariadeniach možno poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak zriaďovateľ
a) získal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného pred­pisu,72)
b) uzatvoril zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného pred­pisu,72)
c) uzatvoril zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon samostatnej praxe podľa osobitného pred­pisu,73) alebo
d) zamestnáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu74) zdravotníckych pracovníkov spĺňajúcich podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného pred­pisu.75)
(3) Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa odseku 2 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva.
(4) Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov,76) ktoré v zariadeniach zamestnávajúcich zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 2 písm. d) vykonávajú iba zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania,75) ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva.
(5) Na výchovné zariadenia, ktoré poskytujú aj zdravotnú starostlivosť podľa odseku 2, sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitných pred­pisov.77)
(6) Výchovné zariadenie zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dvojzmennej prevádzke.
§ 124 Opatrenia vo výchove
(1) Vo výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia porúch v psychosociálnom vývine dieťaťa alebo zavineného porušenia vnútorného poriadku výchovného zariadenia použiť opatrenia vo výchove podľa odsekov 2 až 7 so zameraním na motiváciu dieťaťa zlepšovať svoje správanie alebo na pred­chádzanie ohrozeniu bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa jeho nevhodným správaním.
(2) Dieťa má právo udržiavať styk so zákonnými zástupcami. Ak je to v záujme dieťaťa, výchovné zariadenie môže určiť podmienky styku a to tak, že dieťa sa môže stretávať so zákonnými zástupcami
a) len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca,
b) na určenom mieste v priestoroch výchovného zariadenia,
c) na území obce, v ktorej má výchovné zariadenie sídlo.
(3) Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami ako zákonnými zástupcami za podmienok podľa odseku 2. Ak ide o dieťa umiestnené na základe žiadosti zákonného zástupcu, má právo stretávať sa s inými osobami po súhlase zákonného zástupcu.
(4) Výchovné zariadenie môže povoliť dieťaťu
a) tráviť voľný čas mimo výchovného zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca, zákonného zástupcu alebo inej poverenej osoby,
b) pobyt mimo výchovného zariadenia na vopred určený čas v mieste bydliska zákonného zástupcu alebo v centre pre deti a rodiny, ak ide o dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou v centre pre deti a rodiny, so súhlasom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to najmä na účel overenia úspešnosti reedukácie; to neplatí, ak ide o dieťa vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom.
(5) Dieťaťu, ktoré má povolený pobyt mimo výchovného zariadenia podľa odseku 4 písm. b), výchovné zariadenie poskytuje príspevok na stravu vo výške časti dennej stravnej jednotky pre dieťa, zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa dieťa zdržiava mimo výchovného zariadenia; to neplatí, ak ide o pobyt v centre pre deti a rodiny.
(6) Výchovné zariadenie môže dieťaťu
a) znížiť vreckové podľa § 126 ods. 3 a 10 z dôvodu zavineného porušenia vnútorného poriadku výchovného zariadenia,
b) obmedziť účasť na mimo­školských aktivitách v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa alebo ostatných detí a zamestnancov vo výchovnom zariadení,
c) obmedziť návštevy osôb podľa odseku 3 v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa alebo ostatných detí a zamestnancov vo výchovnom zariadení.
(7) Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných osôb alebo môže svojím správaním spôsobiť psychickú alebo fyzickú ujmu sebe alebo iným osobám, výchovné zariadenie môže použiť opatrenia vo výchove, ktorými sú:
a) vykonanie kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované kontroly balíka musia byť odôvodnené v osobnom spise dieťaťa,
b) prevzatie do úschovy tých pred­metov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným poriadkom výchovného zariadenia povolené,
c) prevzatie do úschovy cennosti a sumy peňazí, ktoré prevyšujú hodnotu určenú vnútorným poriadkom výchovného zariadenia, so súhlasom zákonného zástupcu,
d) neodkladné privolanie zdravotnej pomoci,45)
e) privolanie Policajného zboru.46)
(8) V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb môže riaditeľ alebo psychológ výchovného zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, nariadiť umiestnenie dieťaťa do ochrannej miestnosti na nevyhnutný čas, najviac však na dve hodiny, alebo do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru. V neprítomnosti riaditeľa a psychológa môže nariadiť umiestnenie do ochrannej miestnosti aj iný odborný zamestnanec; psychológ umiestnenie posúdi bezodkladne po návrate.
(9) Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži na ochranu a upokojenie dieťaťa, pobyt v nej nemožno využiť ako trest.
(10) O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie písomný záznam, v ktorom sa eviduje dátum a čas umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom vzduchu, čas kontaktu s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom a rozsah poskytnutej psychologickej, psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.
§ 125 Úhrada nákladov za pobyt vo výchovných zariadeniach
(1) Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, úhradu nákladov za pobyt dieťaťa vo výchovnom zariadení podľa § 121 ods. 1 písm. a) alebo § 122 ods. 3 písm. a) je povinný platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, vo výške jednej tridsatiny sumy životného minima podľa osobitného pred­pisu29) za každý deň pobytu dieťaťa vo výchovnom zariadení. Úhradu nákladov platí zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, na účet výchovného zariadenia do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.
(2) Zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, neplatí úhradu podľa odseku 1, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je nižší alebo sa rovná sume životného minima ustanoveného osobitným pred­pisom.62)
(3) Úhrada nákladov za pobyt dieťaťa, ktoré bolo prijaté do výchovného zariadenia na základe
a) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti70) alebo rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69) sa určuje v sume výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý nariadil ústavnú starostlivosť alebo uložil ochrannú výchovu,77a)
b) neodkladného opatrenia súdu67) alebo rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68) sa neurčuje.
§ 126 Finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie detí vo výchovných zariadeniach
(1) Vo výchovných zariadeniach sa poskytuje
a) mesačné vreckové a vecné dary deťom prijatým na základe neodkladného opatrenia súdu, rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti,
b) finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie podľa osobitného pred­pisu78) deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou.
(2) Ak je dieťa prijaté do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu, výchovné zariadenie dohodne so zákonným zástupcom výšku vreckového od zákonného zástupcu a spôsob nakladania s vreckovým; mesačná výška vreckového od zákonného zástupcu nesmie presiahnuť výšku mesačného vreckového podľa odseku 3.
(3) Dieťaťu sa vreckové poskytuje mesačne v určenej výške, najviac vo výške 50 % sumy životného minima podľa osobitného pred­pisu;29) vreckové možno poskytnúť aj v sume nižšej ako je určená suma vreckového, ak bolo dieťaťu uložené výchovné opatrenie podľa § 124 ods. 6 písm. a). Rozmedzi poskytnutým vreckovým a vreckovým, ktoré sa malo dieťaťu v mesiaci poskytnúť, sa poskytne v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa vreckové poskytlo v nižšej sume, alebo sa suma zodpovedajúca tomuto rozdielu uloží na osobný účet dieťaťa.
(4) O spôsobe využitia vreckového rozhoduje dieťa. Výchovné zariadenie poskytuje dieťaťu pomoc pri spôsobe využitia vreckového, ktorá zohľadňuje jeho vek a rozumovú vyspelosť.
(5) Vreckové sa poskytuje vo výške podľa odseku 3 na celý kalendárny mesiac, ak 10 neustanovuje inak; to platí, aj ak sa starostlivosť poskytovala dieťaťu len časť kalendárneho mesiaca.
(6) Vreckové možno poskytnúť vo viacerých splátkach v mesiaci alebo vreckové alebo jeho časť so súhlasom dieťaťa uschovať na určitý čas.
(7) Pri poskytnutí vreckového podľa odsekov 3 a 6 je výchovné zariadenie povinné dieťaťu primeraným spôsobom vysvetliť dôvod, pre ktorý sa vreckové poskytne vo viacerých splátkach alebo v nižšej sume, a je povinné umožniť dieťaťu s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor na spôsob poskytovania vreckového.
(8) Výchovné zariadenie zhodnotí, či sa poskytnutím vreckového podľa odsekov 3 a 6 dosiahol účel, a s týmto hodnotením oboznámi dieťa.
(9) Z vreckového možno tvoriť úspory so súhlasom dieťaťa získaným spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa.
(10) Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo výchovného zariadenia sa mesačné vreckové znižuje o pomernú sumu vreckového pripadajúcu na počet dní, počas ktorých sa dieťa nepovolene zdržiavalo mimo výchovného zariadenia.
(11) Vecné dary sa poskytujú deťom podľa odseku 1 písm. a) pri príležitostiach sviatkov dieťaťa, dôležitých udalostiach v živote dieťaťa a vianočných sviatkov v celkovej sume najmenej 30 % sumy životného minima podľa osobitného pred­pisu29) v kalendárnom roku.
§ 127
(1) Výchova a vzdelávanie detí vo výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v triedach a školách pri výchovnom zariadení podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo v iných školách podľa tohto zákona. Do triedy podľa prvej vety sa môžu zaraďovať žiaci viacerých ročníkov.
(2) Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole pri výchovnom zariadení sa uvádzajú len údaje o škole.
§ 128
Podrobnosti o vnútornom členení výchovných zariadení, podrobnosti o postupe pri prijímaní a zaraďovaní detí a pri ukončovaní ich pobytu, podrobnosti postupu pri nedovolenom pobyte mimo výchovného zariadenia, podrobnosti o personálnom zabezpečení výchovného zariadenia a výšku vreckového a podrobnosti o záchytnej miestnosti a ochrannej miestnosti ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
Tretí odSystém poradenstva a prevencie
§ 130
(1) V systéme poradenstva a prevencie sa vykonáva odborná činnosť, ktorou je poradenská činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť, logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť, sociálno-pedagogická a sociálna činnosť zameraná na optimalizáciu osobnostného, intelektuálneho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.
(2) Poradenská činnosť sa poskytuje aj zákonným zástupcom detí alebo žiakov, zástupcom zariadenia, pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom.
(3) Systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie, výchovné zariadenia a v školách pedagogickí zamestnanci, školský podporný tím79) alebo odborní zamestnanci školy.
(4) Zariadeniami poradenstva a prevencie sú
a) centrum poradenstva a prevencie,
b) špecializované centrum poradenstva a prevencie.
(5) Subjekty systému poradenstva a prevencie podľa odseku 3 multidisciplinárne spolupracujú najmä so zákonnými zástupcami, zástupcami zariadenia, školami, zamest­návateľmi, orgánmi verejnej správy a ďalšími subjektami, ktoré sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním. Zariadenie poradenstva a prevencie môže zorganizovať multidisciplinárne stretnutie za účasti zástupcov orgánov verejnej moci; pozvaný orgán verejnej moci je povinný zabezpečiť prítomnosť svojho zástupcu.
(6) Centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej piatich odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec. Špecializované centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej troch odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec.
(7) Zariadenia poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytujú deťom, žiakom, zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia, zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 1 bezplatne.
(8) Zariadenie poradenstva a prevencie môže na základe vykonanej odbornej činnosti poskytnúť škole alebo školskému zariadeniu informácie o potrebách dieťaťa alebo žiaka, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie podpory vo výchove a vzdelávaní a vytvorenie bezpečného prostredia v škole v súlade s princípom inkluzívneho vzdelávania. O poskytnutí týchto informácií zariadenie poradenstva a prevencie bezodkladne informuje aj zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ak ide o dieťa alebo o žiaka, pre ktorého príslušné zariadenie poradenstva a prevencie vykonáva odbornú činnosť.
(9) Zariadenie poradenstva a prevencie vykonáva odbornú činnosť pre dieťa na základe vopred udeleného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ak ide o plnoletú fyzickú osobu, na základe jej vopred udeleného informovaného súhlasu, ktorý obsahuje informácie o
a) odbornej činnosti a
b) právach a povinnostiach dieťaťa, zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia súvisiacich s odbornou činnosťou.
(10) Informovaný súhlas podľa odseku 9 sa nevyžaduje, ak ide o poskytnutie informácií orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o vykonanej odbornej činnosti okrem informácií o zdravotnom stave. Informovaný súhlas podľa odseku 9 sa nevyžaduje, ani ak sa odborná činnosť vykonáva
a) v rámci prevencie alebo krízovej intervencie v škole alebo v školskom zariadení v rozsahu podľa výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva,
b) na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo
c) na žiadosť dieťaťa.
(11) Ak pre dieťa začne vykonávať odbornú činnosť iné zariadenie poradenstva a prevencie, riaditeľ zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré pre dieťa vykonávalo odbornú činnosť, poskytne riaditeľovi zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré pre dieťa začne vykonávať odbornú činnosť, na jeho žiadosť kópiu dokumentácie dieťaťa vrátane podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(12) Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v zariadení poradenstva a prevencie, správu z diagnostického vyšetrenia a písomné vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcovi zariadenia, príslušnému zariadeniu poradenstva a prevencie, škole alebo školskému zariadeniu, ktoré rozhoduje o prijatí dieťaťa alebo žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.
§ 131
(1) Odborná činnosť podľa § 130 ods. 1 sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva prostredníctvom podporných úrovní
a) prvého stupňa,
b) druhého stupňa,
c) tretieho stupňa,
d) štvrtého stupňa,
e) piateho stupňa.
(2) Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa zahŕňajú
a) pedagogickú diagnostiku,
b) pedagogickú intervenciu,
c) výchovné poradenstvo,
d) kariérové poradenstvo,
e) sociálne poradenstvo,
f) rozvoj inkluzívneho vzdelávania,
g) prevenciu.
(3) Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný zamestnanec školy v spolupráci so zariadením poradenstva a prevencie a ďalší členovia školského podporného tímu okrem pedagogického asistenta. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa zahŕňajú
a) orientačnú diagnostiku,
b) prevenciu,
c) poradenstvo,
d) intervenciu,
e) krízovú intervenciu,
f) terapiu,
g) reedukáciu,
h) metodickú podporu a poradenstvo pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom a zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia.
(4) Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa zahŕňajú
a) základnú diagnostiku, čiastkovú diagnostiku, komplexnú diagnostiku, špecializovanú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,
b) špecializované odborné činnosti,
c) poradenstvo,
d) prevenciu,
e) intervenciu,
f) krízovú intervenciu,
g) terapiu,
h) rehabilitáciu a reedukáciu,
i) zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
j) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
(5) Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa zahŕňajú
a) špecializované odborné činnosti,
b) poradenstvo,
c) prevenciu,
d) komplexnú diagnostiku a vysokošpecializovanú diferenciálnu diagnostiku,
e) terapiu,
f) rehabilitáciu,
g) odborné činnosti vo vzťahu k deťom do siedmeho roku veku,
h) zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
i) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
(6) Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonávajú pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci výchovných zariadení. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa zahŕňajú
a) špecializované odborné činnosti,
b) poradenstvo,
c) prevenciu,
d) špecializovanú diagnostiku, komplexnú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,
e) terapiu,
f) rehabilitáciu a reedukáciu,
g) aktivity zamerané na resocializáciu a podporu návratu do rodinného a školského prostredia,
h) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
§ 132
(1) Centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa deťom a žiakom najmä v oblasti ich osobnostného, vzdelávacieho a kariérového rozvoja.
(2) Špecializované centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa najmä deťom so zdravotným postihnutím a žiakom so zdravotným postihnutím.
(3) Každá materská škola, základná škola a stredná škola je povinná preukázateľne spolupracovať s najmenej jedným vybraným zariadením poradenstva a prevencie, ktoré vykonáva odbornú činnosť pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa § 131 ods. 4 písm. j) a ods. 5 písm. i). Ak sa škola nedohodne na spolupráci s najmenej jedným zariadením poradenstva a prevencie, orgán miestnej štátnej správy v školstve určí ním zriadené zariadenie poradenstva a prevencie, ktoré bude tieto odborné činnosti pre školu vykonávať.
(4) Centrum poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve určené zriaďovateľom metodicky usmerňuje ostatné centrá poradenstva a prevencie v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve vo vzťahu k odborným činnostiam, ktoré toto centrum poradenstva a prevencie vykonáva.
§ 133
(1) Podrobnosti o činnosti a vnútornej organizácii zariadení poradenstva a prevencie ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(2) Výkonové a obsahové štandardy výchovného poradenstva, ktoré určujú odborné činnosti jednotlivých stupňov podporných úrovní, vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva.
(3) Poskytovanie odborných činností v špecializovaných centrách poradenstva a prevencie nie je sociálnou službou podľa osobitného pred­pisu.79aa)
Štvrtý oddiel
Školské účelové zariadenia
§ 137
Školské účelové zariadenia sú zariadenia školského stravovania.
Zariadenia školského stravovania
§ 139
(1) Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia školského stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.
(2) Zariadenia školského stravovania sú:
a) školská jedáleň,
b) výdajná školská jedáleň.
§ 140 Školská jedáleň
(1) Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.
(2) Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)
(3) Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.
(4) Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.
(5) V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom školstva.
(6) Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou, je školským zariadením s celodennou prevádzkou.
(7) Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných školských jedální.
(8) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného pred­pisu.29)
(9) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.
(10) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov, výšku príspevku na režijné náklady a podmienky úhrady v školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(11) Príspevok podľa odseku 8 a 10 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného pred­pisu.32)
(12) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
(13) Finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov a materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle. Materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie možno rozširovať za finančnú odplatu len s pred­chádzajúcim písomným súhlasom ministerstva školstva.
§ 141 Výdajná školská jedáleň
(1) Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň zabezpečuje hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov; môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných polotovarov, jedál a nápojov zo školskej jedálne.
(2) Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)
(3) Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.
(4) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ výdajnej školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je výdajná školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného pred­pisu.29)
(5) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.
(6) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a výšku príspevku na režijné náklady vo výdajnej školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(7) Príspevok podľa odseku 4 a 6 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného pred­pisu.32)
(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
(9) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
§ 142
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti o pred­aji doplnkových jedál v školských bufetoch.
§ 142a
Zriaďovateľ je povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského stravovania o dotáciu poskytnutú podľa osobitného pred­pisu.79a)
DESIATA ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 144 Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
(1) Dieťa alebo žiak má právo na
a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách,80)
c) bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je pred­primárne vzdelávanie povinné, v materskej škole, ktorá je štátnou školou,
d) vzdelanie v štátnom jazyku a jazyku národnostnej menšiny v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e) inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) bezplatné zapožičiavanie edukačných publikácií s certifikátom na povinné vyučovacie pred­mety, vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím,
g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,
l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných pred­metov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného pred­pisu,80a)
p) výchovu a vzdelávanie v priestore školy alebo školského zariadenia, ktorý je prispôsobený jeho zdravotnému postihnutiu a umožňuje mu prístup a pohyb.
(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní okrem edukačných publikácií aj multimediálne pomôcky a špecifické kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
(4) Dieťa alebo žiak je povinný
a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné pred­pisy školy alebo školského zariadenia,
c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d) chrániť pred poškodením edukačné publikácie s certifikátom, ktoré im boli bezplatne zapožičané,
e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,
f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia,
h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi pred­pismi, vnútornými pred­pismi školy a dobrými mravmi.
(5) Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,
c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po pred­chádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,
f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po pred­chádzajúcom súhlase riaditeľa školy.
(7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,
b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,
c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania alebo na výkon odborných činností,
e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil,
f) poskytovať súčinnosť pri riešení prejavov rizikového správania svojho dieťaťa v škole, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie.
(8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinného pred­primárneho vzdelávania a na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
(9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach, ak nie sú organizované školou.
(10) Neprítomnosť dieťaťa alebo neplnoletého žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Podrobnosti o spôsobe preukazovania dôvodov neprítomnosti vrátane lehoty, v ktorej je zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia povinný preukázať dôvody neprítomnosti, a dokladoch preukazujúcich dôvody neprítomnosti upraví škola v školskom poriadku.
(11) Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez pred­loženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas polroka školského roka viac ako trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu, vyžaduje sa aj pred­loženie potvrdenia od lekára.
(12) Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné pred­primárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá najviac 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac 21 vyučovacích dní, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez pred­loženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné pred­primárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas polroka školského roka viac ako 21 vyučovacích dní, vyžaduje sa aj pred­loženie potvrdenia od lekára.
(13) V odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti, najmä pri opakovanej neprítomnosti; to platí aj ak ide o ospravedlňovanie podľa odseku 11, 12, 15 alebo odseku 16.
(14) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 13.
(15) Ak počet vyučovacích hodín, na ktorých sa žiaci školy nezúčastnili vyučovania, nepresiahne v školskom roku referenčnú hodnotu podľa odseku 17, riaditeľ školy môže určiť, že v nasledujúcom školskom roku sa vyžaduje potvrdenie od lekára, ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá
a) viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní,
b) súhrnne počas kalendárneho mesiaca viac ako dvojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu a
c) súhrnne počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov viac ako trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu.
(16) Ak počet vyučovacích dní, na ktorých sa deti materskej školy, ktoré plnia povinné pred­primárne vzdelávanie, nezúčastnili výchovy a vzdelávania, nepresiahne v školskom roku referenčnú hodnotu podľa odseku 17, riaditeľ materskej školy môže určiť, že v nasledujúcom školskom roku sa vyžaduje potvrdenie od lekára, ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné pred­primárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá
a) viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní,
b) súhrnne počas kalendárneho mesiaca viac ako 14 vyučovacích dní a
c) súhrnne počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov viac ako 21 vyučovacích dní.
(17) Referenčnú hodnotu počtu vyučovacích hodín rozhodujúcu pre určenie postupu riaditeľa školy podľa odseku 15 a referenčnú hodnotu počtu vyučovacích dní rozhodujúcu pre určenie postupu riaditeľa materskej školy podľa odseku 16 zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle. Do počtu vyučovacích hodín a počtu vyučovacích dní, počas ktorého sa deti alebo žiaci príslušnej školy nezúčastnili výchovy a vzdelávania, sa na účel porovnania s referenčnou hodnotou nezapočítava čas reprezentácie školy na pred­metovej olympiáde alebo na súťaži škôl a školských zariadení alebo čas účasti v športovej reprezentácii Slovenskej republiky a účasti na činnosti školského parlamentu, mládežníckeho parlamentu alebo organizácie reprezentujúcej žiakov stredných škôl.
(18) Plnenie referenčnej hodnoty podľa odseku 17 ministerstvo školstva oznámi príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve do 15. augusta príslušného školského roka; orgán miestnej štátnej správy v školstve príslušnej škole do piatich pracovných dní od oznámenia ministerstvom školstva.
(19) Ak škola pri ospravedlňovaní neprítomnosti z dôvodu ochorenia postupuje podľa odseku 11 alebo odseku 12 a v prvom polroku školského roka nepresiahne pomernú časť referenčnej hodnoty podľa odseku 17 pripadajúcej na polrok školského roka, riaditeľ školy môže určiť, že od 15. marca príslušného školského roka škola postupuje podľa odseku 15 alebo odseku 16; postup podľa odseku 15 alebo odseku 16 riaditeľ školy oznámi orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(20) Ak ide o školu, ktorá nespĺňala a následne začala spĺňať podmienky pre postup podľa odseku 15 alebo odseku 16 pre nasledujúci školský rok a riaditeľ školy určil tento postup, alebo o školu podľa odseku 19, plnenie pomernej časti referenčnej hodnoty podľa odseku 17 sa posudzuje za každé dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace polroka školského roka, pre ktorý škola začala spĺňať podmienky podľa odseku 15 alebo odseku 16. Ak škola presiahla pomernú časť referenčnej hodnoty podľa odseku 17 za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení podľa odseku 21 postupuje podľa odseku 11 alebo odseku 12.
(21) Presiahnutie pomernej časti referenčnej hodnoty podľa odseku 17 ministerstvo školstva oznámi príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po posudzovanom období podľa odseku 20; orgán miestnej štátnej správy v školstve príslušnej škole do piatich pracovných dní od oznámenia ministerstvom školstva.
(22) Postup školy pri ospravedlňovaní neprítomnosti z dôvodu ochorenia vrátane počtu vyučovacích dní alebo počtu vyučovacích hodín, ktoré sa ospravedlňujú bez potvrdenia od lekára, oznamuje riaditeľ školy zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia.
(23) Ustanovenia v odsekoch 1 až 22 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými pred­pismi.28)
§ 144a
(1) Na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak 2 neustanovuje inak; za podpis sa na účel podávania prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole považuje aj vyjadrenie súhlasu v elektronickej podobe vyznačením v podregistri prijímania na vzdelávanie.
(2) Podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak
a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená,
b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo
c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.80b)
(3) Rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané podľa Správneho poriadku sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za nedostatok podania. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, riaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje len na známu doručovaciu adresu. Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu adresu, rozhodnutie sa doručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.
(4) Zákonní zástupcovia sa môžu dohodnúť, že písomnosti podľa odseku 1 podpisuje iba jeden zákonný zástupca a rozhodnutia podľa odseku 3 sa doručujú iba jednému zákonnému zástupcovi, ak písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti doručia riaditeľovi školy.
§ 145
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným pred­pisom.48) Škola alebo školské zariadenie pri dodržiavaní zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní postupuje podľa štandardov, ktoré vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Tieto štandardy sú záväzné pre vypracovanie školského poriadku.
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka, poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3) Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného pred­pisu.48)
(4) Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
(5) Zamest­návateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou, strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.
Podporné opatrenia
§ 145a
(1) Podporným opatrením je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením potrebné na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti.
(2) Podpornými opatreniami sú:
a) poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, školské výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo špeciálne výchovné zariadenia,
b) poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, školské výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo špeciálne výchovné zariadenia,
c) zabezpečenie činností na rozvoj pohybovej schopnosti, zmyslového vnímania, komunikačnej schopnosti, kognitívnej schopnosti, sociálno-komunikačných zručností, emocionality a sebaobsluhy; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
d) činnosť na podporu dosahovania školskej spôsobilosti; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie poradenstva a prevencie alebo liečebno-výchovné sanatórium,
e) zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy, ak ide o základnú školu, základnú školu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, strednú školu, strednú školu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem bilingválneho vzdelávania alebo špeciálne výchovné zariadenie, alebo zabezpečenie inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy, ak ide o materskú školu alebo materskú školu pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem bilingválneho vzdelávania alebo špeciálne výchovné zariadenie,
f) zabezpečenie doučovania alebo cieleného učenia na dosiahnutie najvyššieho individuálneho kognitívneho potenciálu dieťaťa alebo žiaka; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
g) skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
h) zabezpečenie vzdelávania sa vo vyučovacom pred­mete alebo vo vzdelávacej oblasti vo vyššom ročníku; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov s nadaním, stredná škola alebo stredná škola pre žiakov s nadaním,
i) zabezpečenie osobitných foriem komunikácie dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo žiaka so zdravotným postihnutím so školou alebo so školským zariadením; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
j) činnosť na podporu sociálneho zaradenia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
k) činnosť na podporu pred­chádzania ukončenia školskej dochádzky v nižšom ako poslednom ročníku základnej školy alebo strednej školy; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie poradenstva a prevencie alebo špeciálne výchovné zariadenie,
l) špecializované kariérové poradenstvo; poskytnutie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo zariadenie poradenstva a prevencie,
m) zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
n) poskytovanie zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
o) zabezpečenie sebaobslužných úkonov podľa osobitného pred­pisu80c) v čase výchovno-vzdelávacieho procesu; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
p) poskytnutie špeciálnych edukačných publikácií a kompenzačných pomôcok; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
q) zabezpečenie úpravy priestorov školy určených na podporu vnímania a nadobúdanie zručností; poskytovanie zabezpečuje škola alebo špeciálne výchovné zariadenie,
r) odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy alebo školského zariadenia a organizačných bariér pri výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
s) zabezpečenie diétneho stravovania; poskytnutie zabezpečuje zariadenie školského stravovania,
t) prevencia na podporu fyzického zdravia, duševného zdravia a prevencia výskytu rizikového správania; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
u) krízová intervencia; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, centrum poradenstva a prevencie alebo špeciálne výchovné zariadenia.
(3) Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg podporných opatrení. Katalóg podporných opatrení obsahuje najmä
a) názov podporného opatrenia,
b) opis podporného opatrenia,
c) cieľovú skupinu podporného opatrenia,
d) personálne zabezpečenie podporného opatrenia,
e) formu poskytovania podporného opatrenia,
f) odporúčaný rozsah podporného opatrenia.
§ 145b
(1) Podporné opatrenie sa poskytuje na základe vyjadrenia
a) pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg, vyjadrenia odborného zamestnanca školy alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. d) alebo ods. 6 písm. d), ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. a), c), e), f), j), k), n), q), r), alebo písm. s), alebo
b) zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. d) alebo ods. 6 písm. d), ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. b), d), g), h), i), l), m), o) alebo písm. p).
(2) O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec. Ak ide o dieťa alebo o neplnoletého žiaka, o vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel poskytnutia podporného opatrenia možno požiadať len s informovaným súhlasom jeho zákonného zástupcu. Zariadenie poradenstva a prevencie vykonáva odbornú činnosť súvisiacu s vyjadrením na účel poskytnutia podporného opatrenia na základe informovaného súhlasu podľa druhej vety. O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia a o poskytnutie podporného opatrenia možno požiadať písomne. Škola alebo školské zariadenie môže umožniť požiadať o vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia alebo o poskytnutie podporného opatrenia aj elektronicky bez kvalifikovaného elektronického podpisu použitím informačného systému.
(3) Ak nie je možné vyjadriť sa na účel poskytnutia podporného opatrenia v škole alebo v školskom zariadení, ktoré nie je zariadením poradenstva a prevencie, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia požiada o vyjadrenie zariadenie poradenstva a prevencie.
(4) Vyjadrenie obsahuje návrh podporného opatrenia spolu s navrhovaným rozsahom jeho poskytnutia. Vyjadrenie sa poskytuje žiadateľovi; ak o vyjadrenie požiadal pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, poskytuje sa aj zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, zástupcovi zariadenia alebo plnoletému žiakovi.
(5) Ak ide o podporné opatrenie, ktorým je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na jeho navrhnutie sa vyžaduje aj písomné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
(6) Dieťa alebo žiak má právo na poskytnutie podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení.
(7) Vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia pred­ložené riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia sa považuje za požiadanie o poskytnutie podporného opatrenia.
(8) K návrhu podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení a k navrhovanému rozsahu jeho poskytovania sa škola alebo školské zariadenie vyjadrí s ohľadom na personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia. Ak škola alebo školské zariadenie nemá podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom rozsahu, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia poskytne o tom písomné vyjadrenie osobám podľa odseku 4 do 10 dní odo dňa, kedy bol požiadaný o poskytnutie podporného opatrenia, v odôvodnenom prípade do 20 dní. Ak škola alebo školské zariadenie má podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom rozsahu, informuje o tom zákonného zástupcu, plnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.
(9) Škola alebo školské zariadenie zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia, ak má na jeho poskytnutie v navrhovanom rozsahu personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky. Ak škola alebo školské zariadenie podľa písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia nemá personálne, priestorové, materiálno-technické alebo finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom rozsahu a nemá možnosť ich zabezpečiť, ten, kto požiadal o poskytnutie podporného opatrenia, môže požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve o preskúmanie písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Orgán miestnej štátnej správy v školstve preskúma písomné vyjadrenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia do 30 dní odo dňa, kedy bol požiadaný o preskúmanie, a na tento účel si môže vyžiadať vyjadrenie Štátnej školskej inšpekcie.
(10) Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že písomné vyjadrenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia
a) je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka pred­nostne v škole alebo v školskom zariadení, ktoré navštevuje,
b) nie je opodstatnené, určí, že škola alebo školské zariadenie je povinné poskytnúť podporné opatrenie v navrhovanom rozsahu.
(11) Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že nie je možnosť zabezpečiť poskytnutie podporného opatrenia podľa odseku 10 písm. a), bezodkladne požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti implementácie systému podporných opatrení, ktorá určí spôsob poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka a poskytne škole alebo školskému zariadeniu, ktoré dieťa alebo žiak navštevuje, súčinnosť pri zabezpečení jeho poskytnutia.
(12) Poskytnuté podporné opatrenie možno prehodnotiť z hľadiska napĺňania jeho účelu. Pri prehodnotení poskytnutého podporného opatrenia sa postupuje podľa odsekov 2 až 11.
(13) V národnostnom školstve sa podporné opatrenia poskytujú v materinskom jazyku dieťaťa alebo žiaka alebo vo vyučovacom jazyku školy.
§ 145c Postavenie osobného asistenta
Školy a školské zariadenia umožnia prítomnosť osobného asistenta v školách a školských zariadeniach a vytvoria podmienky a poskytnú súčinnosť osobnému asistentovi vykonávajúcemu úlohy podľa osobitného pred­pisu.80d)
§ 145ca Sociálne znevýhodňujúce prostredie
(1) Sociálne znevýhodňujúce prostredie je prostredie,
a) ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj vedomostí, schopností, zručností, emocionálnych vlastností a osobnosti detí a žiakov, alebo
b) v dôsledku ktorého dieťa alebo žiak nemá veku primerane rozvinuté vedomosti, schopnosti, zručnosti, emocionálne vlastnosti a táto skutočnosť nevyplýva zo zdravotného znevýhodnenia.
(2) Za sociálne znevýhodňujúce prostredie sa považuje, ak
a) obaja zákonní zástupcovia získali najviac nižšie stredné vzdelanie; ak je zákonným zástupcom osoba, ktorá je slobodná, rozvedená alebo ovdovená a nevedie s inou osobou spoločnú domácnosť, tá získala najviac nižšie stredné vzdelanie,
b) obaja zákonní zástupcovia sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov; ak je zákonným zástupcom osoba, ktorá je slobodná, rozvedená alebo ovdovená a nevedie s inou osobou spoločnú domácnosť, tá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
c) dieťa alebo žiak je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
d) žiak bol umiestnený vo výchovnom zariadení,
e) dieťa alebo žiak je žiadateľom o azyl, azylantom alebo cudzincom, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, alebo
f) žiak nezískal pred­primárne vzdelanie.
(3) Splnenie skutočnosti podľa odseku 1 písm. a) priebežne vyhodnocuje ministerstvo školstva na základe údajov z centrálneho registra a údajov poskytnutých podľa § 158 ods. 7 a 8.
(4) Skutočnosť podľa odseku 1 písm. b) zisťuje zariadenie poradenstva a prevencie diagnostickým vyšetrením na žiadosť školy s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Správu z diagnostického vyšetrenia poskytne príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia a informáciu o skutočnosti podľa odseku 1 písm. b) oznámi škole. Po potvrdení skutočnosti podľa odseku 1 písm. b) dieťa alebo žiak absolvuje diagnostické vyšetrenie na tento účel každoročne.
§ 146 Vzdelávanie cudzincov
(1) Cudzinci sú na účely tohto zákona deti
a) osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,81)
b) žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného pred­pisu,82)
c) Slovákov žijúcich v zahraničí,
d) ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného pred­pisu,82)
e) ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu.83)
(2) Cudzincom podľa odseku 1 sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.
(3) Pre cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú jazykové kurzy štátneho jazyka.
(4) Cudzincov podľa odseku 1, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania vyučovacieho jazyka bezodkladne po podaní žiadosti o zaradenie. Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno cudzinca podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku; na zaradenie do nižšieho ročníka sa vyžaduje informovaný súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.
(5) Ak chce cudzinec zanechať vzdelávanie z dôvodu trvalého opustenia Slovenskej republiky, oznámi to písomne riaditeľovi školy; ak ide o neplnoletého cudzinca, písomné oznámenie podáva jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra. Cudzinec prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania, alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak plnoletý cudzinec alebo zákonný zástupca neplnoletého cudzinca neoznámi riaditeľovi školy zanechanie vzdelávania a neospravedlnene sa nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy.
(6) Pri vzdelávaní žiaka, ktorý je cudzincom, sa poskytuje najmä úprava obsahu a hodnotenia, podpora adaptácie a psychosociálneho vývinu v súlade s úrovňou ovládania vyučovacieho jazyka a miery rizikového vývinu.
(7) Pre cudzincov, ktorí sú žiadateľmi o udelenie azylu v azylových zariadeniach, kurzy štátneho jazyka odborne a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.
(8) Jazykové kurzy pre cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
(9) Odseky 2 až 6 a 8 sa vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby podľa odseku 1.
(10) Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú cudzincov podľa odseku 1, odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.
(11) Cudzinec sa externého testovania žiakov základnej školy so súhlasom riaditeľa školy nemusí zúčastniť, ak
a) bol v súhrnnom hodnotení hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný alebo zodpovedajúcim spôsobom v slovnom hodnotení,
b) má na poslednom súhrnnom hodnotení uvedené vyjadrenie podľa § 55 ods. 12,
c) zdržiaval sa na území Slovenskej republiky menej ako jeden rok pred termínom externého testovania žiakov základnej školy alebo
d) začal navštevovať príslušnú školu v školskom roku, v ktorom sa externé testovanie žiakov základnej školy uskutočňuje.
Výmenný program
§ 147
(1) Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky a strednou školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len „tretí štát“). Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor.
(2) Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať časť uznaného vzdelávacieho programu odboru vzdelania strednej školy v rámci výmenného programu, ktorý poskytuje stredná škola.
(3) Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravivýmenného programu, ktoré si každá škola vypracuje v súlade so svojím školským vzdelávacím programom.
(4) Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na
a) získanie nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,
b) získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,
c) skvalitnenie jazykových znalostí.
(5) Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu, preberá zodpovednosť za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie výdavkov na
a) ubytovanie a stravovanie,
b) vzdelávanie,
c) zdravotnú starostlivosť,
d) náklady na cestu späť.
(6) Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad po celý čas výmenného programu.
(7) Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä
a) prostriedky zo štátneho rozpočtu,
b) prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,
c) dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,
d) prostriedky zriaďovateľov škôl,
e) prostriedky Európskej únie.
§ 148
(1) Výmenný program podľa § 147 ods. 1 sa uskutočňuje na základe dohody zúčastnených stredných škôl.
(2) Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä
a) názvy a adresy síškôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné programy,
b) zameranie výmenného programu podľa § 147 ods. 4,
c) deň začatia a deň skončenia výmenného programu,
d) spôsob dopravy žiakov výmenného programu,
e) spôsob ukončenia výmenného programu,
f) zabezpečenie dohľadu nad bezpečnosťou žiakov po dobu celého výmenného programu žiakov zo strany školy, v ktorej sa žiaci zúčastňujú na výmennom programe,
g) spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,
h) podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.
(3) Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa zúčastňujú výmenného programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä
a) meno a priezvisko žiaka,
b) dátum narodenia žiaka,
c) adresu trvalého pobytu žiaka,
d) súhlas zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka.
(4) Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej pätnásť rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu podľa odseku 1.
(5) Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného školského roka.
(6) Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine, ktorá mu vytvára podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj.
(7) Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu, zabezpečuje vysielajúca škola.
(8) Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.
(9) Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo certifikát o ukončení výmenného programu.
(10) Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku Slovenskej republiky a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného programu občanom.
§ 149 Štipendium a iné nepeňažné plnenie
(1) Žiakovi strednej školy možno poskytnúť štipendium alebo iné nepeňažné plnenie.
(2) Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období školského vyučovania. Nepeňažné plnenie možno žiakovi poskytnúť aj jednorazovo.
(3) Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej plnoletým žiakom, zákonným zástupcom neplnoletého žiaka alebo zástupcom zariadenia riaditeľovi školy.
(4) Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok žiadateľa, že
a) bez zbytočného odkladu písomne oznámi riaditeľovi školy všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na poskytovanie štipendia,
b) vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených nepravdivých údajov alebo neoznámenej zmeny skutočností rozhodujúcich na poskytnutie štipendia.89)
(5) Ak žiadateľ požiada o štipendium počas školského roka, štipendium sa poskytne v príslušnom školskom roku od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná.
(6) O priznaní štipendia rozhoduje škola.
(7) Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo žiakovi uložené podmienečné vylúčenie, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynul čas podmienečného vylúčenia. Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý opakuje ročník.
(8) Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na priznanie štipendia, zmena sa uskutoční, ak je
a) v prospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala, ak bola oznámená najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci; po uplynutí tejto lehoty od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmena oznámená,
b) v neprospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala zmena.
(9) Štipendium sa neposkytuje, ak bolo priznané žiakovi na základe nepravdivých údajov alebo za obdobie, v ktorom nastala taká zmena skutočností rozhodujúcich na poskytovanie štipendia, ktoré majú za následok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.
(10) Podrobnosti o náležitostiach žiadosti, kritériách na priznanie štipendia, druhoch štipendií, výške štipendia a kritériách na poskytnutie nepeňažného plnenia ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(11) Dohľad nad dodržiavaním podmienok poskytovania štipendia vykonáva ministerstvo školstva.
§ 149a Tehotenské štipendium
(1) Plnoletej tehotnej žiačke strednej školy, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a nemá nárok na výplatu tehotenského,90aa) sa v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom priznáva tehotenské štipendium, najmä na účel pokrytia zvýšených výdavkov spojených so zdravotným stavom žiačky, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa. Na tehotenské štipendium má žiačka právny nárok.
(2) Výška tehotenského štipendia je 200 eur mesačne. Vláda môže ustanoviť nariadením inú výšku tehotenského štipendia; výška tehotenského štipendia uvedená v prvej vete stráca platnosť ustanovením jej výšky nariadením.
(3) Tehotenské štipendium sa priznáva na základe písomnej žiadosti žiačky podanej riaditeľovi školy, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.
(4) O priznaní tehotenského štipendia rozhoduje škola.
(5) Tehotenské štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť.
(6) Ak podmienky na poskytnutie tehotenského štipendia boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, tehotenské štipendium patrí za celý kalendárny mesiac. Tehotenské štipendium sa poskytuje aj za mesiace júl a august.
(7) Stredná škola poskytuje tehotenské štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike, ktorého číslo uvedie žiačka v žiadosti o priznanie tehotenského štipendia.
(8) Nárok na tehotenské štipendium zaniká
a) vznikom nároku na výplatu tehotenského,
b) skončením tehotenstva,
c) podmienečným vylúčením alebo
d) dňom, kedy prestala byť žiačkou školy.
(9) Žiačka oznámi strednej škole skončenie tehotenstva do desiatich pracovných dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, ak tehotenstvo skončilo inak ako narodením dieťaťa.
(10) Osoba, ktorej bolo za rovnaké obdobie poskytnuté tehotenské štipendium a vyplatené tehotenské, je povinná vrátiť strednej škole poskytnuté tehotenské štipendium za príslušné obdobie.
(11) Na účely preukazovania nároku podľa odseku 1, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na tehotenské štipendium, ochrany a domáhania sa práv žiačky je stredná škola oprávnená spracúvať osobné údaje žiačky v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o priznaní tehotenského štipendia. Stredná škola je na tieto účely oprávnená aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
§ 149b Štipendium poskytované Ministerstvom obrany Slovenskej republiky
(1) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) môže žiakovi strednej školy poskytovať štipendium, ak sa zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak v zmluve o poskytovaní štipendia uzavretej medzi ministerstvom obrany a zákonným zástupcom neplnoletého žiaka alebo plnoletým žiakom zaviaže, že
a) najneskôr do 15 dní od ukončenia vzdelávania v strednej škole požiada o prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka a
b) zotrvá v služobnom pomere po dohodnutú dobu.
(2) Štipendium sa poskytuje podľa štipendijného programu schváleného ministerstvom obrany.
(3) Zmluva o poskytovaní štipendia podľa odseku 1 obsahuje najmä
a) výšku štipendia,
b) dobu zotrvania v služobnom pomere,
c) podmienky poskytovania štipendia,
d) dôvody zániku nároku na vyplácanie štipendia,
e) podmienky vrátenia štipendia.
(4) Doba zotrvania v služobnom pomere dohodnutá podľa odseku 3 písm. b) nesmie byť dlhšia ako dvojnásobok doby, počas ktorej bolo žiakovi poskytované štipendium.
(5) Ministerstvo obrany môže poveriť strednú školu organizačným zabezpečením poskytovania a vyplácania štipendia podľa odseku 1 na základe zmluvy, ktorá obsahuje najmä
a) objem finančných prostriedkov určených na poskytovanie štipendia,
b) obdobie, za ktoré sa štipendium poskytuje,
c) spôsob poskytovania a vyplácania finančných prostriedkov,
d) termín, do ktorého stredná škola pred­loží ministerstvu obrany vyúčtovanie finančných prostriedkov podľa písmena a).
(6) Ministerstvo obrany schvaľuje a zverejňuje na svojom webovom sídle
a) štipendijné programy
b) podmienky poskytovania štipendia, ktorými sú najmä
1. počet žiakov, ktorým sa poskytne štipendium,
2. študijné výsledky požadované na poskytnutie štipendia,
3. lehota na podávanie žiadosti o poskytovanie štipendia,
4. spôsob a kritériá vyhodnocovania žiadostí o poskytovanie štipendia.
(7) Na poskytovanie štipendia nie je právny nárok.
§ 150 Organizácia školského roka
(1) Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.
(2) Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania. Termíny školských prázdnin sa nevzťahujú na materské školy.
(3) Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka.
(4) Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka.
(5) V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna. V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom viac ako päť dní voľna; počet dní určí ministerstvo školstva.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym pred­pisom termíny školských prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského roka.
(7) Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejní termíny školských prázdnin v období školského vyučovania na svojom webovom sídle na tri po sebe nasledujúce školské roky.
(8) Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi zákaz prevádzky škôl a školských zariadení podľa osobitného pred­pisu90a) alebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti, pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov škôl a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o
a) mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách,
b) mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,
c) iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch
1. obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,
2. klasifikácie, hodnotenia, skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania a prijímacích skúšok,
3. vydávania dokladov o získanom vzdelaní,
4. podávania prihlášok na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole a konania zápisov,
d) zrušení vykonania časti alebo formy skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole, v príslušnom školskom roku,
e) zrušení vykonania externého testovania žiakov základných škôl v príslušnom školskom roku,
f) predĺžení experimentálneho overovania a lehoty na pred­loženie záverečného hodnotenia experimentálneho overovania najviac o 12 mesiacov,
g) spôsobe prijímania na výchovu a vzdelávanie,
h) spôsobe hodnotenia,
i) spôsobe ukončovania výchovy a vzdelávania,
j) zvýšení počtu vyučovacích hodín alebo vyučovacích dní podľa § 144 ods. 11, 12, 15 alebo ods. 16.
(9) Rozhodnutie podľa odseku 8 obsahuje stručné odôvodnenie. O rozhodnutí podľa odseku 8 informuje ministerstvo školstva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov a na svojom webovom sídle. Rozhodnutie podľa odseku 8 nadobúda účinnosť najskôr v deň jeho zverejnenia na webovom sídle ministerstva školstva.
§ 150a
(1) Prevádzka materskej školy sa počas mesiacov júl a august prerušuje nepretržite najmenej na tri týždne. V obci, kde je viac materských škôl jedného zriaďovateľa, možno v čase prerušenia prevádzky materskej školy počas mesiacov júl a august sústreďovať deti do materskej školy, v ktorej nie je prevádzka prerušená; riaditelia materských škôl, v ktorých je prevádzka prerušená, poskytnú riaditeľovi materskej školy, v ktorej nie je prevádzka prerušená, vo vzťahu k dotknutým deťom podklady k poskytovaniu podporných opatrení, informácie podľa § 144 ods. 7 písm. d) a doklady od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(2) Prevádzku školy a školského zariadenia môže zriaďovateľ dočasne obmedziť alebo prerušiť
a) zo závažných organizačných dôvodov,
b) z technických dôvodov,
c) z hygienicko-epidemiologických dôvodov,
d) na základe odporúčania príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, alebo
e) na návrh riaditeľa školy alebo školského zariadenia z iných dôvodov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov alebo môžu spôsobiť závažné škody na majetku.
(3) Prevádzku školy alebo školského zariadenia môže dočasne obmedziť alebo prerušiť aj orgán miestnej štátnej správy v školstve alebo ministerstvo školstva, ak nastanú niektoré zo skutočností podľa odseku 2 písm. c) alebo písm. d).
(4) Odseky 2 a 3 sa nevzťahujú na výchovné zariadenia.
§ 151 Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania
(1) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia.
(2) V školách a v školských zariadeniach sa nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšími negatívnymi činnosťami spojenými s výchovou a vzdelávaním, reklama a pred­aj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický alebo morálny vývin detí a žiakov.
(3) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo sprístupňovanie informácií alebo zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by mohlo viesť k narušeniu mravnosti.
§ 151a Pravidlá používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej komunikácie
(1) V základných školách a v prvom až štvrtom ročníku osemročného vzdelávacieho programu strednej školy sa používanie mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej komunikácie (ďalej len „komunikačný prostriedok“) okrem zariadenia vo vlastníctve alebo správe školy počas školského vyučovania zakazuje
a) žiakom prvého až tretieho ročníka základnej školy,
b) žiakom štvrtého až deviateho ročníka základnej školy a žiakom prvého až štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy okrem prípadov, ak používanie komunikačného prostriedku v týchto ročníkoch na účel výchovy a vzdelávania prispieva k napĺňaniu vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu, alebo ak jeho používanie na účel výchovy a vzdelávania vo vyučovacom pred­mete povolí učiteľ príslušného vyučovacieho pred­metu.
(2) Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na žiakov so zdravotným znevýhodnením používajúcich komunikačný prostriedok na účely súvisiace so zdravotným znevýhodnením.
(3) Ak žiak použije komunikačný prostriedok v rozpore s odsekom 1, môže mu škola komunikačný prostriedok dočasne odobrať. Podrobnosti dočasného odobratia komunikačného prostriedku upraví školský poriadok.
(4) Podmienky používania komunikačného prostriedku počas aktivít organizovaných školou mimo školského vyučovania upraví školský poriadok.
(5) Pravidlá používania komunikačného prostriedku počas školského vyučovania môže upraviť materská škola, stredná škola, základná umelecká škola alebo jazyková škola v školskom poriadku.
§ 152 Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní
(1) Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné
a) prihliadať na základné fyziologické potreby a psychologické potreby detí a žiakov,
b) vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na pred­chádzanie prejavom rizikového správania detí alebo žiakov,
c) zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,
d) poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov,
e) viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť záznam o školskom úraze.
(2) Ak má zamestnanec školy alebo školského zariadenia dôvodné podozrenie, že žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, požil alkoholický nápoj alebo inú návykovú látku, škola túto skutočnosť bezodkladne preukázateľne oznámi zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia.
§ 152a Zdravotná starostlivosť v škole
(1) Tam, kde to tento zákon umožňuje, môže byť v škole deťom a žiakom tejto školy poskytovaná zdravotná starostlivosť, a to zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu s príslušnou školou a ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania lekár, sestra, verejný zdravotník alebo zdravotnícky záchranár podľa osobitného pred­pisu.91a)
(2) Zdravotnícky pracovník podľa odseku 1 poskytuje dieťaťu alebo žiakovi školy zdravotnú starostlivosť výlučne na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu.91b)
§ 152b Sociálna práca v škole a školskom zariadení
(1) V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Činnosti podľa prvej vety možno vykonávať aj terénnou formou.
(2) Činnosti podľa odseku 1 vykonáva sociálny pracovník, ktorý spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného pred­pisu.91c)
(3) Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa vzťahuje osobitný pred­pis.91d)
§ 152c Podporné činnosti v škole a školskom zariadení
(1) V škole a školskom zariadení sa môžu deťom a žiakom poskytovať podporné činnosti na účel podpory
a) adaptácie a socializácie detí a žiakov,
b) samoobslužných činností detí a žiakov a upevňovania ich hygienických návykov, ochrany bezpečnosti a zdravia,
c) odstraňovania bariér vyplývajúcich z potrieb detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením,
d) komunikácie školy so zákonnými zástupcami detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a
e) rozvoja schopností, zručností, emocionálnych vlastností a osobnosti detí a žiakov.
(2) Činnosti podľa odseku 1 možno vykonávať aj terénnou formou.
(3) Činnosti podľa odseku 1 vykonáva zamestnanec školy alebo školského zariadenia po absolvovaní vzdelávania, ktorého obsah určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva; jeho vykonanie zabezpečuje riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia.
§ 153 Školský poriadok
(1) Školský poriadok je základným dokumentom školy a školského zariadenia a je záväzný pre deti, žiakov, poslucháčov, účastníkov výchovy a vzdelávania, zákonných zástupcov, zástupcov zariadení, zamestnancov školy a ďalšie fyzické osoby, ktoré sa s vedomím riaditeľa školy nachádzajú v priestoroch školy alebo školského zariadenia; to neplatí, ak ide o zariadenie poradenstva a prevencie alebo o zariadenie školského stravovania.
(2) Riaditeľ školy zabezpečí preukázateľným spôsobom oboznámenie detí, žiakov, poslucháčov, účastníkov výchovy a vzdelávania, zákonných zástupcov, zástupcov zariadení a členov kolektívnych orgánov školy so školským poriadkom.
(3) Riaditeľ školy alebo školského zariadenia vydá školský poriadok, ktorý je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa § 3 a 4, po prerokovaní s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade. Školský poriadok upravuje najmä podrobnosti o
a) výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v škole alebo v školskom zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami a ďalšími zamestnancami školy,
b) prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia,
c) podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany pred prejavmi rizikového správania, diskrimináciou alebo násilím,
d) podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje, ak tak rozhodne zriaďovateľ.
(4) Deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského zariadenia umožňuje účasť na súťažiach a pred­metových olympiádach.
(5) Školský poriadok zverejní riaditeľ na verejne prístupnom mieste v škole alebo v školskom zariadení a na webovom sídle školy alebo školského zariadenia.
§ 154 Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania
(1) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti sledovania najmä
a) kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,
b) dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,
c) externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,
d) dosahov rozhodnutí.
(2) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania na úrovni dosiahnutého stupňa vzdelania zabezpečuje ministerstvo školstva, ktoré môže na tento účel poveriť inú právnickú osobu.
(3) Na účely plnenia úloh podľa odseku 2 má ministerstvo školstva alebo ním poverená právnická osoba právo získavať a spracúvať osobné údaje o
a) žiakovi v rozsahu
1. meno a priezvisko,
2. dátum narodenia,
3. rodné číslo,
4. trieda, ktorú navštevuje,
5. ročník, do ktorého je zaradený,
6. názov školy, ktorú navštevuje,
7. špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
8. výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
9. študijný odbor,
10. forma štúdia,
11. dĺžka štúdia,
12. klasifikačný stupeň z príslušného vyučovacieho pred­metu za posledné klasifikované obdobie,
13. vyučovací jazyk; ak ide o žiaka, ktorý sa vzdeláva v škole alebo v triede s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, aj príslušný jazyk národnostnej menšiny,
14. dátum vykonania príslušného testovania,
15. skutočnosť, či ide o žiaka zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia,
16. počet rokov vzdelávania v štátnom jazyku, ak ide o cudzinca,
b) pedagogickom zamestnancovi v rozsahu
1. meno a priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3. adresa zamest­návateľa,
4. adresa bydliska.
(4) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania ďalej uskutočňuje
a) škola alebo školské zariadenie,
b) Štátna školská inšpekcia,
c) ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke odbory na stredných zdravotníckych školách.
(5) Účasť škôl na monitorovaní a hodnotení kvality výchovy a vzdelávania je povinná.
(6) Výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania sa nesprístupňujú; škola môže zverejniť súhrnné výsledky za príslušnú školu.
(7) Ministerstvo školstva alebo ním poverená právnická osoba poskytuje výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania škole, zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(8) Súhrnné výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania možno zverejniť, ak z nich nie je možné identifikovať konkrétnu školu. Ak riaditeľ školy vyjadrí súhlas so zverejnením výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania za príslušnú školu, súhrnné výsledky možno zverejniť aj s jej identifikáciou.
§ 155 Externé testovanie žiakov základnej školy
(1) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za účelom celoslovenského zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných škôl v jednotlivých vyučovacích pred­metoch alebo získania nižšieho stredného vzdelania.
(2) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a výkonovú zložku.
(3) Príslušný ročník a vyučovacie pred­mety, v ktorých sa má externé testovanie žiakov základnej školy uskutočniť, určí na každý školský rok ministerstvo školstva.
(4) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne na všetkých základných školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé testovanie žiakov základnej školy uskutočňuje. Termín konania určí ministerstvo školstva. Za organizačné zabezpečenie externého testovania žiakov základnej školy zodpovedá riaditeľ školy.
(5) Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
(6) Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a cudzincom sa primerane upravia podmienky na vykonanie externého testovania.
(7) Ak sa žiak základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého testovania v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom žiaka požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania o náhradný termín externého testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie, musí byť určený tak, aby výsledok mohol žiak pred­ložiť riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.
(8) Dozor pri vykonávaní externého testovania žiakov základnej školy vykonáva pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, v ktorej sa externé testovanie koná, alebo fyzická osoba poverená orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo organizáciou zriadenou ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.
(9) Podrobnosti o podmienkach externého testovania ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 155a Externé testovanie na účel získania nižšieho stredného vzdelania
(1) Externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa môže na základe žiadosti zúčastniť žiak s mentálnym postihnutím, žiak s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím posledného ročníka základnej školy alebo žiak posledného ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorému nebolo opakovanou diagnostikou v zariadení poradenstva a prevencie potvrdené mentálne postihnutie. Žiadosť sa podáva orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Žiak získa nižšie stredné vzdelanie na základe výsledku externého testovania úspešným absolvovaním posledného ročníka základnej školy.
(2) Externé testovanie na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa uskutočňuje podľa vzdelávacích štandardov vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania.
(3) Podrobnosti o organizácii externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania ustanoví všeobecne záväzný právny pred­pis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 156
(1) Pri vypracovaní, preprave a vyhodnocovaní externej časti skúšky a externého testovania žiakov škôl podľa tohto zákona sa postupuje tak, aby neprišlo ku skutočnostiam, ktoré by zverejnením úloh externej časti alebo písomnej formy internej časti skúšok alebo testov externého testovania žiakov škôl viedli k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania48) alebo k získaniu neoprávnených výhod.
(2) Ak ministerstvo školstva, organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania alebo príslušný orgán štátnej správy v školstve zistí porušenie ustanovenia odseku 1, oznámi orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu.
Registrácia uchádzačov, detí, žiakov a poslucháčov
§ 157 Centrálny register
(1) Centrálny register je zoznam osobných údajov o deťoch, žiakoch a poslucháčoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v školách, školských zariadeniach a pracoviskách praktického vyučovania, o uchádzačoch, vo vzťahu ku ktorým bola podaná prihláška na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole, a o ich zákonných zástupcoch.
(2) Centrálny register je informačným systémom verejnej správy,92) ktorého správcom a prevádzkovateľom11) je ministerstvo školstva. Súčasťou centrálneho registra je podregister prijímania na vzdelávanie, v ktorom sa vedú údaje súvisiace s prijímaním na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole.
(3) V centrálnom registri sa vedú tieto osobné údaje:
a) ak ide o dieťa, žiaka alebo o poslucháča,
1. titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,
2. dátum, miesto, okres a štát narodenia,
3. dátum a miesto úmrtia alebo údaj o vyhlásení za mŕtveho alebo zrušení vyhlásenia za mŕtveho,
4. rodné číslo,
5. pohlavie,
6. národnosť,
7. štátne občianstvo,
8. materinský jazyk,
9. spôsobilosť na právne úkony,
10. rodinný stav,
11. adresa pobytu a druh pobytu,
12. zákaz pobytu,
13. kontakt na účel komunikácie,
14. adresa miesta, z ktorého dochádza do školy,
15. skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),
16. dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti na aktivitách v nich,
17. učebná zmluva podľa osobitného pred­pisu,92a)
18. zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného pred­pisu,92b)
19. dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,
20. hodnotenie správania a opatrenia vo výchove,
21. počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia, počet vyučovacích hodín, na ktorých sa ospravedlnene nezúčastňoval, počet vyučovacích dní, ktoré neabsolvovalo dieťa, ktoré plní povinné pred­primárne vzdelávanie, bez ospravedlnenia a počet vyučovacích dní, na ktorých sa ospravedlnene nezúčastnilo, a to za každý kalendárny mesiac školského roka,
22. výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
23. výsledky zo súťaží a z pred­metových olympiád,
24. priznanie štipendia a jeho výška,
25. číslo bankového účtu, na ktorý sa poskytuje štipendium,
26. dátum skončenia tehotenstva, ak ide o žiačku, ktorej sa poskytuje tehotenské štipendium,
b) ak ide o uchádzača,
1. titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,
2. dátum, miesto, okres a štát narodenia,
3. rodné číslo,
4. pohlavie,
5. národnosť,
6. štátne občianstvo,
7. materinský jazyk,
8. adresa trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu a druh pobytu; ak ide o osobu, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, uvádza sa adresa povoleného pobytu, z ktorého dochádza do školy,
9. kontakt na účel komunikácie,
10. adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,
11. skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),
12. dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti na aktivitách v nich,
13. dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,
14. priznanie štipendia a jeho výška,
15. skutočnosť, či uchádzač má zdravotnú spôsobilosť,
16. skutočnosť, či dieťa absolvovalo povinné očkovania, ak ide o uchádzača o prijatie na vzdelávanie v materskej škole,
17. skutočnosť, či ide o dieťa alebo o žiaka so zdravotným znevýhodnením, ak ide o uchádzača o prijatie na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole,
18. vymedzenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,
19. vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, ak ide o uchádzača o prijatie na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole, ktorým je dieťa alebo žiak so zdravotným znevýhodnením alebo dieťa alebo žiak s nadaním,
c) ak ide o zákonného zástupcu uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča,
1. osobné údaje v rozsahu podľa písmena a) prvého bodu, deviateho bodu a jedenásteho až trinásteho bodu,
2. dosiahnuté vzdelanie,
3. rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca, dátum narodenia,
4. číslo občianskeho preukazu, ak ide o občana Slovenskej republiky,
d) ak ide o zamest­návateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, alebo
2. meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu,
e) ak ide o zariadenie poradenstva a prevencie, rozsah odborných činností poskytnutých odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie,
f) ak ide o dieťa alebo žiaka, ktorému bolo navrhnuté poskytovanie podporného opatrenia, aj údaje o podpornom opatrení v rozsahu
1. druh podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2 a jeho bližšie určenie podľa katalógu podporných opatrení,
2. identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré vydali vyjadrenie na účel podporného opatrenia,
3. dátum vydania vyjadrenia na účel podporného opatrenia,
4. navrhovaný rozsah poskytovania podporného opatrenia vo vyjadrení na účel podporného opatrenia,
5. identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré poskytujú podporné opatrenie,
6. rozsah, obdobie a forma poskytovania,
g) ak ide o výchovné zariadenie, aj údaje o deťoch vo výchovnom zariadení v rozsahu
1. druh rozhodnutia súdu alebo žiadosť zákonného zástupcu,
2. dátum prijatia a dátum skončenia pobytu,
3. skutočnosť, či sa dieťa alebo žiak vzdeláva prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu,
4. údaje o zdravotnom stave podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb,
5. rozsah činností poskytovaných dieťaťu,
6. meno, priezvisko, telefonický kontakt a adresa elektronickej pošty zamestnanca výchovného zariadenia, ktorý vykonáva úkony spojené s prijatím dieťaťa.
(4) Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene osobných údajov v centrálnom registri spracúvať podľa tohto zákona aj osobné údaje vedené v centrálnom registri aj pred touto zmenou, a to po dobu podľa odseku 13.
(5) Ministerstvo školstva zabezpečí všetky technické rozhrania v rozsahu potrebnom na plnenie povinností škôl a školských zariadení podľa § 158 ods. 1.
(6) Osobné údaje spracúvané v centrálnom registri sú rozhodujúce pre potreby škôl, školských zariadení, zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov školských zariadení, štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy.
(7) Centrálny register je neverejný a ministerstvo školstva spracúva a poskytuje osobné údaje z centrálneho registra v rozsahu potrebnom na plnenie úloh podľa osobitných pred­pisov93) len osobám podľa odseku 8, a to na účely
a) zabezpečovania a kontroly financovania výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach,
b) overovania dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného pred­pisu,93a)
c) overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona,
d) štatistických spracovaní údajov vrátane medzinárodných porovnaní, na analytické účely a na rozpočtové účely,
e) zabezpečovania výkonu zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia,
f) plánovania a zabezpečovania úloh na úseku verejnej dopravy,
g) vzdelávania,
h) výplaty príspevku pri narodení dieťaťa,
i) overovania trvania nároku na tehotenské štipendium,
j) poskytovania elektronických služieb podľa osobitného pred­pisu,93aaa)
k) poskytovania údajov z referenčných registrov školám a školským zariadeniam.
(8) Ministerstvo školstva sprístupní osobné údaje v centrálnom registri v nevyhnutnom rozsahu na dosiahnutie príslušného účelu pre
a) školy a školské zariadenia, ktoré sa ich týkajú alebo ktoré sa týkajú žiakov, detí a poslucháčov, ktorým zabezpečujú výchovu a vzdelávanie,
b) zriaďovateľov, ktoré sa týkajú nimi zriadených škôl a školských zariadení,
c) orgány štátnej správy v školstve v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných pred­pisov,
d) iné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, štatistický úrad, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, Národné centrum zdravotníckych informácií, Štátnu školskú inšpekciu a vysoké školy na účely plnenia ich úloh, a to na základe písomnej dohody medzi ministerstvom školstva a týmto subjektom; ak ide o údaje na účely podľa osobitného pred­pisu,93aaaa) ministerstvo školstva ich sprístupní z vlastného podnetu aj bez dohody,
e) ústredné orgány štátnej správy na účely spolupráce v oblasti migrácie93aab) a organizácie zriadené ministerstvom školstva v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia ich úloh, a to na základe písomnej žiadosti, v ktorej sa vymedzí rozsah žiadaných údajov a účel ich spracúvania,
f) iné fyzické osoby a právnické osoby na účel preukázania nároku podľa osobitného pred­pisu93aac) súvisiaceho s návštevou školy.
(9) Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni z centrálneho registra na účel analýz ekonomického zázemia detí a žiakov vykonávaných ministerstvom školstva rodné číslo
a) zákonného zástupcu dieťaťa,
b) zákonného zástupcu žiaka,
c) žiaka, ktorý dovŕšil 15. rok veku.
(10) Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra na odôvodnenú žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného pred­pisu93b) aj bez dohody podľa odseku 8 písm. d). Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného pred­pisu,93c) iným automatizovaným spôsobom určeným ministerstvom školstva v rozsahu a na účel plnenia úloh príslušného orgánu verejnej moci podľa osobitných pred­pisov93d) alebo zaslaním automatizovanej správy do elektronickej schránky orgánu územnej samosprávy. Údaje z centrálneho registra podľa odseku 8 písm. f) sa sprístupňujú prostredníctvom webového sídla určeného ministerstvom školstva alebo automatizovaným spôsobom určeným ministerstvom školstva.
(11) Školy, školské zariadenia a orgány miestnej štátnej správy v školstve sú oprávnené spracúvať osobné údaje podľa odseku 3 vo svojich informačných systémoch na účely plnenia ich úloh podľa osobitných pred­pisov;93) to platí aj pre osobné údaje o žiakoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v pracoviskách praktického vyučovania, vo vzťahu ku ktorým tieto osobné údaje spracúvajú tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie.
(12) Na spracúvanie osobných údajov v centrálnom registri a osobných údajov podľa odseku 11 sa vzťahuje osobitný pred­pis.11) Na uchovávanie osobných údajov z centrálneho registra sa vzťahuje osobitný pred­pis.94)
(13) Osobné údaje podľa odseku 3 možno v centrálnom registri spracúvať najdlhšie do jedného roka od smrti dotknutej osoby alebo jej vyhlásenia za mŕtvu.
(14) Údaje v centrálnom registri môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci subjektov uvedených v odseku 6. Na účely prevádzky centrálneho registra je ministerstvo školstva oprávnené spracúvať osobné údaje týchto osobitne poverených zamestnancov v rozsahu titul a osobné údaje podľa odseku 3 písm. a) prvého, druhého, štvrtého, jedenásteho a trinásteho bodu. Na spracúvanie týchto osobných údajov sa vzťahujú odseky 4, 12 a 13 rovnako.
§ 157a
(1) Prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole a odvolania proti rozhodnutiam o prijatí alebo o neprijatí do materskej školy, základnej školy alebo do strednej školy sa evidujú prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie.
(2) Pri elektronickej identifikácii zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia v podregistri prijímania na vzdelávanie sa vyžaduje preukázanie totožnosti s využitím prostriedku elektronickej identifikácie, ktorý zodpovedá úrovni zabezpečenia „nízka“ podľa osobitného pred­pisu.2ab)
(3) Rozhodnutie o prijatí do materskej školy, základnej školy alebo do strednej školy sa vydáva prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie. Toto rozhodnutie sa autorizuje podľa osobitného pred­pisu93aaa) alebo prostredníctvom príslušnej funkcie podregistra prijímania na vzdelávanie po identifikácii a autentifikácii, ktorá zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia „nízka“ podľa osobitného pred­pisu.2ab) Podregister prijímania na vzdelávanie je miestom doručovania rozhodnutia o prijatí do materskej školy, základnej školy a strednej školy; ustanovenia osobitného pred­pisu o doručovaní sa nepoužijú.93aaa)
(4) Škola overuje v podregistri prijímania na vzdelávanie skutočnosť, ktorá je pred­metom prílohy k prihláške na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole prostredníctvom centrálneho registra, ak je táto skutočnosť uvedená v centrálnom registri.
§ 158
(1) Školy a školské zariadenia poskytujú do centrálneho registra osobné údaje v rozsahu podľa § 157 ods. 3 okrem údajov podľa § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho šiesteho bodu, ktoré ministerstvo školstva získava z registra fyzických osôb,95) a to do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti alebo v ktorom sa dozvedia o zmene osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Povinnosť podľa prvej vety plnia za pracoviská praktického vyučovania tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie.
(2) Ak ide o poskytovanie osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, vo vzťahu ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom školského roka a 15. septembrom príslušného kalendárneho roka, lehota podľa odseku 1 uplynie 15. septembra tohto príslušného kalendárneho roka. Ak ide o osobné údaje v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho prvého bodu, poskytujú sa do centrálneho registra najneskôr piaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytujú.
(3) Povinnosť podľa odseku 1 plní škola a školské zariadenie odoslaním údajov v elektronickej podobe prostredníctvom prístupových miest do centrálneho registra.
(4) Škola alebo školské zariadenie najmenej desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania v centrálnom registri. Ak došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v lehote kratšej ako desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2, škola alebo školské zariadenie oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania v centrálnom registri bezodkladne.
(5) Výchovné zariadenie poskytuje do centrálneho registra údaje podľa § 157 ods. 3 písm. g) druhého bodu bezodkladne, údaje podľa § 157 ods. 3 písm. g) prvého bodu a tretieho bodu až šiesteho bodu do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti alebo v ktorom sa dozvie o zmene údajov v uvedenom rozsahu.
(6) Orgán miestnej štátnej správy v školstve poskytuje osobné údaje z centrálneho registra v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. g) Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), diagnostickým centrám a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na odôvodnenú žiadosť s uvedením právneho základu spracúvania osobných údajov; tieto údaje možno spracúvať počas pobytu dieťaťa vo výchovnom zariadení a po dobu 12 mesiacov od skončenia pobytu.
(7) Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie osobných údajov poskytovaných do centrálneho registra podľa odseku 1 s osobnými údajmi vedenými v registri fyzických osôb95) a v prípade rozporu medzi osobnými údajmi v centrálnom registri a osobnými údajmi v registri fyzických osôb zabezpečí opravu osobných údajov v centrálnom registri podľa osobných údajov v registri fyzických osôb. Na účely identifikácie zákonného zástupcu pri podávaní žiadosti o prijatie dieťaťa na pred­primárne vzdelávanie alebo prihlášky na vzdelávanie v základnej škole ministerstvo školstva spracúva číslo občianskeho preukazu zákonného zástupcu. Na účely vyhodnotenia skutočnosti podľa § 145ca ministerstvo školstva spracúva údaj, či dieťa alebo žiak je žiadateľom o azyl, azylantom alebo cudzincom, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana. Na účely podľa prvej vety až tretej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva osobné údaje z registra fyzických osôb, a to spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto osobným údajom a automatizované porovnanie s osobnými údajmi v centrálnom registri alebo s osobnými údajmi, prostredníctvom ktorých sa identifikuje zákonný zástupca na účely podľa druhej vety; podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra vo vzájomnej dohode.
(8) Na účely podľa § 145ca ods. 2 písm. b) a c) poskytne ústredie ministerstvu školstva osobné údaje z ním spravovaných registrov spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto osobným údajom; podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ústredie vo vzájomnej dohode.
(9) Za správnosť a úplnosť údajov zasielaných do centrálneho registra zodpovedá škola alebo školské zariadenie, ktoré majú povinnosť podľa odsekov 1 a 2.
(10) Zriaďovateľ alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve je povinný na základe požiadania ministerstvom školstva vykonať vo vzťahu k osobným údajom poskytnutým do centrálneho registra školou a školským zariadením v ich pôsobnosti kontrolu poskytovaných osobných údajov a potvrdiť ich správnosť a úplnosť.
§ 158a
(1) Ministerstvo školstva získava v súlade s osobitným pred­pisom95a) na účel vypracúvania a vyhodnocovania koncepcií v oblasti vzdelávania a na účel vytvárania anonymizovaných štatistík, analytické účely a rozpočtové účely údaje, vrátane osobných údajov, o
a) štátnych sociálnych dávkach v rozsahu
1. identifikátor fyzickej osoby,95b) na ktorú sa poberá štátna sociálna dávka,
2. identifikátor oprávnenej osoby,95b)
b) dotácii na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa95c) a dotácii na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa v rozsahu
1. identifikátor fyzickej osoby,95b) na ktorú sa dotácia poskytuje,
2. druh žiadateľa95d) o dotáciu poskytovanú fyzickej osobe podľa prvého bodu,
3. dôvod poskytnutia dotácie fyzickej osobe podľa prvého bodu.
(2) Osobné údaje podľa odseku 1 môže ministerstvo školstva spracúvať najdlhšie desať rokov od ich získania.
§ 159 Kurikulárna rada
Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom ministra školstva v kľúčových oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania, pedagogických reforiem a nových modelov hodnotenia.
§ 160
Na účastníka výchovy a vzdelávania sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem § 55a ods. 11 v rovnakom rozsahu ako na žiaka.
JEDENÁSTA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 161 Prechodné ustanovenia
(1) Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a žiakov v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 10, § 29 ods. 5 a § 33 ods. 1, do školského roku 2011/2012.
(2) Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku 2018/2019.
(3) Ustanovenia o maximálnych počtoch detí a maximálnych počtoch skupín v diagnostických centrách a reedukačných centrách sa prvýkrát použijú v školskom roku 2013/2014.
(4) Žiaci, ktorí ukončili 9. ročník základnej školy, od školského roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho konania považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné vzdelanie.
(5) Žiaci, ktorí ukončili 4. ročník základnej školy, od roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho konania na stredné školy s osemročným štúdiom považujú za žiakov, ktorí získali primárne vzdelanie.
(6) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až štvrtý ročník základnej školy, sa do ukončenia štvrtého ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších pred­pisov pre základné školy.
(7) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú šiesty až deviaty ročník základnej školy, sa do ukončenia deviateho ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších pred­pisov pre základné školy.
(8) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 začnú vzdelávanie v prvom ročníku základnej školy, v piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, nadstavbového, pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a v prvom ročníku základnej umeleckej školy a jazykovej školy, sa počnúc prvým ročníkom vzdelávajú podľa školských vzdelávacích programov.
(9) Žiaci, ktorí v školskom roku 2012/2013 ukončia deviaty ročník základnej školy, získajú nižšie stredné vzdelanie.
(10) Žiaci, ktorí v školskom roku 2011/2012 ukončia štvrtý ročník základnej školy, získajú primárne vzdelanie.
(11) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až šiesty ročník stredných škôl štvorročného až šesťročného štúdia, učilíšť, odborných učilíšť a praktických škôl, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších pred­pisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(12) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až ôsmy ročník stredných škôl s osemročným štúdiom, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších pred­pisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(13) Stupne vzdelania získané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych pred­pisov zostávajú nedotknuté.
(14) Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa až do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.
(15) Predškolské zariadenie zriadené podľa doterajších pred­pisov ako školské zariadenie je školou podľa tohto zákona.
(16) Jazyková škola alebo štátna jazyková škola zriadená podľa doterajších pred­pisov ako školské zariadenie je jazykovou školou podľa tohto zákona.
(17) Združená stredná škola, stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajších pred­pisov je strednou odbornou školou podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov uzavreté združenou strednou školou, stredným odborným učilišťom alebo učilišťom prechádzajú na príslušnú strednú odbornú školu.
(18) Žiaci gymnázia so šesťročným štúdiom, ktorí začali študovať podľa doterajších pred­pisov, pokračujú v tomto štúdiu až do ukončenia podľa týchto pred­pisov.
(19) Domov mládeže podľa doterajších pred­pisov je školským internátom podľa tohto zákona. Škola, ktorá je internátna podľa doterajších pred­pisov, je od účinnosti tohto zákona školou, ktorej súčasťou je školské zariadenie „školský internát“.
(20) Pedagogicko-psychologická poradňa a pedagogicko-psychologická poradňa s centrom výchovnej a psychologickej prevencie podľa doterajších pred­pisov je centrom pedagogicko-psychologického poradenstva podľa tohto zákona.
(21) Špeciálnopedagogická poradňa a detské integračné centrum podľa doterajších pred­pisov je centrom špeciálno-pedagogického poradenstva podľa tohto zákona.
(22) Reedukačný domov podľa doterajších pred­pisov je reedukačným centrom podľa tohto zákona.
(23) Školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších pred­pisov je školskou jedálňou.
(24) Výdajná školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších pred­pisov je výdajnou školskou jedálňou.
(25) Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 124 sa do 31. decembra 2010 postupuje podľa doterajších pred­pisov.
(26) Ustanovenie § 149 ods. 6 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorým bolo podmienečné vylúčenie uložené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak toto podmienečné vylúčenie trvá.
(27) Podľa vzdelávacích programov sa vzdelávajú deti materských škôl, deti a žiaci škôl pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, žiaci policajných škôl a žiaci škôl požiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti materských škôl sa môžu vzdelávať podľa vzdelávacích programov od 1. septembra 2008.
(28) Podľa výchovného programu sa postupuje v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach a v špeciálnych výchovných zariadeniach od 1. septembra 2009.
§ 161a
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným štúdiom na školský rok 2011/2012 najneskôr do 31. marca 2011.
§ 161b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013
(1) Školské stredisko záujmovej činnosti zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2012 je centrum voľného času podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov školského strediska záujmovej činnosti prechádzajú na príslušné centrum voľného času.
(2) Žiak alebo iná fyzická osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku z jednotlivých vyučovacích pred­metov alebo na vykonanie maturitnej skúšky do 31. decembra 2012, vykoná túto skúšku podľa doterajších pred­pisov.
(3) Najvyšší počet detí v triede materskej školy, najvyšší počet žiakov v triede základnej školy a najvyšší počet žiakov v triede strednej školy určený podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2012 sa zachová do ukončenia výchovy a vzdelávania týchto detí a žiakov.
(4) Stupeň vzdelania získaný absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy podľa doterajších pred­pisov zostáva zachovaný. Žiaci, ktorí začali vzdelávanie v praktickej škole pred 1. januárom 2013, dokončia svoje vzdelávanie podľa doterajších pred­pisov. Na účely prijímacieho konania na stredné školy sa žiaci podľa tohto ustanovenia považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné odborné vzdelanie.
§ 161c Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným štúdiom na školský rok 2014/2015 najneskôr do 31. januára 2014.
§ 161d Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2014
O žiadosti o uznanie jazykového certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka podanej podľa § 89 ods. 9 do 28. februára 2014 rozhodne riaditeľ školy podľa doterajších pred­pisov. Rozhodnutie o uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka sa môže uplatniť najneskôr v školskom roku 2014/2015.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015
§ 161da
Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. marca 2015 zostáva zachované a vykonáva svoju činnosť za podmienok ustanovených pred­pismi účinnými do 31. marca 2015 až do svojho vyradenia zo siete škôl a školských zariadení a zrušenia.
§ 161db
Absolvent, ktorý získal vyššie odborné vzdelanie do 31. augusta 2008 a nebolo mu priznané právo používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“ alebo titul „diplomovaný umelec“ so skratkou „DiS.art.“, je oprávnený používať tento titul, ak dĺžka absolvovaného študijného odboru trvala najmenej dva roky. Na písomnú žiadosť absolventa príslušná škola, v ktorej tento študijný odbor absolvoval, alebo jej nástupnícka škola, vydá potvrdenie o práve používať titul. Ak takáto škola alebo jej nástupnícka škola neexistuje, absolvent môže požiadať o potvrdenie o práve používať titul orgán miestnej štátnej správy v školstve, do ktorého územnej pôsobnosti zrušená škola patrila.
§ 161e Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015
(1) Na počty žiakov v triede šiesteho až deviateho ročníka základnej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich deviateho ročníka základnej školy sa vzťahuje právny pred­pis účinný do 31. augusta 2015.
(2) Na počty žiakov v triede druhého až ôsmeho ročníka strednej školy trojročného až osemročného štúdia strednej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štúdia sa vzťahuje právny pred­pis účinný do 31. augusta 2015.
(3) Právo používať titul „diplomovaný umelec“ priznané podľa pred­pisov účinných do 31. augusta 2015 zostáva zachované.
§ 161f Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
V školskom roku 2015/2016 sa príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia poskytuje podľa podmienok ustanovených právnymi pred­pismi účinnými do 31. decembra 2015.
§ 161g Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016
Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej školy zriadené do 31. augusta 2016 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štvrtého ročníka základnej školy sa vzťahuje právny pred­pis účinný do 31. augusta 2016.
§ 161ga Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018
Pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 určený počet žiakov prvého ročníka v gymnáziách s osemročným štúdiom v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve, ktorého sídlom je hlavné mesto Slovenskej republiky, neprekročí 10 % z daného populačného ročníka; na počty žiakov, u ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 neuplatňuje žiadne percentuálne obmedzenie.
§ 161gb Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2018
Stredná umelecká škola a škola úžitkového výtvarníctva v prijímacom konaní pre školský rok 2019/2020 môže prijímať iba žiakov do študijného odboru skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I.
§ 161gc Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2019
(1) Stredná umelecká škola, stredná odborná škola umeleckopriemyselná a škola úžitkového výtvarníctva zaradená do siete škôl a školských zariadení podľa pred­pisov účinných do 31. augusta 2019 sa stáva školou umeleckého priemyslu podľa pred­pisov účinných od 1. septembra 2019.
(2) Žiak strednej umeleckej školy, strednej odbornej školy umeleckopriemyselnej a školy úžitkového výtvarníctva, ktorý začal štúdium podľa pred­pisov účinných do 31. augusta 2019, dokončí štúdium podľa pred­pisov účinných do 31. augusta 2019.
§ 161h Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
(1) Gymnáziá zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného pred­pisu8) s názvom „športové gymnázium“ zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými školami podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2019.
(2) Žiak gymnázia podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2018.
(3) Žiak športovej triedy v gymnáziu alebo v strednej odbornej škole, ktorý začal štúdium podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2018.
(4) Ustanovenia o pred­ložení potvrdenia národného športového zväzu, že uchádzač je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného pred­pisu,34a) sa prvýkrát použijú pre prijímacie konanie pre školský rok 2021/2022.
§ 161i Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
(1) Športové stredné odborné školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného pred­pisu8) zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými školami podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2019.
(2) Žiak športovej strednej odbornej školy podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2018.
§ 161j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1) Do nultého ročníka a prípravného ročníka zriadeného podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022.
(2) Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka a prípravného ročníka podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2020.
§ 161k Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsob prijímania na výchovu a vzdelávanie, spôsob hodnotenia a spôsob ukončovania výchovy a vzdelávania určuje ministerstvo školstva v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 161l Prechodné ustanovenia k plneniu povinného pred­primárneho vzdelávania
(1) V lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa povinné pred­primárne vzdelávanie môže poskytovať do 31. augusta 2024 aj v iných priestoroch zabezpečených zriaďovateľom, a to len so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné pred­primárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.
(2) Podmienka absolvovania povinného pred­primárneho vzdelávania sa do 31. augusta 2028 považuje za splnenú, ak dieťa, pre ktoré je pred­primárne vzdelávanie povinné, navštevuje zariadenie pred­primárneho vzdelávania podľa osobitného pred­pisu96) vedené v registri zariadení pred­primárneho vzdelávania.
(3) Register zariadení pred­primárneho vzdelávania vedie ministerstvo školstva, ktoré je jeho správcom. Ministerstvo školstva zapíše do registra zariadení pred­primárneho vzdelávania zariadenie pre deti a mládež, ak jeho zriaďovateľ pred­loží
a) rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov zariadenia pred­primárneho vzdelávania do prevádzky,
b) program povinného pred­primárneho vzdelávania, ktorý je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom pre pred­primárne vzdelávanie, a
c) doklady, ktoré preukazujú personálne zabezpečenie povinného pred­primárneho vzdelávania osobami spĺňajúcimi kvalifikačné pred­poklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa materskej školy.
(4) Zariadenie pred­primárneho vzdelávania poskytuje povinné pred­primárne vzdelávanie v rozsahu najmenej štyri hodiny denne.
(5) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, môže pokračovať v plnení povinného pred­primárneho vzdelávania v zariadení pred­primárneho vzdelávania na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného pred­primárneho vzdelávania nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.
(6) Zariadenie pred­primárneho vzdelávania vedie dokumentáciu o povinnom pred­primárnom vzdelávaní, ktorá obsahuje
a) triednu knihu,
b) osobný spis dieťaťa,
c) program povinného pred­primárneho vzdelávania,
d) doklad o prijatí dieťaťa na povinné pred­primárne vzdelávanie,
e) osvedčenie o získaní pred­primárneho vzdelania.
(7) Na účely vedenia dokumentácie podľa odseku 6 zariadenie pred­primárneho vzdelávania získava a spracúva osobné údaje
a) o deťoch v rozsahu
1. meno a priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3. adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu,
4. rodné číslo,
5. štátna príslušnosť,
6. národnosť,
7. fyzické zdravie a duševné zdravie,
8. mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky,
b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa v rozsahu
1. meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu,
2. adresa miesta, kde sa zákonný zástupca obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a kontakt na účely komunikácie.
(8) Zariadenie pred­primárneho vzdelávania oznamuje obci podľa trvalého pobytu detí zoznam detí, ktorým poskytuje povinné pred­primárne vzdelávanie.
(9) Plnenie povinného pred­primárneho vzdelávania v zariadení pred­primárneho vzdelávania kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(10) Zariadenie pred­primárneho vzdelávania vydáva osvedčenie o získaní pred­primárneho vzdelania.
(11) Register zariadení pred­primárneho vzdelávania obsahuje
a) názov a adresu zariadenia pred­primárneho vzdelávania a identifikačné číslo organizácie, ak ho má pridelené,
b) názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,
c) akademický titul, vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul, meno, priezvisko, rodné číslo a kontakt na účely komunikácie štatutárneho orgánu zariadenia pred­primárneho vzdelávania,
d) adresu webového sídla zariadenia pred­primárneho vzdelávania, ak je zriadené.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
§ 161 m
(1) Schvaľovacie doložky a odporúčacie doložky vydané podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 zostávajú platné do uplynutia lehoty ich platnosti.
(2) Register schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 sa považuje za register edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2022.
(3) Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, učebné odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, a termíny prijímacieho konania pre školský rok 2022/2023, určí príslušné ministerstvo do 31. januára 2022.
(4) Riaditeľ strednej školy určí podmienky prijímacieho konania pre školský rok 2022/2023 do 28. februára 2022.
(5) Ministerstvo školstva vydá štátny výchovný program do 31. decembra 2022. Školy a školské zariadenia môžu použiť štátny výchovný program ako výchovný program školského zariadenia najskôr v školskom roku 2023/2024.
(6) Vzdelávanie organizované na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktoré sa začalo do 31. decembra 2021, sa dokončí podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021.
(7) Pri uhrádzaní príspevkov na čiastočnú úhradu nákladov v školách a školských zariadeniach sa do 31. marca 2022 postupuje podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2022.
§ 161n
(1) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je právnickou osobou, a od 1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon jeho činnosti podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ. Zriaďovateľ zároveň určí, ktoré z priestorov sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra poradenstva a prevencie.
(2) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, a od 1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon jeho činnosti podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ. Priestory, v ktorých do 31. decembra 2022 vykonáva činnosť centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra poradenstva a prevencie, ak tak určí zriaďovateľ.
(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmeny podľa odsekov 1 alebo 2 vo vzťahu k zariadeniam poradenstva a prevencie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.
(4) Ak sa centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zlúčia podľa odseku 1 alebo odseku 2, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých zariadení poradenstva a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.
(5) Ak sa priestory, v ktorých vykonáva svoju činnosť centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, stanú od 1. januára 2023 elokovaným pracoviskom centra poradenstva a prevencie, príslušná škola uzatvorí od 1. januára 2023 s centrom poradenstva a prevencie zmluvu o výpožičke týchto priestorov na dobu určenú orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
(6) Ak sa zariadenie poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie alebo špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.
(7) Výkon funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 zaniká k 31. decembru 2022. Do vymenovania riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie na základe úspešného vykonania výberového konania môže orgán miestnej štátnej správy v školstve so súhlasom dotknutého zamestnanca dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, vymenovať do funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zamestnanca, ktorý do 31. decembra 2022 vykonával funkciu riaditeľa príslušného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo príslušného centra špeciálno-pedagogického poradenstva.
§ 161o
(1) Zriaďovateľ cirkevného zariadenia poradenstva a prevencie alebo súkromného zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 určí, či sa zariadenie poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2022.
(2) Ak sa súkromné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, cirkevné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo cirkevné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva stane centrom poradenstva a prevencie podľa odseku 1, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých zariadení poradenstva a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.
(3) Zriaďovateľ cirkevného zariadenia poradenstva a prevencie alebo súkromného zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmenu podľa odseku 1; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.
(4) Ak sa cirkevné zariadenie poradenstva a prevencie alebo súkromné zariadenie poradenstva a prevencie zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.
§ 161p
(1) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo školstva.
(2) Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa odseku 1 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ centra špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeného podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva.
(3) Ak ministerstvo školstva určí, že sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva stáva špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia špecializovaného centra poradenstva a prevencie.
(4) Ak sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 nestane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.
§ 161q
(1) Zriaďovateľ elokovaného pracoviska zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 určí, či sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2022.
(2) Zriaďovateľ písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmeny podľa odseku 1; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia centra poradenstva a prevencie.
(3) Elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo školstva.
(4) Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa odseku 3 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ elokovaného pracoviska zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva.
(5) Ak ministerstvo školstva určí, že sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia špecializovaného centra poradenstva a prevencie.
(6) Ak sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie alebo špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.
§ 161qa
(1) Do 31. decembra 2027 môže centrum poradenstva a prevencie zamestnávať dvoch odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej trojnásobku ustanoveného týždenného pracovného času.
(2) Do 31. decembra 2027 môže špecializované centrum poradenstva a prevencie zamestnávať jedného odborného zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej dvojnásobku ustanoveného týždenného pracovného času.
§ 161r Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny
(1) Plnoletá tehotná žiačka strednej školy, ktorá je štátnou občiankou Ukrajiny alebo rodinnou príslušníčkou štátneho občana Ukrajiny a je odídencom, sa počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny považuje na účely priznávania tehotenského štipendia za žiačku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
(2) Ak odídenec, ktorý je štátnym občanom Ukrajiny, chce zanechať vzdelávanie z dôvodu trvalého opustenia Slovenskej republiky, oznámi to písomne riaditeľovi školy; ak ide o neplnoletého odídenca, písomné oznámenie podáva jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra. Odídenec prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania, alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak plnoletý odídenec alebo zákonný zástupca neplnoletého odídenca neoznámi riaditeľovi školy zanechanie vzdelávania a neospravedlnene sa nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy.
(3) Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného pred­primárneho vzdelávania alebo plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny, je povinný do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska požiadať o zaradenie dieťaťa na pred­primárne vzdelávanie, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 5. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka, alebo na základné vzdelávanie alebo vzdelávanie v strednej škole, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 6. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a nedosiahlo 16. rok veku.
(4) Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného pred­primárneho vzdelávania alebo plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny a od 1. januára 2025 do 31. augusta 2025 začalo vo vzťahu k nemu konanie o poskytnutie dočasného útočiska alebo mu bolo poskytnuté dočasné útočisko, je po 1. septembri 2025 povinný do troch mesiacov požiadať o zaradenie dieťaťa na pred­primárne vzdelávanie, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 5. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka, alebo na základné vzdelávanie alebo vzdelávanie v strednej škole, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 6. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a nedosiahlo 16. rok veku.
(5) Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného pred­primárneho vzdelávania alebo plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny a do 31. decembra 2024 začalo vo vzťahu k nemu konanie o poskytnutie dočasného útočiska alebo mu bolo poskytnuté dočasné útočisko, je povinný vykonať všetky potrebné úkony, aby sa dieťa začalo vzdelávať v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole od 1. septembra 2025.
(6) Ak nemožno zaradiť dieťa podľa odseku 3, 4 alebo odseku 5 do materskej školy, základnej školy alebo do strednej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa, obec, v ktorej má dieťa pobyt alebo dočasné útočisko, a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej sa bude odídenec vzdelávať.
§ 161s Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) O podporné opatrenie podľa pred­pisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno požiadať najskôr 1. septembra 2023.
(2) Činnosť vykonávaná školou alebo školským zariadením podľa pred­pisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona, ktorej obsah zodpovedá niektorému podpornému opatreniu podľa pred­pisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za poskytovanie podporného opatrenia podľa pred­pisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3) Úvodný ročník podľa pred­pisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno zriadiť od 1. septembra 2023. Zápis do úvodného ročníka zriadeného od školského roka 2023/2024 sa koná od 1. júla 2023 do 31. júla 2023; riaditeľ školy rozhodne o prijatí do 15. augusta 2023.
§ 161t Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023
(1) Právo na prijatie na pred­primárne vzdelávanie podľa pred­pisov účinných od 1. septembra 2023 má na školský rok 2024/2025 len dieťa, ktoré dovŕši štyri roky veku do 31. augusta 2024. Právo na prijatie na pred­primárne vzdelávanie podľa pred­pisov účinných od 1. septembra 2023 na školský rok 2024/2025 sa uplatňuje podaním žiadosti o prijatie dieťaťa na pred­primárne vzdelávanie v čase od 1. mája 2024 do 31. mája 2024.
(2) Ak riaditeľ materskej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, rozhodne na školský rok 2024/2025, 2025/2026, 2026/2027 alebo 2027/2028 o neprijatí najmenej desiatich detí vo veku od troch rokov do piatich rokov a proti najmenej desiatim rozhodnutiam o neprijatí bolo podané odvolanie, v lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa pred­primárne vzdelávanie na účel zabezpečenia práva na prijatie na pred­primárne vzdelávanie podľa pred­pisov účinných od 1. septembra 2023 môže poskytovať od 1. septembra 2024 do 31. augusta 2028 aj v iných priestoroch zabezpečených príslušným zriaďovateľom alebo zriaďovateľom cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej školy so sídlom na území príslušnej obce, a to len so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a pred­primárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.
§ 161u Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023
Ustanovenie § 15a ods. 4 o vyučovaní telesnej a športovej výchovy v rozsahu najmenej troch vyučovacích hodín týždenne sa pre základné školy, ktoré nemajú k 31. augustu 2023 prístup k telocvični, a pre štvrtý ročník cirkevných škôl prvýkrát použije od 1. septembra 2025.
§ 161v Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia
Rozsah odborných činností poskytnutých odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie sa vedie v centrálnom registri od 1. septembra 2025.
§ 161w Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025
(1) Ministerstvo školstva preskúma po 1. januári 2025 na základe podnetu aj návrh na vzdelávanie vydaný do 31. decembra 2024.
(2) Pri prijímaní na základné vzdelávanie sa s ohľadom na kapacitné možnosti základnej školy postupuje do 31. augusta 2029 podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2024.
(3) Školské vyučovanie v základnej škole možno po 1. januári 2025 organizovať aj v popoludňajších hodinách, do
a) 31. augusta 2025, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo školstva ju nezapíše do 30. júna 2025 do registra podľa odseku 4,
b) 31. augusta 2029, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo školstva ju zapíše do 30. júna 2025 do registra podľa odseku 4.
(4) Ministerstvo školstva zapíše do registra základných škôl, ktoré môžu organizovať školské vyučovanie aj v popoludňajších hodinách základnú školu, ak jej zriaďovateľ pred­loží ministerstvu školstva do 31. marca 2025
a) prevádzkový poriadok základnej školy,
b) právoplatné rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva v konaní o uvedenie priestorov zariadenia pre deti a mládež do prevádzky a o schválenie prevádzkového poriadku,
c) memorandum o spolupráci s cieľom odstránenia dvojzmennej prevádzky medzi zriaďovateľom a ministerstvom školstva,
d) dokumentáciu k ukončenému verejnému obstarávaniu na stavbu alebo na stavebné práce, prostredníctvom ktorých bude zabezpečené odstránenie školského vyučovania v popoludňajších hodinách, vrátane účinnej zmluvy s úspešným uchádzačom.
(5) Register podľa odseku 4 obsahuje
a) názov a identifikátor základnej školy pridelený správcom Centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov,
b) názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,
c) počet žiakov a osobitne počet žiakov, ktorí sa zúčastňujú školského vyučovania v popoludňajších hodinách,
d) počet tried a osobitne počet tried, v ktorých sa vzdelávajú žiaci, ktorí sa zúčastňujú školského vyučovania v popoludňajších hodinách, počet miestností, v ktorých sa uskutočňuje školské vyučovanie, a osobitne počet miestností určených na vyučovanie odborných vyučovacích pred­metov.
(6) Ústredný orgán štátnej správy môže pre materskú školu, ktorej je zriaďovateľom, do 31. decembra 2026 určiť mesačný príspevok zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného pred­pisu.29)
(7) Žiak, ktorý bol zaradený do špecializovanej triedy podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2024, špecializovanú triedu dokončí podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2024.
§ 161x Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Pri ospravedlňovaní neprítomnosti dieťaťa, ktoré plní povinné pred­primárne vzdelávanie, sa do 31. augusta 2026 postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Pri ospravedlňovaní neprítomnosti žiaka základnej školy a žiaka strednej školy sa do 31. augusta 2025 postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do dňa účinnosti tohto zákona.
(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve oznámi do 15. augusta 2025 základným školám a stredným školám, či riaditeľ školy môže v nasledujúcom školskom roku uplatniť pri ospravedlnení neprítomnosti žiaka z dôvodu ochorenia postup podľa § 144 ods. 15 v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona; uplatnenie príslušného postupu riaditeľ školy oznámi orgánu miestnej štátnej správy v školstve a zriaďovateľovi školy do piatich pracovných dní od oznámenia orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
§ 161y Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026
(1) Obsah štátnych vzdelávacích programov schválených do 28. februára 2023 zostáva zachovaný. Ministerstvo školstva zosúladí do 30. júna 2027 štátne vzdelávacie programy schválené od 1. marca 2023 s pred­pismi účinnými od 1. januára 2026.
(2) Škola zosúladí do 31. augusta 2026 školský vzdelávací program s pred­pismi účinnými od 1. januára 2026.
(3) Edukačné publikácie, vedené v registri edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025, sa považujú za edukačné publikácie zaradené do registra edukačných publikácií s certifikátom podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2026. Edukačné publikácie, ktorým uplynula lehota platnosti vydanej doložky pred 1. januárom 2026, a edukačné publikácie, ktorým lehota platnosti vydanej doložky nebola určená, sa vyraďujú z registra k 1. januáru 2026.
(4) Register edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025 sa považuje za register edukačných publikácií s certifikátom podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2026.
(5) V lokalitách s nedostatkom kapacitných možností materských škôl sa povinné pred­primárne vzdelávanie môže poskytovať do 31. augusta 2030 aj v iných vnútorných priestoroch zabezpečených zriaďovateľom so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v registri škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné pred­primárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.
(6) Stredná priemyselná škola zriadená podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025 ako typ strednej odbornej školy sa na základe pred­chádzajúceho písomného súhlasu príslušnej právnickej osoby podľa osobitného pred­pisu47c) od 1. septembra 2026 stáva strednou priemyselnou školou podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2026, ak k 30. júnu 2026 poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v najviac troch skupinách odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa. Ministerstvo školstva požiada do 31. marca 2026 príslušnú právnickú osobu o súhlas; ak sa príslušná právnická osoba nevyjadrí do 31. mája 2026, má sa za to, že vydala súhlas. Prvý zoznam skupín odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa zverejní ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 31. marca 2026.
(7) Škola v prírode a stredisko služieb škole zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025 zostávajú zachované a vykonávajú svoju činnosť za podmienok ustanovených pred­pismi účinnými do 31. decembra 2025 až do výmazu z registra škôl a školských zariadení a zrušenia.
(8) Školské hospodárstva a strediská odbornej praxe zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025 sa od 1. januára 2026 zrušujú. Ak je školské hospodárstvo alebo stredisko odbornej praxe právnickou osobou, od 1. januára 2026 prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov a majetok alebo jeho správa na zriaďovateľa.
(9) Liečebno-výchovné sanatóriá zriadené podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025 sa od 1. septembra 2027 zrušujú a do 31. augusta 2027 vykonávajú svoju činnosť podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025. Ak je liečebno-výchovné sanatórium právnickou osobou, od 1. septembra 2027 prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov a majetok alebo jeho správa na zriaďovateľa.
(10) Od 1. januára 2027 nemožno prijímať deti do liečebno-výchovného sanatória. Pobyt detí v liečebno-výchovnom sanatóriu, ktoré boli prijaté podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025, sa končí najneskôr 31. augusta 2027.
(11) Pri prijímaní do materskej školy alebo do základnej školy na školský rok 2026/2027 sa postupuje podľa termínov podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025.
(12) Individuálne vzdelávanie, ktoré dieťa alebo žiak začal podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025, sa do uplynutia času určeného v rozhodnutí o povolení individuálneho vzdelávania, najdlhšie do 31. augusta 2026, uskutočňuje podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025.
(13) Jednotnú prijímaciu skúšku na stredné školy podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2026 vykonávajú žiaci najskôr v rámci prijímacieho konania na školský rok 2028/2029. Prijímacia skúška v rámci prijímacieho konania na školské roky 2026/2027 a 2027/2028 sa vykoná podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025.
(14) Žiak, ktorý bol prijatý do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025, získa nižšie stredné vzdelanie úspešným absolvovaním prvého ročníka tohto vzdelávacieho programu.
(15) Do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole možno prijímať žiakov z ôsmeho ročníka základnej školy najneskôr na školský rok 2027/2028.
(16) Do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej zdravotníckej škole alebo v strednej odbornej škole pedagogickej, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, možno prijímať žiakov najskôr na školský rok 2027/2028.
(17) Rozsah pred­metov maturitnej skúšky podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2026 sa nevzťahuje na žiakov, ktorí začnú štúdium pred 1. septembrom 2027.
(18) Skrátené štúdium, ktoré žiak začal podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025, dokončí podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025.
(19) Uchádzač, ktorý podal žiadosť o externé testovanie na získanie nižšieho stredného vzdelania do 31. decembra 2025, vykoná externé testovanie podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025.
(20) Uchádzač, ktorý podal prihlášku do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025, absolvuje tento program vzdelávania podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2026 spolu s uchádzačmi, ktorí podajú prihlášku do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania od 1. januára 2026. Prihláška do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania na školský rok 2026/2027 sa podáva do 15. marca 2026. Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí základné školy, ktoré budú organizovať program vzdelávania do 15. apríla 2026.
(21) Program vzdelávania na získanie primárneho vzdelania podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2026 sa začne realizovať najskôr od školského roka 2027/2028.
(22) Materská škola, základná škola a stredná škola je povinná do 31. marca 2026 preukázať orgánu miestnej štátnej správy v školstve spoluprácu so zariadením poradenstva a prevencie v oblasti odborných činností podpornej úrovne tretieho stupňa alebo štvrtého stupňa v rozsahu metodickej činnosti a supervíznej činnosti podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2026.
(23) Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 31. marca 2026 ním zriadené centrum poradenstva a prevencie, ktoré bude metodicky usmerňovať ostatné centrá poradenstva a prevencie v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve podľa pred­pisov účinných od 1. januára 2026.
(24) Ak ide o materskú školu zriadenú ústredným orgánom štátnej správy podľa pred­pisov účinných do 31. decembra 2025, príslušný ústredný orgán štátnej správy môže od 1. januára 2027 určiť výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy.
Záverečné ustanovenia
§ 162
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 163 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1994 Z. z., zákona č. 6/1998 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 229/2000 Z. z., zákona č. 216/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 596/2003 Z. z., zákona č. 207/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z. a zákona č. 363/2007 Z. z.
2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 230/2000 Z. z., zákona č. 202/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z. a zákona č. 596/2003 Z. z.
3. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 99/1978 Zb. o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.
4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.
5. Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č. 156/1970 Zb. a vyhlášky č. 149/1988 Zb.
6. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky č. 230/2000 Z. z.
7. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č. 249/1995 Z. z.
8. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 86/1986 Zb. o združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.
9. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou prípravou.
10. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách.
11. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl.
12. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z. z., vyhlášky č. 255/1995 Z. z., vyhlášky č. 120/2003 Z. z., vyhlášky č. 424/2005 Z. z.
13. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z. z., vyhlášky č. 364/2003 Z. z. a vyhlášky č. 49/2004 Z. z.
14. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 261/1991 Zb., ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou organizáciou alebo ich právnym nástupcom.
15. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 262/1991 Zb. o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach pre ich zriaďovanie.
16. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 358/1991 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike.
17. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007 Z. z.
18. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 196/1994 Z. z. o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z. z.
19. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z. z. o súkromných školách.
20. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z. z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. a vyhlášky č. 388/2007 Z. z.
21. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 295/1994 Z. z. o škole v prírode.
22. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 351/1994 Z. z. o školských strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z. z. a vyhlášky č. 389/2007 Z. z.
23. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 352/1994 Z. z. o školských výpočtových strediskách.
24. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z. z. a vyhlášky č. 540/2004 Z. z.
25. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 28/1995 Z. z. o školských kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z. z. a vyhlášky č. 588/2004 Z. z.
26. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 85/1995 Z. z. o školských hospodárstvach.
27. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 139/1995 Z. z. o Štátnom stenografickom ústave.
28. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 167/1995 Z. z. o strediskách služieb škole.
29. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/1996 Z. z. o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam, obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.
30. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 43/1996 Z. z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky č. 222/1996 Z. z.
31. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.
32. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z. z., vyhlášky č. 725/2002 Z. z., vyhlášky č. 6/2004 Z. z. a vyhlášky č. 706/2004 Z. z.
33. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 279/1996 Z. z. o strediskách odbornej praxe.
34. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 145/2002 Z. z. o stredných školách požiarnej ochrany.
35. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 311/2004 Z. z. o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky č. 343/2006 Z. z.
36. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách v znení vyhlášky č. 379/2005 Z. z., vyhlášky č. 482/2006 Z. z. a vyhlášky č. 390/2007 Z. z.
37. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 376/2005 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach.
38. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 361/2007 Z. z. o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách a na základných umeleckých školách.
39. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 366/2007 Z. z. o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.
40. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z. z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 405/2009 Z. z. a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 208/2011 Z. z.
41. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011 Z. z.
42. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z. z. o škole v prírode v znení vyhlášky č. 204/2015 Z. z. a vyhlášky č. 436/2020 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 2 znie:
„(2) Ak je zriaďovateľom orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d), vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie zriaďovateľ na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa pred­loženia návrhu. Rada školy pred­kladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odsekov 7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak.“.
2. V § 3 4 znie:
„(4) Riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pri ktorom sa rada školy nezriaďuje alebo rada školy nekoná v ustanovenej lehote (§ 4 ods. 4), alebo ak rada školy nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné pred­poklady podľa odseku 5, vymenúva zriaďovateľ podľa osobitného pred­pisu.6) Zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. d) a e) postupuje rovnakým spôsobom.“.
3. V § 3 sa 7 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].“.
4. V § 3 ods. 8 sa vypúšťa písmeno c).Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
5. V § 3 ods. 9 sa slová „odseku 8 písm. b) až d)“ nahrádzajú slovami „odseku 8 písm. b) a c)“.
6. § 3 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva riaditeľa na návrh rady školy. Rada školy pred­kladá návrh na kandidáta na riaditeľa školy na základe výberového konania (§ 4). Ak zriaďovateľ navrhnutého kandidáta neakceptuje, požiada radu školy o pred­loženie návrhu na nového kandidáta. Ak rada cirkevnej školy pred­loží návrh na kandidáta na vymenovanie riaditeľa po druhom výberovom konaní, ktorý nespĺňa kritériá zriaďovateľa podľa výchovného zamerania školy,13a) riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu13a znie:
„13a) Čl. 1 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z. z.).“.
7. V § 4 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných pred­pokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.“.
8. V § 4 3 znie:
„(3) Rada školy vyzve príslušný krajský školský úrad a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym hlasom; v stredných zdravotníckych školách je prizývaný delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“.
9. V § 5 2 znie:
„(2) Riaditeľ zodpovedá za
a) dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi,
b) vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,
c) vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,
d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych pred­pisov, ktoré súvisia s pred­metom činnosti školy alebo školského zariadenia,
e) každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,
f) úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia,
g) rozpočet, financovanie15) a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia,
h) riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského zariadenia.“.
10. V § 5 sa 3 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:
„k) individuálnom vzdelávaní žiaka,
l) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,
m) individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí,
n) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.“.
11. V § 5 ods. 4 písm. a) sa na konci vypúšťajú tieto slová: „alebo učilište“.
12. Poznámka pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa.
13. V § 5 sa 4 dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú:
„o) uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka,
p) individuálnom vzdelávaní žiaka,
r) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.“.
14. V § 5 ods. 7 písmeno c) znie:
„c) návrh školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,“.
15. § 5 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
„(12) Riaditeľ jazykovej školy rozhoduje o
a) prijatí na štúdium,
b) prerušení štúdia,
c) predčasnom skončení štúdia,
d) určení príspevku poslucháča alebo zákonného zástupcu poslucháča na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom.18)
(13) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o
a) prijatí dieťaťa do materskej školy,
b) zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole,
c) prerušení dochádzky dieťaťa,
d) predčasnom ukončení pred­primárneho vzdelávania,
e) určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených s pred­primárnym vzdelávaním.18a)
(14) Riaditeľ rozhoduje o ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo odborného zamestnanca.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 18 a 18a znejú:
„18) § 53 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18a) § 28 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
16. V § 6 sa 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) školské internáty.“.
17. V § 6 sa 8 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.
Poznámka pod čiarkou k odkazu 23a znie:
„23a) § 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
18. V § 6 ods. 12 písmeno b) znie:
„b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného pred­pisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej materskej školy30b) a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy,30b) zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl30b) a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo krajský školský úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30b znie:
„30b) § 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
19. § 6 sa dopĺňa odsekmi 23 a 24, ktoré znejú:
„(23) Obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorých je zriaďovateľom.
(24) Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, internátu alebo centra voľného času.“.
20. V § 8 ods. 7 sa slová „špeciálnych základných škôl“ nahrádzajú slovami „základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“.
21. V § 9 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
22. V § 9 2 znie:
„(2) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy36) zriaďuje a zrušuje podľa siete
a) základné umelecké školy,
b) jazykové školy okrem jazykových škôl pri základných školách,
c) školské internáty,
d) zariadenia školského stravovania,
e) školské hospodárstva a strediská odbornej praxe,
f) strediská služieb školy,
g) školy v prírode,
h) centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja,
i) školské strediská záujmovej činnosti.“.
23. V § 9 ods. 8 písm. g) sa vypúšťajú slová „stredných odborných učilíšť,“ a slová „združených stredných škôl,“.
24. V § 9 sa 8 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.
25. V § 9 ods. 12 písmeno b) znie:
„b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného pred­pisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území samosprávneho kraja, môžu požiadať samosprávny kraj o dotáciu na žiaka nad 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, a na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku takého školského zariadenia,30c) ktorého zriaďovateľom nemôže byť obec a nemôže byť krajský školský úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30c znie:
„30c) § 138 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
26. § 9 sa dopĺňa odsekmi 18 a 19, ktoré znejú:
„(18) Samosprávny kraj vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.
(19) Samosprávny kraj ako zriaďovateľ určí výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času, školského strediska záujmovej činnosti a školského internátu.“.
27. V § 10 5 znie:
„(5) Krajský školský úrad zriaďuje a zrušuje podľa siete
a) základné školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
b) stredné školy a strediská praktického vyučovania, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
c) materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
d) základné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
e) stredné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
f) praktické školy,
g) odborné učilištia,
h) špeciálne výchovné zariadenia,
i) školy, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňujú v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody,
j) školský internát,
k) centrá špeciálno-pedagogického poradenstva,
l) centrá pedagogicko-psychologického poradenstva,
m) školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedeného v písmenách a) až j).“.
28. § 10 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
„(16) Vedie územný školský register detí a žiakov.41a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 41a znie:
„41a) § 157 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
29. § 10 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:
„(17) Krajský školský úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy organizačne a finančne zabezpečuje jazykové kurzy detí cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky.“.
30. V § 13 ods. 7 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem rozhodovania riaditeľa školy podľa osobitného pred­pisu,80)“.
31. V § 13 ods. 7 písm. h) sa slová „37 ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „37a ods. 2 a 3“.
32. V § 13 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13) Štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie ďalej
a) kontroluje súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47a)
b) kontroluje súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47b)
c) kontroluje úroveň kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní,47c)
d) monitoruje a hodnotí kvalitu výchovy a vzdelávania.47d)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 47a až 47d znejú:
„47a) § 7 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z.
47b) § 8 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.
47c) § 24 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
47d) § 154 ods. 7 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
33. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
„§ 13a
(1) Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.
(2) Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné pred­poklady vysoko­školského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.
(3) Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku,8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné pred­poklady a morálne pred­poklady a pred­poklady odbornej inšpekčnej práce.“.
34. V § 14 ods. 2 písm. b) sa slová „§ 29 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 11 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
35. V § 14 ods. 6 písm. a) sa slovo „schvaľuje“ nahrádza slovom „spravuje“.
36. V § 14 ods. 6 písm. l) sa slová „[§ 3 ods. 8 písm. d)]“ nahrádzajú slovami „[§ 3 ods. 8 písm. c)]“.
37. V § 14 sa 6 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) vedie štátny register detí a žiakov.50a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:
„50a) § 157 ods. 3 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
38. § 14 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Ministerstvo vo verejnom záujme na žiadosť zamest­návateľských zväzov, podnikateľov a rezortných ministerstiev môže určiť samosprávnemu kraju počty žiakov pre jednotlivé študijné a učebné odbory stredných odborných škôl.“.
39. V § 16 ods. 1 písm. k) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „materské školy, jazykové školy,“.
40. V § 16 ods. 1 písm. l) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „jazykové školy,“.
41. V § 16 ods. 2 úvodnej vete sa za prvé slovo „alebo“ vkladá slovo „iná“.
42. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j)“.
43. § 18 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Pri zmene adresy zriaďovateľa, zmene súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelení alebo odňatí čestného názvu školy alebo školského zariadenia je zriaďovateľ povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť spolu s dokladom osvedčujúcim zmenu ministerstvu. Ministerstvo písomne potvrdí uvedenú zmenu zriaďovateľovi; ak sa zmena týka školy alebo školského zariadenia, upraví názov školy alebo školského zariadenia v sieti. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa osobitného pred­pisu.80)“.
44. V § 19 sa vypúšťa 5.Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.
45. V § 21 12 znie:
„(12) Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.“.
46. V § 25 odseky 5 a 6 znejú:
„(5) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je obec, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
(6) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. Členom rady školy pri strednej škole je aj zvolený zástupca žiakov príslušnej školy.“.
47. V § 25 sa vypúšťa 7.Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15.
48. V § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka „12“ nahrádza číslovkou „11“ a v § 25 ods. 15 sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou „13“.
49. § 25 sa dopĺňa odsekmi 16 a 17, ktoré znejú:
„(16) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 6 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie.
(17) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 9 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie a jeden delegovaný zástupca samosprávneho kraja; v stredných zdravotníckych školách je členom rady školy aj jeden delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“.
50. § 27 až 30 a § 36 sa vypúšťajú vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 69 až 76.
51. § 37 vrátane nadpisu znie:
„§ 37 Priestupky
(1) Priestupku sa dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.
(2) Za priestupok podľa tohto zákona možno uložiť zákonnému zástupcovi dieťaťa pokutu do 10 000 Sk.
(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec.
(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný pred­pis o priestupkoch.79a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:
„79a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších pred­pisov.“.
52. Za § 37 sa vkladá § 37a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 37a Správne delikty
(1) Obec uloží pokutu do 10 000 Sk zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý je právnickou osobou a ktorý ohrozil jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbal starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlásil na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.
(2) Školský inšpektor uloží pokutu do 10 000 Sk zodpovednému zamestnancovi, ktorý
a) nevytvoril podmienky na výkon inšpekčnej činnosti,
b) neodstránil nedostatky zistené školskou inšpekciou okrem opatrení týkajúcich sa riešenia sťažností a petícií.
(3) Hlavný školský inšpektor uloží pokutu do 20 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vymenoval do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa pred­poklady podľa § 3 ods. 5, a rozhodne o opatrení na odstránenie zisteného nedostatku.
(4) Krajský školský úrad uloží pokutu
a) do 20 000 Sk
1. obci, ktorá nezabezpečila činnosti podľa § 6 ods. 3,
2. samosprávnemu kraju, ktorý nezabezpečil činnosti podľa § 9 ods. 4,
b) do 50 000 Sk
1. obci, ktorá neplnila povinnosti podľa § 6 ods. 13,
2. samosprávnemu kraju, ktorý neplnil povinnosti podľa § 9 ods. 13,
3. obci a samosprávnemu kraju, ktoré porušili ustanovenia o počte žiakov v triedach.
(5) Ministerstvo uloží pokutu
a) do 100 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vykonal zmeny údajov podľa § 15 ods. 4 bez vykonania zmien v sieti ministerstvom,
b) do 1 000 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý
1. zriadil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich zaradení do siete,
2. zrušil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich vyradení zo siete.
(6) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď správny orgán zistil porušenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo.
(7) Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania.
(8) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosu z pokút podľa odseku 1, ktorý je príjmom obce.“.
53. V § 38 2 znie:
„(2) Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2 a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e) až g); ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.
54. V § 38 3 znie:
„(3) Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2, ods. 7 písm. b) a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e) až g), § 35; ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.
55. V § 38 ods. 4 sa za slová „podmienečného vylúčenia“ vkladá čiarka a slovo „pochvaly“.
Čl. III
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 1 znie:
„(1) Tento zákon upravuje financovanie
a) škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,1) a financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami2a) a školských zariadení4) zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného pred­pisu5) (ďalej len „regionálne školstvo“),
b) príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky5a) v materských školách,2b) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného pred­pisu,5)
c) príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov škôl,1) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného pred­pisu.5)“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 2 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších pred­pisov“ nahrádza citáciou „§ 27 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 2b znejú:
„2a) § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.
2b) § 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších pred­pisov.“ nahrádza citáciou „§ 112 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a) § 19 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
2. V § 1 3 znie:
„(3) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl1) zriadených štátom uznanými cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami (ďalej len „cirkevná škola“) a financovanie škôl1) zriadených inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami (ďalej len „súkromná škola“) rovnako ako pri štátnych školách (§ 4 až 4d), ak tento zákon neustanovuje inak.“.
3. V § 1 4 znie:
„(4) Zo štátneho rozpočtu sa prispieva na financovanie školských zariadení podľa osobitného pred­pisu10) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátne školské zariadenie“) a na financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami2a) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátna materská škola“).“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 10 sa citácia „§ 10 ods. 5 písm. c), h), j) až m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 564/2004 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 10 ods. 5 písm. h), j) až m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.“.
4. V § 1 sa za 4 vkladá nový 5, ktorý znie:
„(5) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl2b) okrem materských škôl2b) pri zdravotníckych zariadeniach.“.
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
5. V § 1 ods. 6 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných školách a súkromných“.
6. V § 1 7 znie:
„(7) Tento zákon sa nevzťahuje na školy v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a školy v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 7 až 9 a 11 sa vypúšťajú.
7. V § 2 ods. 1 úvodná veta znie: „Zdroje financovania štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení sú“.
8. V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších pred­pisov.“ nahrádza citáciou „§ 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.“.
9. V § 2 ods. 2 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.
10. V nadpise pod § 3 sa vypúšťajú slová „na regionálne školstvo“.
11. V § 3 ods. 1 prvá veta znie: „Financovanie regionálneho školstva, príspevku na výchovu a vzdelávanie a príspevku na záujmové vzdelávanie zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prostredníctvom kapitoly ministerstva.“.
12. V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slová „štátnych škôl“ vkladá čiarka a slová „štátnych materských škôl“.
13. V § 3 ods. 2 písm. c) sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.
14. V § 3 sa 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) príspevok na výchovu a vzdelávanie.“.
15. V § 3 3 znie:
„(3) Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. a) a d) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení podľa § 4 a 5. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. c) a d) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. h) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom materských škôl2b) podľa § 6b. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. e) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. b) prideľuje ministerstvo krajským školským úradom podľa § 7 ods. 10.“.
16. V § 3 6 znie:
„(6) Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva poskytnuté zriaďovateľom štátnych škôl podľa § 4 ods. 1 až 12 a § 4a až 4d, zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a, zriaďovateľom materských škôl2b) podľa § 6b a zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8 možno použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.“.
17. V § 4 ods. 7 sa slová „očakávaný počet žiakov školy v novom školskom“ nahrádzajú slovami „počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v pred­chádzajúcom kalendárnom“.
18. V § 4 8 znie:
„(8) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku.“.
19. V § 4 sa vypúšťajú odseky 13 až 16.Doterajšie odseky 17 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 15.
V poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa citácia „§ 198 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších pred­pisov, § 41 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších pred­pisov.“ nahrádza citáciou „§ 76 ods. 6 a § 198 Zákonníka práce.“.
20. V § 4 ods. 13 sa slová „podľa odsekov 1 až 16“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1 až 12 a § 4a až 4d“.
21. V § 4 ods. 14 sa slová „špeciálnych škôl“ nahrádzajú slovami „škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami22a)“.Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
„22a) § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
22. Za § 4 sa vkladajú § 4a až 4d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 4a Financovanie špecifík
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa štátnej školy finančné prostriedky na špecifiká. Žiadosť pred­kladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. Prostredníctvom špecifík sa financujú náklady, ktoré sa opakujú a nie sú zohľadnené v normatíve školy podľa § 4 ods. 4. Špecifikami sú:
a) náklady na dopravu žiakov podľa osobitných pred­pisov,22b)
b) náklady na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním22c) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní.
(2) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä
a) počet dní prítomnosti žiaka v škole,
b) výšku cestovných nákladov na dopravu žiaka do školy z miesta trvalého bydliska a späť.
(3) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä
a) počet žiakov,
b) stupeň a mieru postihnutia žiakov.
(4) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky podľa odseku 1 písm. b) najmä podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním a podľa stupňa a miery postihnutia týchto žiakov.
§ 4b Financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva zriaďovateľovi štátnej školy v priebehu kalendárneho roka finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach, pred­metových olympiádach a za účasť školy v medzinárodných projektoch alebo programoch. Tieto finančné prostriedky sú určené na osobné náklady a prevádzkové náklady súvisiace s prípravou žiakov na súťaže, pred­metové olympiády a na medzinárodné projekty alebo programy.
(2) Zoznam súťaží, pred­metových olympiád, medzinárodných projektov a programov na nový školský rok zverejní ministerstvo na svojej internetovej stránke najneskôr do 15. júna príslušného kalendárneho roka.
(3) Ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľovi štátnej školy podľa
a) počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach celoslovenských kôl súťaží alebo pred­metových olympiád, počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach medzinárodných kôl súťaží alebo pred­metových olympiád a počtu umiestnení v súťažiach, v ktorých sa poradie neurčuje; v tej istej súťaži alebo pred­metovej olympiáde sa zohľadní najvyššie umiestnenie žiaka,
b) počtu účastí škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch.
(4) Objem finančných prostriedkov za prvé miesto, druhé miesto, tretie miesto a za umiestnenie v súťažiach, v ktorých sa nevyhodnocuje umiestnenie, a za účasť škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch určuje ministerstvo.
(5) Ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam škôl, ktorým boli pridelené finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov do 15. novembra príslušného kalendárneho roka.
§ 4c Financovanie havarijných situácií
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva v priebehu roka na základe skutočnej potreby zriaďovateľovi štátnej školy, zriaďovateľovi štátnej materskej školy a zriaďovateľovi štátneho školského zariadenia, ktorý o to požiada, účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Žiadosť pred­kladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu roka. Havarijné situácie sú:
a) udalosť, ktorou boli vážne ohrozené životy a zdravie osôb,
b) udalosť, ktorou bola na majetku školy alebo majetku školského zariadenia spôsobená škoda ohrozujúca jej prevádzku.
(2) Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a) podrobný popis vzniknutej havarijnej situácie a príčiny jej vzniku,
b) pred­pokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie.
(3) Ministerstvo pridelí zriaďovateľom finančné prostriedky na riešenie havarijných situácií najmä podľa
a) charakteru havárie,
b) miery možného ohrozenia životov a zdravia osôb alebo prevádzky,
c) rozsahu vzniknutých škôd, či nebezpečenstva vzniku ďalších škôd.
(4) Ministerstvo môže prideliť krajskému školskému úradu finančné prostriedky na kapitálové výdavky a na bežné výdavky určené na zmiernenie dopadov havarijných situácií štátnych škôl. Krajský školský úrad rozhodne o pridelení objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych škôl v jeho územnej pôsobnosti podľa naliehavosti riešenia havarijnej situácie a výšky prideleného objemu finančných prostriedkov. Objem finančných prostriedkov pre krajský školský úrad na kalendárny rok na zmiernenie dopadov havarijných situácií štátnych škôl určuje ministerstvo.
§ 4d Financovanie rozvojových projektov
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa štátnej školy o financovanie rozvojového projektu účelovo finančné prostriedky na realizáciu pred­loženého rozvojového projektu. Žiadosť pred­kladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu. Výzvy na podanie žiadosti o financovanie rozvojového projektu zverejňuje ministerstvo na svojej internetovej stránke v priebehu kalendárneho roka. Rozvojové projekty sú projekty zamerané najmä na rozvoj výchovy a vzdelávania v oblasti
a) informačných a komunikačných technológií,
b) jazykových znalostí,
c) modernizácie a obnovy kompenzačných pomôcok pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
d) modernizácie a obnovy učebných pomôcok,
e) športu,
f) zdravého životného štýlu,
g) životného prostredia,
h) nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností.
(2) Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a) cieľ projektu,
b) charakteristiku projektu,
c) časový harmonogram realizácie projektu,
d) analýzu finančného zabezpečenia realizácie projektu.
(3) Výška spoluúčasti zriaďovateľa alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb na realizácii rozvojového projektu je najmenej 5 % z celkových nákladov na realizáciu rozvojového projektu.
(4) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky na realizáciu rozvojového projektu najmä podľa
a) využitia rozvojového projektu vo výchove a vzdelávaní,
b) využitia rozvojového projektu v mieste sídla štátnej školy, v územnej pôsobnosti okresu alebo kraja.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 22b a 22c znejú:
„22b)
§ 8 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
§ 29 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
22c) § 2 písm. k) a q) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
23. § 5 a 6 vrátane nadpisov znejú:
„§ 5 Financovanie štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení
(1) Rozpis finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení na kalendárny rok vychádza z objemov finančných prostriedkov určených pre štátne materské školy a pre jednotlivé štátne školské zariadenia.
(2) Objemy finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne materské školy a pre štátne školské internáty23) sa určujú ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6.
(3) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské zariadenia okrem školských internátov a zariadení školského stravovania23a) sa vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby, a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovaných služieb.
(4) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre zariadenie školského stravovania23b) sa vychádza z celkového počtu detí alebo žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu, ktorým poskytuje školské zariadenie svoje služby.
(5) Ministerstvo pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky podľa celkového počtu detí alebo žiakov škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na úhradu nákladov spojených so službami poskytovanými deťom alebo žiakom týchto škôl, ak sa služby poskytujú
a) deťom štátnych materských škôl v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených obcou, samosprávnym krajom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
b) žiakom základných škôl a základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa osobitného pred­pisu23c) v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených samosprávnym krajom,
c) žiakom škôl podľa osobitného pred­pisu23d) okrem písmen a) a b) v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených obcou, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou.“.
§ 6 Financovanie cirkevných škôl
(1) Pri financovaní cirkevných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d.
(2) Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre cirkevné školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za pred­chádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej pred­loženie podľa § 7 ods. 1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3) Zriaďovateľ cirkevnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci a okrem reklamy.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa citácia „§ 5 a 7 zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.“ nahrádza citáciou „§ 117 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23a až 23d znejú:
„23a) § 117 a 139 zákona č. 245/2008 Z. z.
23b) § 139 zákona č. 245/2008 Z. z.
23c) § 27 ods. 2 písm. b), § 95 ods. 1 písm. b) a § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.
23d) § 27 ods. 2 písm. c), § 95 ods. 1 písm. c) až e) a § 104 ods. 1 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
24. Za § 6 sa vkladajú § 6a a 6b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 6a Financovanie súkromných škôl
(1) Pri financovaní súkromných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d. Súkromným školám možno prideliť finančné prostriedky na kapitálové výdavky len v rámci rozvojových projektov (§ 4d) na obstaranie hnuteľného majetku.
(2) Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre súkromné školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za pred­chádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej pred­loženie podľa § 7 ods. 1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3) Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy objem finančných prostriedkov na príslušný kalendárny rok, ak v priebehu kalendárneho roka v poslednej správe o výsledku inšpekčnej činnosti Štátnou školskou inšpekciou23e)
a) bolo zistené porušenie školských vzdelávacích programov, ktoré sa uplatňujú v porovnateľnom druhu a type školy,
b) bol zistený vyšší počet žiakov v triedach škôl,1) ako stanovuje osobitný právny pred­pis,23f)
c) bola zistená odbornosť vyučovania jednotlivých pred­metov v školách1) v rámci školských vzdelávacích programov menšia ako 70 %.
(4) Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy normatívny príspevok na príslušný kalendárny rok o 15 % (ďalej len „znížený normatívny príspevok“) za zistené nedostatky podľa odseku 3 v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky odstránené. Do počtu mesiacov sa započítavajú mesiace od mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do mesiaca, v ktorom boli nedostatky odstránené. Ak súkromná škola odstráni nedostatky v mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do počtu mesiacov, počas ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľovi súkromnej školy znížený normatívny príspevok, sa započíta jeden mesiac.
(5) Ak súkromná škola neodstráni nedostatky podľa odseku 3 do konca kalendárneho roka, ministerstvo postupuje pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľovi tejto školy na nasledujúci kalendárny rok podľa odseku 4.
(6) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný zistené nedostatky v súkromnej škole podľa odseku 3 písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie. Odstránenie zistených nedostatkov súkromnou školou je povinný zriaďovateľ súkromnej školy písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie.
(7) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a okrem reklamy.
§ 6b
(1) Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na kalendárny rok pozostáva z príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok.
(2) Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok sa určí ako súčin 8-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začal v pred­chádzajúcom kalendárnom roku. Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok sa určí ako súčin 4-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre počet detí použitý pri určovaní príspevku na výchovu a vzdelávanie je podľa § 7 ods. 4.
(3) Krajský školský úrad
a) oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte zriaďovateľovi materskej školy2b) výšku príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 1 a určených podľa odseku 2; pre výpočet príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok sa použije počet detí v školskom roku, ktorý začal v pred­chádzajúcom kalendárnom roku, nahlásený zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výška sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,
b) oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi materskej školy2b) úpravu výšky príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 4 písm. a); úprava zodpovedá rozdielu príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 2 zo skutočných počtov detí v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 2 z počtov detí nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,
c) poskytuje zriaďovateľom materských škôl2b) finančné prostriedky z kapitoly ministerstva podľa odseku 1 v priebehu roka podľa osobitného pred­pisu.22)
(4) Zriaďovateľ materskej školy2b) do 30 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu
a) podľa odseku 3 písm. a) rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,
b) podľa odseku 3 písm. b) upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23e až 23g znejú:
„23e) § 12 a 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
23f) § 29 ods. 5, § 33 ods. 1, § 97 ods. 6, § 98 ods. 3, § 99 ods. 4 a § 100 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z.
23g) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.“.
25. V § 7 ods. 1 druhej vete sa slová „do 15. mája“ nahrádzajú slovami „do 15. apríla“.
26. V § 7 ods. 1 tretej vete sa slová „neštátnej školy“ nahrádzajú slovami „cirkevnej školy a súkromnej školy“.
27. V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová „neštátne školy“ nahrádzajú slovami „cirkevné školy a súkromné školy“.
28. V § 7 4 znie:
„(4) Zriaďovatelia24a) škôl1) sú povinní oznámiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnému krajskému školskému úradu počty detí alebo žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka a ďalšie údaje potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský školský úrad je povinný oznámiť tieto údaje za zriaďovateľov24a) škôl1) a za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom každoročne do 31. augusta.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 24a sa citácia „§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov“ nahrádza citáciou „§ 19 ods. 2 písm. a), b), d) a e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov“.
29. V § 7 ods. 5 sa za slová „v štátnych školách“ vkladá čiarka a slová „a neštátnych školách“ sa nahrádzajú slovami „cirkevných školách a súkromných školách“.
30. V § 7 ods. 6 sa slová „podľa § 4 až 6“ nahrádzajú slovami „podľa § 4 až 6b“.
31. V § 7 sa vypúšťa 7.Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.
32. V § 7 ods. 7 sa slová „podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2“ nahrádzajú slovami „podľa § 4a až 4d a § 8c“.
33. V § 7 ods. 8 druhá a tretia veta znejú: „Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.1) Vzdelávacie poukazy vydávajú svojim žiakom školy1) najneskôr do 10. septembra príslušného kalendárneho roka a vzdelávacie poukazy prijímajú školy a školské zariadenia, ktoré tvoria sústavu škôl a sústavu školských zariadení podľa osobitného pred­pisu,24b) najneskôr do 25. septembra príslušného kalendárneho roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24b znie:
„24b) § 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
34. V § 7 9 znie:
„(9) Vláda nariadením ustanoví
a) podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov vrátane spôsobu určovania normatívov podľa § 4 ods. 1,
b) hodnoty percentuálnych podielov podľa § 4 ods. 9,
c) podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov a postup pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 až 5,
d) podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov podľa odseku 8 vrátane vymedzenia okruhu aktivít škôl a školských zariadení vytvárajúcich záujmové vzdelávanie financovaných prostredníctvom vzdelávacích poukazov,
e) podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa § 8a.“.
35. § 7 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„(10) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva krajskému školskému úradu finančné prostriedky na účel podľa § 3 ods. 2 písm. b) podľa naliehavosti riešenia rekonštrukcie školských objektov alebo modernizácie škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Objem finančných prostriedkov na kalendárny rok určí ministerstvo.
(11) Finančné prostriedky pridelené školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu podľa § 4 až 6b, § 7 ods. 8 a § 8c sa zabezpečujú v rámci limitu výdavkov.“.
36. V § 8 2 znie:
„(2) Ministerstvo pri výkone dohľadu sleduje najmä prehľadnosť financovania a kontroluje správnosť použitia metód a postupov pri financovaní štátnych škôl, cirkevných škôl, súkromných škôl, štátnych školských zariadení a kontroluje správnosť použitia metód a postupov pri financovaní materských škôl2b) podľa § 6b.“.
37. V § 8a sa vypúšťa 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
38. Za § 8a sa vkladajú § 8b a 8c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 8b Sankcie
(1) Ministerstvo uloží zriaďovateľovi
a) za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 9 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
b) za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov na nový školský rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 10 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
c) za neoznámenie výšky finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým štátnym školám krajskému školskému úradu podľa § 4 ods. 11 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
d) za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6 ods. 3 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
e) za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o porušení platných právnych pred­pisov a za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o odstránení porušenia platných právnych pred­pisov podľa § 6a ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
f) za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6a ods. 7 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
g) za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. a) pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
h) za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom príspevku na výchovu a vzdelávanie na nový školský rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. b) pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
i) za nedodržanie lehoty určenej na pred­loženie správy o hospodárení krajskému školskému úradu podľa § 7 ods. 1 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
j) za nevypracovanie správy o hospodárení podľa § 7 ods. 2 a 3 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
k) za poskytnutie nesprávnych údajov o počtoch žiakov a ďalších údajov podľa § 7 ods. 4 a za nedodržanie lehoty na ich pred­loženie podľa § 7 ods. 4 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
l) za nedodržanie lehoty na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom dohodovacieho konania na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 8c ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.
(2) Ministerstvo pri určení pokuty prihliada na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie, ako aj na mieru zavinenia.
(3) Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa uložila. Ministerstvo môže uložiť pokutu aj opakovane, a to až do odstránenia nezákonného stavu.
(4) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(5) Pokuta uložená podľa tohto zákona je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(6) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo zistilo porušenie povinností podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
§ 8c Dohodovacie konanie
(1) V rozpočte ministerstva sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva rezerva, ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť upraviť v rámci rezervy objem pridelených finančných prostriedkov. Dohodovacím konaním je úprava výšky pridelených finančných prostriedkov zriaďovateľovi podľa § 4 o objem finančných prostriedkov pridelený najmä z dôvodu
a) nedostatku finančných prostriedkov na osobné náklady a na prevádzkové náklady,
b) nákladov súvisiacich s činnosťou pred­sedu školskej maturitnej komisie, pred­sedu pred­metovej maturitnej komisie a jej členov vrátane odborníkov z praxe, pred­sedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a jej členov vrátane odborníkov z praxe podľa osobitného pred­pisu.25a).
(2) Dohodovacie konanie sa začína na žiadosť zriaďovateľa. Žiadosť pred­kladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu kalendárneho roka.
(3) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä zdôvodnenie nedostatku finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materským školám a štátnym školským zariadeniam
a) na osobné náklady,
b) na prevádzkové náklady.
(4) Žiadosť zriaďovateľa na úhradu nákladov pre zamestnancov podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä
a) počet dní strávených zamestnancami na maturitných skúškach a záverečných skúškach,
b) skutočné náklady zamestnancov na náhrady podľa osobitného pred­pisu25b) vynaložené počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok,
c) počet odskúšaných žiakov zamestnancom počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok.
(5) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi finančné prostriedky na kalendárny rok
a) podľa odseku 1 písm. a) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 v závislosti od zvýšených osobných nákladov a prevádzkových nákladov v priebehu kalendárneho roka a objemu finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel v rámci rezervy,
b) podľa odseku 1 písm. b) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 a objemu finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel v rámci rezervy.
(6) Zriaďovateľ do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku 1 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
(7) Podrobnosti prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa odseku 1 písm. b) ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym pred­pisom.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
„25a) § 90 ods. 7 až 11 zákona č. 245/2008 Z. z.
25b) § 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších pred­pisov.“.
39. V § 9 ods. 3 sa slovo „obciam“ nahrádza slovom „zriaďovateľom“.
40. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 9a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2008 Počas obdobia od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008
a) krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok; úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa § 4 ods. 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa § 4 ods. 3 z očakávaných počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku,
b) ministerstvo pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre štátne školské zariadenia okrem zariadení podľa osobitného pred­pisu23) vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby, a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovaných služieb,
c) sa určujú objemy finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre školské zariadenia podľa osobitného pred­pisu23) zriadené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6,
d) vyčlení ministerstvo v kapitole ministerstva rezervu, ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona; ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť v odôvodnených prípadoch upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov,
e) pridelí ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa školy finančné prostriedky z rezervy ministerstva na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,26) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní, podľa počtu žiakov školy zo sociálne znevýhodneného prostredia; zriaďovateľ podáva žiadosť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:
„26) § 2 písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
41. Poznámky pod čiarou k odkazom 15 až 19 znejú:
„15) § 26 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
16) § 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
17)
§ 35 a 36 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
§ 23 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
18) Napríklad § 24 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov, § 476 až 480 Občianskeho zákonníka v znení neskorších pred­pisov.
19) § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z. a zákona č. 86/2008 Z. z. sa mení takto:
§ 31 sa vypúšťa.
Čl. V
Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z. z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z. a zákona č. 165/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 6 sa slová „s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“.
2. V § 13 ods. 10 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.“.
3. Za § 18h sa vkladá nový § 18i, ktorý znie:
„§ 18i
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete podľa osobitného pred­pisu,29) podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie,30) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci pred­metu činnosti školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 29 a 30 znejú:
„29) § 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších pred­pisov.
30) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006), nariadenie Rady 1083/2006/ES z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie 1260/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006).“.
Čl. VI Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 až 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011, a čl. III 18. bodu § 4 ods. 8, 23. bodu § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, 24. bodu § 6a ods. 3 až 7, 38. bodu § 8b a 8c, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.
Príloha k zákonu č. 245/2008 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 199, 6. 8. 1977).
2. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv.1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23. 12. 2011).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).
1) Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.).
1a) Zákon č. 321/2025 Z. z. o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
§ 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
§ 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších pred­pisov.
2a) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších pred­pisov.
2aa) Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.
2ab) Čl. 8 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
2b)
Dohovor proti diskriminácii vo vzdelávaní (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 276/2024 Z. z.).
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.).
3a) § 211 Trestného zákona.
5a) § 28 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších pred­pisov.
6aa) Zákon č. 61/2015 Z. z.
8) § 16 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších pred­pisov.
11)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení.
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
12) § 79 zákona č. 18/2018 Z. z.
14) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.
14a) Zákon č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení.
14aa) § 4 ods. 1 zákona č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších pred­pisov.
15a) § 49a zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. 413/2021 Z. z.
16) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších pred­pisov.
17)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z.).
17a) § 4 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z.
17b) § 66 zákona č. 300/2025 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysoko­školský zákon).
18) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z. z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania.
20) § 44 zákona č. 321/2025 Z. z.
26a) Dohovor, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z.).
28) Napríklad zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z., zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
29) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
31) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších pred­pisov.
32) Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
32a) Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov, § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.
32ab) § 45 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
32ac) § 43 zákona č. 321/2025 Z. z.
34a) § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38) § 5 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
38a) § 21 zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39) § 5 ods. 4 písm. l) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
42) Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších pred­pisov.
45) Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
46) § 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších pred­pisov.
47) § 46 zákona č. 321/2025 Z. z.
47ab) § 29b ods. 1 písm. j) zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. 324/2025 Z. z.
47c) § 11 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z.
48) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších pred­pisov.
52)
§ 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
57) § 20 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
58) § 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších pred­pisov.
60) § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z.
62) Zákon č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
63) § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
64) Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
65) Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších pred­pisov.
68) § 37 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
70) § 54 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
71) Zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
72) § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
73) § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
74) § 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
75) § 27 a 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
76)
§ 3 ods. 1 a 10 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z. z.
77) Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov, zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
77a) § 81 zákona č. 36/2005 Z . z. v znení neskorších pred­pisov.
78) § 68 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
79) § 84a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 414/2021 Z. z.
79a) § 4 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
79aa) § 12 a 33 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších pred­pisov.
80a) § 17 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších pred­pisov.
80b) Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2015 Z. z.
80c) Časť I prílohy č. 4 k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. 485/2013 Z. z.
80d) Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
81) Napríklad zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
82) Zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
83) § 2 písm. a) 3 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
90a) § 24 ods. 1 a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
90aa) § 47a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 426/2020 Z. z.
91a) § 27 ods. 1 písm. a), d), g) a l) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
91b) § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 2/2022 Z. z.
91c) § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
91d) Zákon č. 219/2014 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
92) Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
93) Napríklad zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších pred­pisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších pred­pisov, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z., zákon č. 300/2025 Z. z. a zákon č. 321/2025 Z. z.
93a) Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
93aaa) Zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
93aaaa) Napríklad § 13 ods. 4 písm. a) prvý bod zákona č. 417/2013 Z. z. v znení neskorších pred­pisov, § 66 zákona č. 321/2025 Z. z.
93aab) Napríklad zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších pred­pisov, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
93aac) Napríklad § 7 ods. 3 písm. w) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších pred­pisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších pred­pisov, § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
93b)
Zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších pred­pisov.
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred­pisov.
93c) § 10 ods. 3 písm. h) a ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
93d)
§ 115 a 380 Civilného mimosporového poriadku.
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších pred­pisov.
§ 3 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších pred­pisov.
§ 10 až 13 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších pred­pisov.
94) Zákon č. 395/2002 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
95) § 23a zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších pred­pisov.
95a) § 4 ods. 6 písm. m) a § 7a ods. 2 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.
95b) § 3 písm. n) zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
95c) § 4 zákona č. 544/2010 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
95d) § 4 ods. 4 zákona č. 544/2010 Z. z. v znení neskorších pred­pisov.
96) § 24 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 40/2017 Z. z.
https://www.iz.sk/sk/projekty/kniznica/zakon-245-2008
ikona Knižnica

Knižnica IZ

Inštitút zamestnanosti prevádzkuje knižnicu periodických aj neperiodických publikácii zaoberajúcich sa problematikou trhu práce, vrátane vlastných publikácií. Máme tiež aktuálne verzie zákonov týkajúcich sa trhu práce.. . .

ikona Školstvo a trh práce

Školstvo a trh práce

Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Ide o zlú komunikáciu medzi školstvom a trhom práce.. . .

Podobné správy

Nariadenie vlády 102/2020 Z. z. Slovenskej republiky o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, Zákon 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 383/2013 Z.z. – zákon o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, Vyhláška 102/2006 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl, Zákon 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon 513/2010 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., Nariadenie vlády 268/2006 Z. z. Slovenskej republiky o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, Zákon 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

kalkulkackakalkulacka ikonaMzdová kalkulačka
statistikystatistiky ikona Aktuálne štatistiky

Rýchla navigácia

Dávkový, daňový a odvodový systém na Slovensku - Učebnica mzdovej kalkulačky 2023 Európa a jej regióny v číslach 30 grafov o starnutí a zdravotníctve – Ako sa prejavil covid v zdravotníctve v roku 2020 Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku Vplyv starnutia na zdravotnícky systém Slovenska

Mzdová kalkulačka

Sledujte nás

Aktuálne zákony

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/projekty/kniznica/zakon-245-2008 krátka url: http://iz.sk/Svkf

Mobilné aplikácie

Pre Android.

stiahni pre android