Často kladené otázky a odpovede

Často kladené otázky o projekte inkluzívneho rastu. Chýba tu vaša otázka? Napíšte nám.

• Q: Ešte som o inkluzívnych podnikoch nepočul. Odkedy to funguje?
• A: Momentálne je to návrh. V praxi ešte nie je zavedený (aj keď podobné koncepty existujú).

• Q: Ako by ste v jednej vete charakterizovali inkluzívny trh?
• A: Inkluzívny trh dáva základné pravidlá na zapojenie dlhodobo nezamestnaných do práce a dáva povinnosť verejným inštitúciám vytvárať zákazky na nieto práce.

• Q: Ale aj podľa súčasného zákona o verejnom obstarávaní ide dať povinnosť dodávateľom zamestnať dlhodobo nezamestnaných...
• A: Áno, podľa §34 odsek 15 zákona o verejnom obstarávaní to ide urobiť. Budeme radi za každý príklad verejného obstarávania, ktorý toto využil... (ale zatiaľ sme žiaden nenašli)

• Q: Pre koho je inkluzívny trh určený ?
• A: Cieľovou skupinou sú osoby, ktoré bez pracovných skúseností počas posledného obdobia nezískajú riadne zamestnanie. Jedná sa o dlhodobo nezamestnaných, osoby po výkone trestu alebo časť ekonomicky neaktívnych (ktorí by inak boli nezamestnaní). Celkovo hovoríme o 300 000 obyvateľov Slovenska.

• Q: Prečo aktivačné práce nie sú dobrý nástroj na získavanie pracovných zručností?
• A: Aktivačná činnosť je sociálna dávka, nie je to pracovná zmluva ani nič obdobné, častokrát je zneužívaná na politický boj na miestnej úrovni. Ministerstvo financií dokladuje fakt, že aktivačná činnosť znižuje šance na trhu práce. Štatistický úrad tvrdí, že ich účastníci nepracujú. Celkovo je to najhorší nástroj zaradený do APTP, ktorý kedy v SR existoval.

• Q: Prečo sociálne podniky nepovažujete za vhodné v podmienkach Slovenska?
• A: Sociálne podniky dostávajú dotácie na kompenzáciu nižšej pracovnej výkonnosti. Takáto dotácia nenarúša trh, pokiaľ je ich objem relatívne malý. Avšak v regiónoch, kde je miera nezamestnanosti 30%, a teda 30% pracujúcich má nárok na dotácie, toto už trh narúša značne. Pri obmedzenom dopyte po službách by prišlo iba k vytlačeniu existujúcich pracujúcich z práce.

• Q: Protipovodňová ochrana alebo rekonštrukcia hradov fungujú na podobných princípoch. Nestačí ich rozšíriť?
• A: Inkluzívny trh navrhuje jednotnú právnu formu a jednotné spôsoby obstarávania na realizáciu takýchto aktivít. Vďaka už odskúšaným postupom budú jednotlivé kroky bez detských chorôb a budú aj efektívnejšie voči verejným financiám. Vďaka rovnakému zastrešeniu sa dajú tieto projekty veľmi ľahko rozšíriť, napríklad o iné hrady alebo o údržbu turistických chodníkov.

• Q: Koľko peňazí na to treba? Nie je to príliš drahé?
• A: Celkový potrebný objem cashflow je okolo 700 mil. €, čo je okolo 2% verejného rozpočtu. Treba si ale uvedomiť, že hneď v prvom roku sa 70% prostriedkov vráti do verejného rozpočtu formou daní a odvodov. Takže v prvom roku reálne treba iba 30% z daných prostriedkov. Okolo siedmeho roku je už tento systém v pluse a vybrané dane a odvody sú vyššie ako objem zákazok. Okrem toho, nejde o sociálne dávky, ale o zákazky. Teda po ich ukončení zostane niečo hotové, čo prináša úžitok (napríklad opravený hrad alebo vyčistený turistický chodník).

