Inštitút zamestnanosti - www.iz.sk - logo
slovensky / english

Porovnanie nezamestnanosti a neaktivity mladých

Nezamestnanosť na Slovensku v 3. kvartáli 2011 dosiahla hodnotu 13,1%, čo je 6. najvyššia hodnota v Európskej únii. Medzi najrizikovejšie skupiny, ktorých sa dotýka nezamestnanosť sú mladí ľudia vo veku od 15 do 24 rokov. Táto veková skupina má omnoho vyššiu nezamestnanosť ako ostatné vekové skupiny. Miera nezamestnanosti mladých je na úrovni 35,1%. Vyššiu mieru majú len Španielsko a Grécko, takže Slovensko obsadilo 3. miesto. Z pohľadu dosiahnutého vzdelania sú na tom najlepšie mladí s ukončeným stredoškolským vzdelaním s mierou 31%, na druhom mieste sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia vo veku od 15 do 24 rokov s mierou 35,6% (treba poukázať na fakt, že priemerný vysokoškolský študent končí štúdium vo veku 24 alebo 25 rokov, preto je miera vyššia ako u absolventov stredoškolského vzdelania, ktorí majú priemerne 18-19 rokov po ukončení strednej školy, miera nezamestnanosti podľa dosiahnutého vzdelania vo vekovej skupine 25-64 je najnižšia v prospech terciárneho vzdelania) a najvyššiu mieru nezamestnanosti majú mladí so základným vzdelaním v rámci Slovenska aj v rámci Európskej únie s mierou 63,5%. Inštitút zamestnanosti ponúka viacero riešení na zníženie alebo odstránenie nezamestnanosti absolventov.

Tradičné indikátory participácie na pracovnom trhu sú kritizované pre ich nedostatočnú relevantnosť, čo sa týka mladých ľudí. Skutočnosť je, že základná nezamestnanosť a štatistiky o nezamestnanosti nezachycujú skutočnú situáciu mladých ľudí, pretože väčšina z nich majú štatút študenta a tým pádom sú klasifikovaní ako nežúčastňujúci sa pracovného trhu. Eurostat používa pojem NEET (Not in education, employment or training), ktorý sa prvýkrát použil vo Veľkej Británii a v súčasnoti sa táto miera používa na úrovni EÚ, ktorá ju využíva vo svojich štatistikách, ako jeden z najdôležitejších ukazovateľov. Do tejto skupiny spadajú mladí ľudia, ktorí sa nevzdelávajú, sú nezamestnaní a ani sa nezúčastňujú žiadnej odbornej prípravy na budúce povolanie. Oproti miere nezamestnanosti, miera NEET zobrauje najrizikovejšiu skupinu mladých, ktorí sú vo veku kedy maju rozvíjať svoj potenciál pre potreby zamestnania v budúcnosti, avšak nechcene alebo z vlastnej vôle sa dostali do tejto situácie, pričom obyčajná nezamestnanosť nezohľadňuje študentov stredných a vysokých škôl, ktorí nie sú zo štatistického hľadiska neaktívni. Mladí ľudia, ktorí sa nevzdelávajú a sú aj nezamestnaní predstavujú vážne riziko. Tí, ktorí su neaktívny dlhšiu dobu majú vyššiu šancu dostať sa do pasce chudoby, zahŕňajúcu veľmi nízke príjmy, sociálnu exklúziu, vysokú odkázanosť na štátnu sociálnu pomoc a podporu, izoláciu, kriminalitu, fyzické a psychické poruchy. Nezanedbateľné sú aj náklady štátu spojené s NEET mladými, ktoré na Slovensku predstavujú 575 miliónov eur za rok 2011, čo je 0,9% HDP a v Bulharsku to je 940 miliónov eur, teda 2,6% HDP. Ak by pracovný trh dokázal zamestnať iba 10% NEET, ušetrilo by to náklady v rámci EÚ vo výške 10 miliárd eur a pri 20% zamestnanosti NEET by dokázali ušetriť až 21 miliárd eur.

V nasledujúcom grafe je porovnanie miery nezamestnanosti a NEET:

porovnanie nezamestnanosti a NEET porovnanie-nezamestnanosti-a-neet

Z pohľadu na graf vidíme najväčšie a najmenšie rozdiely v miere nezamestnanosti a NEET vo vybraných krajinách EÚ. Krajina s najnižšou mierou nezamestnanosti a zároveň najnižšou mierou NEET je Holandsko, kde nezamestnanosť mladých predstavuje 8,7% a NEET je na úrovni 4,4%. Aj vo Švédsku je veľký rozdiel medzi mierou nezamestnaných (25,2%) a NEET (7,8%. )Nemecko, ktoré má veľmi nízku nezamestnanosť 9,9% má iba o niečo nižšiu mieru NEET 8,3%. Česko je oproti Slovensku na tom dobre s mierou nezamestnanosti 18,3 a NEET iba 8,8%, zatiaľ čo u nás sú hodnoty 33,6% a 14,1% a teda vo vybraných krajinách sme na tom najhoršie z pohľadu nezamestnanosti. Najnižší rozdiel predstavuje Bulharsko, kde miera nezamestnanosti mladých dosahuje hodnoty 23,2% a mieru NEET až 21,8%, ktorá je najvyššia v EÚ27 kde je priemer 20,9% nezamestnaných mladých a 12,8% NEET.

Vývoj NEET v SR a vo vybraných krajinách EÚ:

vývoj NEET v SR a EÚ neet

Z časového hľadiska má najväčšie zmeny v miere NEET Bulharsko. V roku 2001 bola miera 30,4%, následne do roku 2008 klesla na 17,4% a v roku 2010 bola jej hodnota 21,8%. Španielsko zaznamenalo nárast najmä v rokoch 2007 až 2010, kedy vzrástla miera NEET z 12,1% na 18%. Slovensko si polepšilo od roku 2002 z 27,1% na 11,1% v roku 2008 a o dva roky neskôr vzrástla na úroveň 14,1%. Krivka Lotyšska tiež oscilovala, kedže v roku 2002 bola miera 14,3%, v roku 2005 iba 10,0% a v roku 2010 vzrástla na 17,8%. Poľsko malo najvyššiu mieru v 2002 17,5%, najnižšiu 2008 9,0% a v roku 2010 mala hodnotu 10,8%. Priemer EÚ v roku 2000 predstavoval 13,2%, najnižšia hodnota bola v roku 2007 a 2008 10,9%.

Dokument Eurofondu o NEET v Európe 2011

ikona Školstvo a trh práce

Školstvo a trh práce

Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Ide o zlú komunikáciu medzi školstvom a trhom práce.. . .


podobné správy: Hromadná pripomienka k zákonu o službách zamestnanosti , Hromadná pripomienka k dostupnosti materských škôl , Vzdelávanie nezamestnaných , Ďalšie vzdelávanie , Dlhodobo nezamestnaní z mladých nezamestnaných


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/projekty/skolstvo-a-trh-prace/porovnanie-nezamestnanosti-a-neaktivity-mladych
titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia