Nárok na výplatu odstupného

Hlavným účelom odstupného je satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer končí skôr, ako to účastníci pôvodne v pracovnej zmluve predpokladali. Skončenie pracovného pomeru v tomto prípade nespočíva v osobe zamestnanca, ale v osobe zamestnávateľa - v jeho hospodárskych problémoch, ktoré vo vzťahu k zamestnancovi vystupujú ako ním nezavinené sociálne riziko.

Nárok na odstupné môže zamestnancovi vzniknúť aj niekoľkokrát počas jeho profesijnej kariéry, a to vždy v okamihu, kedy sa jeho pracovný pomer u zamestnávateľa skončí výpoveďou. Nárok na odstupné vzniká i v prípade, ak sa pracovný pomer skončí dohodou pri zrušení/presťahovaní zamestnávateľa alebo jeho časti, z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca v dôsledku organizačných zmien, resp. dlhodobej strate zdravotnej spôsobilosti na výkon doterajšej práce vzhľadom na zdravotný stav zamestnanca v zmysle lekárskeho posudku. Odstupné zároveň prináleží aj zamestnancovi, ktorý skončil pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ poskytoval odstupné aj v prípadoch, v ktorých to Zákonník práce výslovne neupravuje. Výška odstupného je závislá od dĺžky odpracovaných rokov u zamestnávateľa, maximálnu výšku predstavujú tri priemerné mesačné zárobky. Odstupné je splatné spolu so mzdou, t. j. vo výplatnom termíne určenom zamestnávateľom. To však nevylučuje možnosť, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli aj na inom termíne výplaty odstupného. Nárok na odstupné vzniká výlučne zamestnancovi pracujúcemu u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy.

§ 60, § 63 ods. 1 písm. a) až c), § 76 ods. 8 Zákonníka práce

Motivačné poistenie v nezamestnanosti

Špecifickým prípadom je poistenie v nezamestnanosti, ktoré má krátkodobo nahradiť výpadok pracovných príjmov v prípade straty zamestnania.. . .

Dobrá práca

Pracovná dôstojnosť človeka by mala predstavovať základný determinant pracovnoprávnej regulácie. Skúsenosti z prostredia slovenského trhu práce ale naznačujú, že sa postupne vytvára významný kontrast medzi deklarovaným a skutočným. Prinášame Vám informácie o výhodách a nevýhodách (ne)štandardných foriem pracovného pomeru.. . .

podobné správy: Európske poistenie v nezamestnanosti , Motivačné poistenie v nezamestnanosti , Dobrá práca , Sociálne benefity , Odmeňovanie