• Q: V našej obci je 500 nezamestnaných, ale pracovných miest vieme vytvoriť iba pre niekoľko desiatok osôb. Ako nám inkluzívny trh pomôže?
• A: Pri inkluzívnom trhu nie je geografické previazanie medzi miestom realizácie práce a miestom bydliska pracovníkov. Môžete realizovať služby aj mimo svojej obce (napríklad v okresnom alebo krajskom meste alebo v lese v katastri susednej obce).

• Q: Aké kontrolné mechanizmy plánujete?
• A: Keďže sa jedná o štandardné vzťahy, kontrolované sú štandardnými kontrolórmi: Národný inšpektorát práce kontroluje pracovno-právne vzťahy, UPSVaR kontroluje čierne zamestnávanie, Úrad pre verejné obstarávanie kontroluje správnosť verejného obstarávania, zadávateľ projektov kontroluje, či sa projekt realizuje, objednávateľ kontroluje, či sa práce vykonali. Nóvum je, že UPSVaR kontroluje, či inkluzívne podniky zamestnávajú ľudí z cieľovej skupiny.

• Q: Prečo by z mojich daní mali byť platené nejaké inkluzívne služby?
• A: Z dvoch dôvodov:
• z ľudského hľadiska, alebo povedzme so sociologicko-etických dôvodov treba ľuďom, ktorí dlho nepracovali, prestali si veriť, prestali im veriť zamestnávatelia dať šancu zamestnať sa. Kto iný im tú šancu má dať ako štát? Je to len šanca, lebo v inkluzívnom podniku budú môcť pracovať len najviac dva roky a buď sa riadne zamestnajú, a tým túto šancu využijú, alebo sa nezamestnajú, stanú sa opäť nezamestnanými, a tým šancu nevyužijú. Ďalšiu šancu nedostanú skôr ako rok.
• z ekonomického hľadiska je lepšie z peňazí daňových poplatníkov (a z vašich daní) zaplatiť jeho inkluzívnu prácu, aby sa mohol riadne zamestnať a začal riadne platiť dane, ako ho naďalej živiť z peňazí daňových poplatníkov (aj z vašich daní) cez sociálne dávky

• Q: Čo vymýšľate nejaké inkluzívne veci, sú oveľa dôležitejšie veci. Všade je plno roboty – neporiadok, povodne – nezamestnaných je plno a nič nerobia, dokedy?
• A: Máte pravdu v tom, že máme veľa nezamestnaných a okolo seba vidíme veľa práce, ktorú treba robiť, aby sme sa na svojej ulici, obci, meste či v chotári, pri vode alebo v lese dobre cítili. Problém je v tom, že tú prácu treba zorganizovať, zadeliť, skontrolovať a aj zaplatiť. Práve toto budú riešiť inluzívni pracovníci v inkluzívnych podnikoch pri prácach na inkluzívnych zákazkach. Hovoríme o tom istom, len na slovo inkluzívny ešte nie sme zvyknutí. Írečité slovo by bolo začleňovacie alebo včleňovacie práce, lebo títo pracovníci budú začleňovaní do práce, a tým aj do spoločnosti. Potom by sme ale hovorili aj o včleňovaných pracovníkoch, včleňovacích službách, včleňovacom trhu. No neviem. Ale na slovách až tak nezáleží, dôležitý je obsah, ktorý chápeme v podstate rovnako.

• Q: Prečo treba nový druh podnikov, kto sa v tom má potom vyznať? Nemôžu to robiť úrady práce alebo obyčajné firmy?
• A: Robiť by to v podstate mohli, ale či dobre? Úrady práce by tak aktívne nezháňali zákazky a ani pracovníkov ako súkromné firmy. Keby to robili bežné súkromné firmy, tiež by to nebolo dobré, lebo by sa bežné podnikanie prekrývalo s inkluzívnym a ťažko by sa strážilo, či tie peniaze idú tam kam majú. Inak povedané, došlo by k deformácii trhu.

• Q: Takáto forma dotácie bude len deformovať trh.
• A: Nejedná sa o dotácie, čo je zásadný rozdiel oproti doterajšiemu pristupu. Jedná sa o vytvorenie zákazok výhradne pre túto cieľovú skupinu. Tieto zákazky sú mimo otvoreného trhu a vhzľadom na verejné obstarávanie nebudú veľmi ziskové. Teda ani krížové dotácie na iné zákazky nie sú možné.

