Motivačné poistenie v nezamestnanosti

Špecifickým prípadom je poistenie v nezamestnanosti, ktoré má krátkodobo nahradiť výpadok pracovných príjmov v prípade straty zamestnania. Človeku teda pribudne určitý sociálny vankúš, aby si mohol hľadať zamestnanie ešte v čase, kedy má vzhľadom na zatiaľ iba krátkodobú nezamestnanosť najvyššie šance uplatniť sa na trhu práce. Podobný cieľ má aj odstupné a výpovedná doba.

Požiadavka na motivačný charakter sociálneho systému je z tohto pohľadu kľúčová. Súčasné nastavenie poskytuje nezamestnaným rovnakú, relatívne štedrú dávku v nezamestnanosti počas prvých 6 mesiacov. Nezamestnaní a, nanešťastie, aj úrady práce toto obdobie chápu ako zaslúženú dovolenku.

Negatívom sú prísne nároky na získanie tejto dávky (platenie poistného aspoň dva roky počas posledných troch), čo zneprístupňuje toto poistenie sezónnym pracovníkom alebo osobám často migrujúcim medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou. Dôsledkom je dlhodobá vysoká prebytkovosť tohto fondu v Sociálnej poisťovni, dokonca aj počas obdobia vrcholiacej krízy s následnými neobhájiteľnými predunmi do dôchodkových fondov.

Konštantná výška dávky v nezamestnanosti nemotivuje nezamestnaného k okamžitému hľadaniu si pracovného miesta. Najmä pre nezamestnaných s vysokým príjmom z predchádzajúceho zamestnania predstavujú dávky v nezamestnanosti dostatočný príjem a nemotivujú nezamestnaných počas obdobia ich poberania reálne si hľadať pracovné miesto v čo najkratšom čase. Človek, ktorý stratí zamestnanie, má najväčšiu pravdepodobnosť nájdenia si nového zamestnania v prvých mesiacoch nezamestnanosti, a potom až po skončení vyplácania dávok v nezamestnanosti. Zmena vyplácania konštantného objemu peňazí počas prvých mesiacov nezamestnanosti na degresívny spôsob by do systému poistenia v nezamestnanosti vnieslo žiaduci motivačný efekt. Výška dávky v nezamestnanosti by teda počas doby nezamestnanosti klesala, čo by nezamestnaného motivovalo zamestnať sa v čo najkratšom čase, ale zároveň by mu poskytla žiadaný sociálny vankúš.

Systém je síce nazývaný poistenie v nezamestnanosti, ale nespĺňa základné podmienky poistnej udalosti: vznik poistnej udalosti má byť mimo moci poisteného. Preto by dávky nemali byť vyplácané tým, ktorí spôsobili ukončenie zamestnania (napríklad ukončenie zamestnania na základe hrubého porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom). Takéto konanie zamestnanca by sa malo chápať ako poistný podvod, a teda nárok na dávku v nezamestnanosti by mal automaticky zaniknúť. Tento princíp je zakotvený aj v Ústave Slovenskej republiky v článku 35: „Občania majú nárok na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať.“

Strata zamestnania hrubým porušením pracovnej disciplíny, resp. „z vlastnej viny“, by teda aj v tomto kontexte nemala vytvárať nárok na dávku v nezamestnanosti.

Nárok na poistné plnenie by mal mať každý, kto si platí poistenie. Navrhujeme zavedenie individuálneho účtu pre každého poistenca. V čase platenia poistenia sa jeho poistné dávky zvyšujú o 5 %, v čase čerpania poistného sa znižujú o 20 %. Teda aj človek pracujúci iba niekoľko mesiacov by mal nárok na určité poistné plnenie (napr. po 6 mesiacoch práce by nezamestnaný získal prvý mesiac 30 % z pôvodnej mzdy, druhý mesiac 10 %; po dvoch rokoch práce by prvý mesiac nezamestnanosti dostal 100 %, druhý 80 % atď.). V prípade zvýšenia percentuálnej sadzby platieb do Sociálnej poisťovne zo súčasných 2 % na vyššie percento by vznikol aj priestor na odbúranie odstupného a výrazné zvýšenie dávok v nezamestnanosti (zamestnávateľ by ho platil pravidelne vyššími odvodmi, prepustený zamestnanec by mal vyššie dávky v nezamestnanosti ako v súčasnosti; odbúrala by sa aj neistota pri platobnej neschopnosti zamestnávateľov)1.

Preto navrhujeme poistenie v nezamestnanosti tak, aby sme dosiahli:

• dostupnosť dávok širšej skupine nezamestnaných,
• klesajúce dávky v čase,
• rozlišovanie výšky dávok podľa miery zavinenia nezamestnanosti.

12.07.2016 (link) : Poistenie v nezamestnanosti na úrovni EÚ nemá zmysel ak nebudú rovnako centralizované aj prístupy regionálnych úradov práce. . . .

13.01.2015 (link) : Špecifickým prípadom je poistenie v nezamestnanosti, ktoré má krátkodobo nahradiť výpadok pracovných príjmov v prípade straty zamestnania. . . .

06.11.2012 (link) : Hlavným účelom odstupného je satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer končí skôr, ako to účastníci pôvodne v pracovnej zmluve predpokladali. . . .

17.01.2012 (link) : Cieľom štúdie bolo vytvorenie niekoľko rôznych typov poistenia v nezamestnanosti a vyčísliť finančné dopady ako na jednotlivého zamestnanca, tak aj na sociálny fond zabezpečenia za roky 2005 až 2010. Všetky scenáre boli naprogramované a použité na individuálnych dátach, ktoré pochádzali z databázy Sociálnej poisťovne. Každý zo scenárov mal svoje špecifiká, ktoré ho odčlenili od ostatných. . . .

23.06.2011 (link) : Cieľom štúdie bolo vytvorenie niekoľko rôznych typov poistenia v nezamestnanosti a vyčísliť finančné dopady ako na jednotlivého zamestnanca, tak aj na sociálny fond zabezpečenia. Všetky scenáre boli naprogramované a použité na individuálnych dátach, ktoré pochádzali z databázy sociálnej poisťovne. Každý zo scenárov mal svoje špecifiká, ktoré ho odčlenili od ostatných. . . .

viac dokumentov

• Európske poistenie v nezamestnanosti
• Motivačné poistenie v nezamestnanosti
• Odstupné
• csd modelovanie poistenia v nezamestnanosti 2005 2010 (pdf) .odt doc
• Modelovanie poistenia v nezamestnanosti
• csd modelovanie poistenia v nezamestnanosti 2005 2009 (pdf) .odt doc
• Modelovanie poistenia v nezamestnanosti

podobné správy: Európske poistenie v nezamestnanosti , Najväčšie výzvy vlády , Úloha sociálneho pracovníka , Administratívna nenáročnosť , Riešenie špecifických prípadov