Pracovný čas a prestávky v práci

Zamestnávateľ je rešpektovať prípustný rozsah pracovného času zamestnanca, rovnako ako právo zamestnanca na nepretržitý denný a týždenný odpočinok i právnu úpravu prestávok.

Pracovný čas je základným parametrom pracovnoprávneho vzťahu. Jeho rozsah je povinnou súčasťou pracovnej zmluvy a o rozvrhnutí je zamestnávateľ povinný informovať, ak to nie je dohodnuté v pracovnej či kolektívnej zmluve.

Štandardný pracovný čas na plný úväzok je 40 alebo 37,5 hodiny, teda 8 alebo 7,5 hodiny denne. Časť zamestnávateľov, resp. pracovných pozícií, vyžaduje presne 8 hodín na pracovisku každý deň, v iných je možný pružný pracovný čas. Zamestnanec pri ňom musí byť na pracovisku v základom pracovnom čase, avšak začiatok a koniec svojej práce si môže ad-hoc prispôsobiť tak, aby celkový odpracovaný čas sedel v danom týždni alebo mesiaci.

Počas výkonu práce má mať zamestnanec po šiestich hodinách prestávku aspoň 30 minút. Táto sa nezapočítava do pracovného času. Nárok na stravu má po štyroch hodinách.

V prípade práce na zmeny, musí zamestnávateľ rozvrhnúť prácu tak, aby mal zamestnanec medzi koncom a začiatkom práce aspoň 12 hodín na odpočinok. Zároveň, zamestnanec má mať aspoň dva voľné dni po sebe, najmä sobotu a nedeľu (prípadne aj nedeľu a pondelok). Počas dňa pracovného pokoja, zväčša nemožno nariadiť prácu. Popri práci na zmeny existuje aj konto pracovného času. Toto umožňuje vyšší výkon práce počas sezóny a nižší mimo. Všetky uvádzané ustanovenia majú v zákonníku práce viacero výnimiek na ktoré je zväčša potrebný súhlas odborov.

Zamestnanec môže mať nad rámec bežného pracovného času prácu nadčas. Môže ju mať maximálne v rozsahu 400 hodín ročne, pričom iba časť mu môže zamestnávateľ nariadiť. Za prácu nadčas sú príplatky 25 % priemerného zárobku daného zamestnanca. Za túto prácu dostane zamestnanec buďto mzdu, alebo môže čerpať náhradné voľno.

Oddych od zamestnania zabezpečuje aj dovolenka.

Väčšina ustanovení o pracovnom čase sa týkajú aj dohôd. Netýkajú sa práce na živnosť.

Dobrá práca

Pracovná dôstojnosť človeka by mala predstavovať základný determinant pracovnoprávnej regulácie. Skúsenosti z prostredia slovenského trhu práce ale naznačujú, že sa postupne vytvára významný kontrast medzi deklarovaným a skutočným. Prinášame Vám informácie o výhodách a nevýhodách (ne)štandardných foriem pracovného pomeru.. . .

Podobné správy

Podmienky odmeňovania, Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc, Sporenie na dôchodok, Vydanie potvrdenia o zamestnaní, Minimálna mzda, Sociálne benefity, Služobné cesty, Minimálne mzdové nároky, Stravovanie zamestnancov, Dobrá práca