jump to main body
Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je to definované v stratégii Európa 2020 v časti o inkluzívnom raste. Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov. V podmienkach SR je tento cieľ možné dosiahnuť inkluzívnym zamestnávaním. Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu.. . .
Mzdová kalkulačka na výpočet čistého príjmu domácnosti, ak sa jeden z jej členov zamestná. Na rozdiel od iných dostupných mzdových kalkulačiek, je určená pre ľudí blízko minimálnej mzdy, ktorí predtým boli nezamestnaní a na dávkach v hmotnej núdzi. Mzdová kalkulačka vám vyráta čistú mzdu, dane, odvody, daňový bonus na deti, osobitný príspevok, stravné. Teda všetko čo vplýva na váš čistý príjem. Zistite, či sa vám oplatí pracovať.. . .
Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Verejné politiky zamestnanosti cez Program podpory mimovládnych organizácií v rámci Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Projekt je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA - nadácia pre sociálne zmeny. Prinášame Vám podrobnosti o realizovanom projekte.. . .
Prinášame Vám informácie týkajúce sa Rómov: správy, naše články publikované v médiách, prehľad našich aktivít a aktivít iných organizácii, ktoré sa týkajú Rómov, informácie a záverečnú publikáciu projektu Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied (2010), informácie o zapracovaní pozmeňovacieho návrhu prezidenta Inštitútu zamestnanosti Viliama Páleníka do "Návrhu na odporúčanie Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch“ v roku 2013, publikáciu Rómske deti v slovenskom školstve Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (2004), diplomové práce týkajúce sa Rómov, publikáciu Straty z vylúčenia Rómov (Marcinčin, Marcinčinová, 2009) a mnohé ďalšie.. . .
Vývoj miery zamestnanosti ako i úroveň súčasného sociálneho a ekonomického rozvoja majú priamy vplyv na pracovnoprávne vzťahy v európskych krajinách. V poslednom období dochádza k prudkým zmenám na trhu práce a v systémoch sociálneho zabezpečenia, pričom množstvo týchto zmien predstavuje nevýhody pre pracujúcich. Návrh riešenia tejto situácie poskytuje projekt L-E-T. Poslaním projektu je posilniť znalosti priemyselných vzťahov v Európe a vybraných regiónov. . . .
Pracovná dôstojnosť človeka by mala predstavovať základný determinant pracovnoprávnej regulácie. Skúsenosti z prostredia slovenského trhu práce ale naznačujú, že sa postupne vytvára významný kontrast medzi deklarovaným a skutočným. Prinášame Vám informácie o výhodách a nevýhodách (ne)štandardných foriem pracovného pomeru.. . .
Prinášame vám priebežne aktualizované znenie zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti, ale aj naše postrehy a výhrady k nemu.. . .
Inštitút zamestnanosti pracuje na niekoľkých projektoch. Najväčší projekt je projekt iniciatívy spoločenstva EQUAL s názvom "Metodika identifikácie a prognostiky možných smerov vývoja zamestnanosti a nezamestnanosti a analýza možných riešení pre zvládnutie týchto trendov s cieľom zefektívnenia aktívnej politiky trhu práce". Projekt je realizovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Partnermi projektu sú Ekonomický ústav SAV a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a v Lučenci. . . .
Prinášame Vám prehľad základných ukazovateľov týkajúcich sa oblasti trhu práce v Európskej únii. Údaje čerpáme z Eurostatu - oficiálneho štatistického úradu Európskej únie. . . .
Pre potreby našich analýz sme rozčlenili územie Slovenska na 18 regiónov. Priebežne Vám budeme prinášať informácie o týchto regiónoch z makroekonomického hľadiska a z hľadiska trhu práce.. . .
ECOSOC (EHSV - Európsky hospodársky a sociálny výbor) je poradným orgánom Európskej únie. Bol založený v roku 1957, poskytuje odborné poradenstvo európskym inštitúciám (Európska komisia, Rada EÚ, Európsky parlament), a to prostredníctvom stanovísk k navrhovanej legislatíve EÚ a stanovísk z vlastnej iniciatívy k otázkam, ktoré je treba podľa názoru výboru riešiť. Jednou z hlavných úloh je byť spájacím prvkom, mostom, medzi európskymi inštitúciami a organizovanou občianskou spoločnosťou. Pomáha posilniť postavenie organizácií občianskej spoločnosti tým, že ich zapája do štruktúrovaného dialógu, ktorý s nimi vedie v členských štátoch EÚ a v iných krajinách vo svete. Jedným z 344 členov ECOSOCu je aj prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník. . . .
