Inštitút zamestnanosti - www.iz.sk - logo
slovensky / english

Nezamestnaní mladí ktorí sa nezvdelávajú

Po celej Európe je viditeľný nárast mladých ľudí, ktorí sú označovaní ako NEET (Not in education, employment or training), teda mladí, ktorí nechodia do školy, nepracujú ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy. Tento ukazovateľ nie je medializovaný ako samotná nezamestnanosť, pričom môže mať rovnaké alebo až horšie následky na sociálnu exklúziu. Svoju úlohu zohráva aj hospodárska a finančná kríza posledných rokov, ktorá ztažila prístup mladým, ktorí nemali ambície ďalšieho vzdelávania, uplatniť sa na trhu práce.

NEET

Definovaný pojem eurostatom, NEET vyčleňuje všetkých neaktívnych mladých a teda lepšie zobrazuje skupinu ľudí, ktorí neparticipujú na žiadnom vzdelávaní a nepracujú a tým pádom predstavujú väčšie riziko zamestnaneckej a sociálnej exklúzii. V roku 2010 sa miera NEET v EÚ27 pohybovala na úrovni 12,8 %, to znamená, že viac ako každý ôsmy mladý človek vo veku od 15 do 24 rokov neštuduje a ani nepracuje. Najhoršie z pomedzi krajín EÚ je na tom Bulharsko, kde dosiahla miera až 21,8% a v Turecku je to až 32,3%. Najnižšiu mieru majú krajiny Holandsko 4,4%, Nórsko 4,9% a Luxembursko 5,1%. Slovensko je na 19. mieste s mierou NEET na úrovni 14,1%, čo je mierne nad priemerom.

V porovnaní s rokom 2008, kedy kríza bola v rannom štádiu, bola miera nižšia o 2 % a Slovensko sa odlišovalo od priemeru iba o 0,2%. Opäť malo najnižšiu mieru NEET Holandsko 3,4% a najvyššiu Bulharsko 17,4%. Pri pohľade na vývoj miery od roku 2000 po rok 2010 hodnota iba mierne oscilovala okolo priemeru a poradie krajín s najvyššou a najnižšou hodnotou bolo viac menej rovnaké a nemenilo sa.

Nechcú pracovať

Existujú však aj skupiny mladých, ktoré aj napriek tomu, že sa zaraďujú do skupiny NEET, pracovať vôbec nechcú. Tvoria 3,6%, ako priemer Európskej únie. Tento priemer zvyšujú krajiny ako Írsko a Bulharsko, kde sú hodnoty nad 7, respektíve nad 9%. Na Slovensku 3,2% mladých ľudí nechce vôbec pracovať ani sa vzdelávať, avšak môžme hovoriť o značnom poklese, kedže v roku 2002 túto skupino tvorilo až 11,3%. Zvláštnosťou je Nórsko, keď v roku 2000 túto mieru nezáujmu tvorilo až 20% a do roku 2010 to pokleslo na 1,4%.

Chcú pracovať

Naopak druhú skupinu tvoria mladí ľudia, ktorí by chceli pracovať nezávisle od toho, či si hľadajú zamestnanie alebo nie.V priemere EÚ27 tvoria 9,1%. Najmenšiu skupinu tvoria mladí v Holandsku, iba 2,7% a najviac ich prejavuje záujem v Španielsku, kde je hodnota 14,6%. Slovensko obsadilo 6. priečku s 10,8%. V tejto skupine je zvláštne Bulharsko, kde v roku 2001 malo záujem pracovať 22,2%, ale v roku 2008 to bolo už iba 8,2% mladých.

Ďaľšie štatistické vyhodnotenia

ikona Školstvo a trh práce

Školstvo a trh práce

Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Ide o zlú komunikáciu medzi školstvom a trhom práce.. . .


podobné správy: Vyhodnotenie pripomienky z novembra 2016 , Miesto pre každé dieťa , Hromadná pripomienka k zákonu o službách zamestnanosti , Vzdelávanie nezamestnaných , Ďalšie vzdelávanie


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/projekty/skolstvo-a-trh-prace/nezamestnani-mladi-ktori-sa-nevzdelavaju
titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia