Sekundárne vplyvy inkluzívneho trhu na verejné financie sú veľmi pozítívne: až 70% z výšky faktúry sa ihneď vráti do verejného rozpočtu vo forme ušetrených sociálnych dávok, a najmä vyššieho výberu daní a odvodov.
Ak teda je cieľom zachovať rozpočtovú neutralitu zavedenia inkluzívneho trhu, je možné zvýšiť primárna rozpočet koeficientom 3,16. Teda ak by sa niektoré ministerstvo rozhodlo presunúť 10 miliónov € z svojho štandardného rozpočtu do inkluzívneho trhu, Ministerstvo financií SR mu môže zvýšiť rozpočet na 31,6 miliónov € na tento účel. Výška faktúr a cachflow sa síce zvýši, ale väčšina z nich sa vráti do verejných financií:
Ako vidno, veľká časť verejnej správy zamestnaním jedného nezamestnaného profituje. Aby teda neprichádzalo k umelému znižovaniu rozpočtu jedného ministerstva, je potrebné aby sa v rozpočte zohľadňovali skutočné náklady a nie iba výška cachflow. Preto je potrebné násobiť koeficientom 3,16.
publikované 2011-12-08
Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky, tak ako je definované v stratégii Európa 2020 v časti inkluzívny rast. Popisujeme konkrétne postupy ako tento cieľ v podmienkach Slovenska dosiahnuť, a to zavedením inkluzívneho trhu. . . .
podobné správy: inkluzivny prezentacia konf eusav 2011 12 (pdf) .odp ppt , inkluzivny prezentacia mzp zelena ekonomika inkluzivny trh (pdf) .odp ppt , Workshop Smerom k zelenému rastu v podmienkach SR , Workshop Európska platforma na boj proti chudobe , Väčšie projekty