Prinášame Vám základné údaje o NUTS regiónoch Európskej únie a európskych, kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách.. . .
Inštitút zamestnanosti disponuje individuálnymi údajmi za výberové zisťovanie pracovných síl v Slovenskej republike za roky 1994, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009, ktoré plánujeme zužitkovať pri publikovaní niekoľkých článkov.. . .
Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Monitoring aktívnej politiky trhu práce, v ktorom vyhodnocuje efektívnosť a účinnosť aktívnych opatrení trhu práce. Cieľom projektu je vyhodnotiť efektívnosť, účinnosť a aplikovateľnosť jednotlivých opatrení aktívnej politiky trhu práce, kvalitatívne ohodnocovať vhodnosť a efektívnosť opatrení, získavať údaje umožňujúce kvantitatívne ohodnotenie opatrení, realizovať štatistické analýzy a softvérové nástroje na vytvorenie ukazovateľov. Projekt skúma účinnosť jednotlivých nástrojov v konkrétnych regiónoch ako i na konkrétne cieľové skupiny. Hlavným výstupom projektu sú návrhy na zmeny v jednotlivých opatreniach, či už vo forme zmeny jednotlivých parametrov, alebo samotných legislatívnych návrhoch.. . .
CSR alebo Corporate social responsibility je termín, ktorý sa používa na označenie sociálnej zodpovednosti podnikov. V skratke hovorí o podnikaní takým spôsobom, ktorý je priateľský k spoločnosti (teda nie len k životnému prostrediu). Definícií a interpretácií pojmu spoločenskej zodpovednosti podnikov je veľa. Vychádzajú z myšlienky - podnikať, tak aby z procesov a výsledkov podnikania mal prospech široký okruh ľudí. Na Slovensku však zatiaľ nie je veľmi známy, preto sa ho snažíme priblížiť.. . .
Ekonómia trhu práce je pojem, ktorý na Slovensku zatiaľ nie je dostatočne diskutovaný, preto sa Inštitút zamestnanosti snaží rozprúdiť diskusiu na túto tému na svojich seminároch a konferenciách. Prinášame Vám zoznam našich seminárov a konferencií, a taktiež množstvo prezentácií, s ktorými sme v rámci nich doposiaľ vystúpili.. . .
Cieľom aktivity je zviditeľniť ucelený obraz o problematike sociálneho systému v podmienkach Slovenska. Hlavným cieľom je začať odbornú diskusiu na tému zásad, cieľov a aktivít sociálneho systému, z ktorého potom môžu vychádzať jednotlivé vykonávacie zákony. Aktivitu realizujeme prostredníctvom projektu Verejné politiky zamestnanosti.. . .
Pojem “flexicurity” (flexiistota) v spojení s trhom práce používaný ako spojenie slov flexibility (flexibilita) a security (bezpečnosť) zaviedli do praxe Dáni. Flexicurity je teda pojem, ktorý charakterizuje celý dánsky trh práce. Jeho podstatným prínosom je, že bezpečnosť a flexibilita si neodporujú, teda bezpečnosť nejde na úkor flexibility a naopak. Inštitút zamestnanosti aktívne propaguje Dánsky model flexicurity. Na stránke popisujeme jeho základné črty. . . .
Inštitút zamestnanosti ponúka: analýzy Slovenského a Európskeho trhu práce, analýzy a prognózy regionálneho a sektorového trhu práce, údaje týkajúce sa regionálnej zamestnanosti a nezamestnanosti, mikroúdaje o potenciálnych zamestnancoch, analýzy zamestnaných a ich miezd v jednotlivých regiónoch a odvetviach, informácie o všeobecnom ekonomickom pozadí regiónov Slovenska a EÚ, Expertný systém vhodný pri evidencii klientov a odporúčaní pre klientov. . .
Demografický vývoj do budúcnosti je zrejmý: populácia starne. O tom, ako z tejto hrozby urobiť príležitosť, hovorí strieborná ekonomika. Pojem strieborná ekonomika je populárne označenie pre ekonomiku, v ktorej vysokú časť spotreby vytvárajú seniori. Strieborná ekonomika nehovorí o zvyšovaní zamestnanosti starších osôb, ale o využití ekonomického dopytu, ktorý produkuje populácie v staršom veku (so striebornými vlasmi). Prinášame Vám výsledky projektov a aktivít venujúcich sa výskumu potenciálu striebornej ekonomiky.. . .
S cieľom zlepšiť zapojenie zdravotne postihnutých na trhu práce je potrebné uskutočniť niekoľko zmien v legislatíve, ale aj v praxi. Prinášame Vám návrhy zmien, ktoré majú potenciál zlepšiť nelichotivú situáciu v oblasti zamestnávania zdravotne postihnutých.. . .
Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Ide o zlú komunikáciu medzi školstvom a trhom práce.. . .
Inštitút zamestnanosti spolu s nadáciou Friedricha Eberta realizuje projekt "Kultúra sveta práce". Fenomény ako "nútená živnosť" a zneužívanie prác na dohodu sa v posledných rokoch prejavujú stále častejšie, čo dokazujú aj štatistiky zo Sociálnej poisťovne o počte dohodárov a živnostníkov. Dôvodom narastajúceho počtu (nútených) živnostníkov a zamestnancov pracujúcich na dohodu sú predovšetkým nižšie mzdové náklady na zamestnanca, keďže zamestnávateľ pri takejto forme zamestnávania platí iba úrazové a garačné poistenie vo výške 1,05 % v prípade dohodárov a v prípade živnostníkov neplatí vôbec nič. Pracovníkom, ktorí pracujú formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo na živnosť, prináša takáto forma pracovno-právneho pomeru značné nevýhody oproti zamestnancom v riadnom pracovnom pomere.. . .
Telepráca alebo telework je práca na diaľku, ktorá sa vykonáva s použitím informačných a komunikačných technológií. Je to jedna z flexibilných foriem organizácie práce a pracovného času, ktorej cieľom je najmä zosúladiť pracovný čas a rodinný život. Ide o dohodnu medzi zamestnancom a zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy. Zamestnanec má tak možnosť vykonávať svoje pracovné úkony z pohodlia svojho domova. Telework je považovaný za riešenie win-win, t. j. riešenie, ktoré prináša výhody všetkým zainteresovaným (zamestnancom, zamestnávateľom i spoločnosti ako celku). Hlavnou výhodou pre zamestnávateľa je zníženie nákladov na pracovné miesto, ktoré sa prejaví hlavne vo finančnej úspore za prenájom, energie a vybavenie.. . .
Prinášame vám elektronickú verziu publikácie Michal Páleník a kol.: Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko. Publikácia sa venuje problematike aktívnych a pasívnych opatrení trhu práce a jej cieľom je poukázať na dôležitosť politiky zamestnanosti. Publikácia obsahovo nadväzuje na naše dve predchádzajúce knižky: Inkluzívne zamestnávanie sa venuje možnosti vytvorenia veľkého množstva pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, a to najmä v regiónoch, kde miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje desiatky percent. Publikácia Sociálny systém popisuje prekážky, ktoré sociálny systém kladie zamestnanosti.. . .
Inštitút zamestnanosti prevádzkuje knižnicu periodických aj neperiodických publikácii zaoberajúcich sa problematikou trhu práce, vrátane vlastných publikácií - poslednými sú Politika zamestnanosti - budúcnosť pre Slovensko (2014), Sociálny systém - vízie a skutočnosť (2014) a Inkluzívne zamestnávanie (2013). Prinášame Vám zoznam, ale aj databázu konkrétnych elektronických publikácií, pričom v priestoroch Inštitútu zamestnanosti máme aj papierové verzie časti z nich.. . .
Inštitút zamestnanosti organizuje konferencie vždy s dôrazom na určitú tému. Organizujeme konferencie týkajúce sa aktuálnych problematík z oblasti zamestnanosti a aktívnych opatrení trhu práce, a taktiež konferencie pri príležitosti konania sa volieb na regionálnej, národnej i európskej úrovni. Na konferenciách Inštitútu zamestnanosti doposiaľ hosťovali eurokomisári, ministri a štátni tajomníci rezortu práce, poslanci Európskeho parlamentu, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, akademici i iní odborníci.. . .
Všetky, aj staršie projekty a aktivity:
máj 2018: počet UoZ na úradoch práce: 181494, z toho 76453 dlhodobo, miera 6.6% (2.8% dlhodobá nezamestnosť)
najvyššia nezamestnanosť: Rimavská Sobota 21.2% (12.7%), Revúca 20.5% (10.5%), Rožňava 17.2% (9.5%), Kežmarok 17.0% (8.8%)
najnižšia nezam.: Bratislava V 2.3%, Galanta 2.5%, Hlohovec 2.6%, Trenčín 2.6%, Trnava 2.7%