• Q: Zadávanie zákazok špeciálne pre inkluzívnych je nespravodlivé, ako k tomu prídu tí ostatní? Zase nejaký tunel.
• A: Zamestnávať dlhodobo nezamestnaných zase nie je „až taký med lízať“, veď keby to tak bolo, tak sa o nich zamestnávatelia bijú aj doteraz. Ale realita je taká, že v päťmiliónovom štáte máme 300 000 zdravých dospelých ľudí, ktorí by mohli pracovať, a nepracujú. A to je škoda pre nich, aj pre spoločnosť. Nik nebude brániť tomu, aby si tí spomínaní ostatní tiež založili inkluzívny podnik a zamestnávali dlhodobo nezamestnaných. Keby sa im v tom darilo, urobili by dobre sebe aj iným.

• Q: Nemôžete radšej niečo vymyslieť pre Rómov? Veď to je hrozné.
• A: Toto je systém dávania šance každému, komu sa dlhodobo nedarí zamestnať sa. Dáva rovnakú šancu Slovákovi, Maďarovi, Rómovi a hoc aj „hotentótovi“. Nie je dôležité, akej národnosti človek je, ale či pracuje a tvorí hodnoty. Aj Rómovia budú pracovať v inkluzívnych podnikoch a aj medzi Rómami sa nájdu podnikaví a empatickí ľudia, ktorí založia inkluzívne podniky a dajú šancu ďalším zamestnať sa.

• Q: Ako budem môcť prepustiť zamestnancov, keď budú naozaj zlí?
• A: Na inkluzívnych zamestnancov sa vzťahuje zákonník práce (štandardná pracovná zmluva). Na odskúšanie zamestnanca je skúšobná doba (prvé mesiace). Pracovná zmluva môže byť aj na dobu určitú. Taktiež, v pracovnej zmluve alebo v interných predpisoch je potrebné bližšie popísať, čo je to "(hrubé) porušenie pracovnej disciplíny" v zmysle zákonníka práce. Tieto by mali obsahovať možné prehrešky zamestnancov (alkohol, meškanie do práce, neuposlúchnutie nadriadeného, ...).

• Q: Ľudia z tejto cieľovej skupiny sú veľmi nespoľahliví. Ako zabezpečím kvalitnú prácu? Budem veľmi drahá oproti konkurencii...
• A: Všetci z vašej konkurencie majú tú istú štartovaciu pozíciu, všetci majú rovnako nespoľahlivých zamestnancov. Preto všetci budú mať trochu vyššie ceny. Takže oproti konkurencii nebudete drahá. Nespoľahlivosť budete musieť riešiť prácou so zamestnancami, asi aj budete musieť mať zamestnancov v zálohe (na telefón ak by niektorý neprišiel do roboty).

• Q: Podnikám v podobnej oblasti, ako sú inkluzívne služby. Ako sa môžem stať inkluzívnym podnikom?
• A: Najjednoduhšie je založiť si dcérsku spoločnosť špecializovanú na inkluzívne zákazky a certifikovať ju ako inkluzívny podnik. Materský podnik potom môže profitovať zo zamestnancov vyškolených v inkluzívnom podniku.

• Q: Tento nástroj nie je komplexný, chýbajú tam špecifiká vylúčených komunít...
• A: Cieľom tohto nástroja je dať do životopisu osoby aspoň jeden riadok. Rôzne cieľové skupiny potrebujú rôzne postupy, aby mohli tento riadok využiť aj v praxi. Je potrebné, aby komplexnejšie nástroje (individuálny akčný plán, rôzne projekty, ...) brali inkluzívny podnik a prácu v ňom ako vitálnu časť dlhodobejšej aktivity.

• Q: Ale veď takéto niečo bude neefektívne a verejná správa sa musí správať efektívne...
• A:

• Q:
• A:

• Q:
• A:

• Q:
• A:

• Q:
• A: