Inštitút zamestnanosti - www.iz.sk - logo
slovensky / english

Rodové mzdové rozdiely

Rozdiely vo výške odmeňovania mužov a žien sa často stávajú predmetom kritiky. Lepšie odmeňovaní bývajú spravidla muži, možno preto, že ich pracuje viac a na materskú dovolenku odchádzajú len výnimočne.

Paradoxne, sú to práve ženy, ktoré sa v priemere dožívajú vyššieho veku a v neúplných rodinách často zastávajú pozíciu živiteľa rodiny. V súčasnosti teda aj v súvislosti so zmenou v štruktúre rodiny nie je jedno, kto z dvojice žena – muž zarába viac.

V roku 2008 bolo Slovensko v rámci 27 členských štátov Európskej únie na 19. mieste v rebríčku rodovej rozdielnosti v odmeňovaní s vyše 20-percentnými rozdielmi v mzdách v prospech mužov. Väčšie rozdiely majú už iba vo Veľkej Británii, na Cypre, v Litve, Grécku, Nemecku, Rakúsku a Česku. Pritom najväčšie rozdiely zaznamenali v Estónsku – až 30 percent. Naopak, najmenšie rodové rozdiely v odmeňovaní boli v roku 2008 v Taliansku (menej ako 5 %), Slovinsku, Belgicku, Rumunsku a na Malte, kde dosiahli úroveň približne 8,5 percenta.

Pozitívnou správou je, že rodové mzdové rozdiely sa v podmienkach Slovenska vo všeobecnosti znižujú, o čom svedčia aj údaje Štatistického úradu SR. Zatiaľ čo v roku 2005 muži zarábali v priemere o 28,4 percenta viac ako ženy, v roku 2008 už ,,len” o 24 percent. V roku 2010 sa však rozdiely opäť mierne prehĺbili na 24,7 percenta.

I keď je cieľom rozdiely v odmeňovaní mužov a žien zmierňovať, existujú odvetvia, v ktorých môžeme pozorovať opačnú tendenciu. Názorným príkladom je situácia v slovenskom zdravotníctve, kde sa tieto rozdiely každoročne zväčšujú. Zatiaľ čo v roku 2005 bola priemerná hrubá mzda zdravotníkov – mužov o 33,9 percenta vyššia, vlani už zdravotníci zarábali v priemere až o 42,63 percenta viac ako ich kolegyne.

Diametrálne odlišnú situáciu môžeme pozorovať v podobne prefeminizovanom školstve. V tomto odvetví rozdiely v odmeňovaní zostávajú prakticky nezmenené, v porovnaní so zdravotníctvom sú oveľa nižšie. V roku 2005 muži v školstve zarábali o 30,77 percenta viac ako ženy, pričom o 6 rokov neskôr tento rozdiel dosiahol 30,84 percenta. Vzhľadom na to, že školstvo a zdravotníctvo patria u nás k najhoršie plateným odvetviam, je zaujímavé pozorovať skutočnosť, že v oboch rezortoch pracuje výrazne viac žien ako mužov.

Spája sa teda vyššia koncentrácia žien v určitom odvetví s nižším platom automaticky alebo je to len náhoda? Samozrejme, z porovnávania mužov a žien v súvislosti s odmeňovaním nevyplývajú celkom jednoznačné závery. Práve naopak – výsledky porovnávania sú často iba orientačné, keďže mnohé faktory (fyzické danosti, dosiahnuté vzdelanie, počet rokov praxe, viac odpracovaných hodín atď.) nestavajú mužov a ženy na rovnakú štartovaciu pozíciu. Existuje teda výrazný rozdiel medzi priemerným mužom a priemernou ženou, čo štatistické porovnania príjmov značne skresľuje.

EÚ už viac ako 50 rokov bojuje proti rozdielom v mzdách za rovnakú alebo rovnocennú prácu. Sedem smerníc vydaných Európskou komisiou, ktoré sa týkajú rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, zlúčili do jedinej smernice prijatej v roku 2006. V súčasnosti je v platnosti Stratégia uplatňovania rovnosti medzi mužmi a ženami (2010 – 2015), ktorá v konkrétnych iniciatívach začleňuje zásadu rovnosti do všetkých politík a činností únie.

Príčin existencie týchto rozdielov podľa Európskej komisie môže byť niekoľko. Jednak môže ísť o formu podceňovania schopností žien, ale v hre môžu byť i rôzne tradície a stereotypy zakotvené v spoločnosti, či kompenzáciu mužom za to, že sa vo všeobecnosti venujú viac práci ako rodine.

Rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi posilňuje aj segregácia na trhu práce. Pracujú totiž na kvalitatívne iných miestach – muži skôr na fyzicky náročnejších, ženy ako administratívne pracovníčky, predavačky, upratovačky, ošetrovateľky alebo nízko kvalifikované či nekvalifikované pracovníčky. V týchto povolaniach je zamestnaná takmer polovica ženskej pracovnej sily.

Kariérny postup žien je vo všeobecnosti pomalší zrejme preto, že v mnohých spomínaných povolaniach je doslova nemožný. To všetko sa však odrazí aj na výške penzie. Riziko chudoby u žien vo vyššom veku je teda v porovnaní s mužmi podstatne vyššie.

Odstraňovanie rodových rozdielov v odmeňovaní pritom prináša výhody zamestnancovi, aj zamestnávateľovi. Ich zmierňovaním zamestnávateľ prispieva k tvorbe pozitívneho pracovného prostredia i podmienok potrebných na zvyšovanie pracovného výkonu. Vďaka tomu sa dá ľahšie identifikovať a udržať si najlepších zamestnancov. Naopak, ich prehlbovanie môže na znevýhodnených pôsobiť demotivujúco, čo býva taktiež príčinou toho, prečo dnes ženy neuprednostňujú prácu pred rodinou.

Článok pôvodne publikovaný na pravda.sk


podobné správy: konf zdravotnictvo 2012 sept (pdf) .odp ppt , Konferencia Odbúravanie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/stanoviska/rodove-mzdove-rozdiely
titulka mdzová kalkulačka pre ľudí pri minimálnej mzde
titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia
titulka Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko