Inštitút zamestnanosti - www.iz.sk - logo
slovensky / english

Regionálna nezamestnanosť

Slovensko je na prvom mieste v rebríčku dlhodobej nezamestnanosti v rámci krajín Európskej únie, jej miera a dopady sú v jednotlivých regiónoch krajiny značne odlišné. Doposiaľ realizované opatrenia účinkujú len v oblastiach s nižšou nezamestnanosťou, v problematických regiónoch sa prejavujú vo forme zbytočne odčerpaných verejných prostriedkov.

S rastúcim počtom dlhodobo nezamestnaných pripadajúcich na celkový počet ekonomicky aktívnych živí čoraz menej ekonomicky aktívnych čoraz viac dlhodobo nezamestnaných. V okresoch ako Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava tvorí z celkového počtu ekonomicky aktívnych viac ako 30 % dlhodobo nezamestnaných, v okresoch Kežmarok a Trebišov je situácia podobná. Viac ako 25 % dlhodobo nezamestnaných na počte ekonomicky aktívnych žije ešte v Poltári, Medzilaborciach, Vranove nad Topľou a Sabinove; a menej ako 25 %, avšak viac ako 20 % dlhodobo nezamestnaných žije v ďalších desiatich mestách. Na základe uvedeného je zrejmé, že v oblastiach s podpriemernými výsledkami sledovaných ukazovateľov žije neprimerané množstvo občanov, ktorí navyše zaberajú veľkú časť územia - súčasná situácia má tak od inkluzívnej veľmi ďaleko.

Za pozornosť stojí predovšetkým skutočnosť, že zatiaľ, čo v Rimavskej Sobote a Revúcej tvorí z celkového počtu ekonomicky aktívnych takmer 39 % dlhodobo nezamestnaných, v Rožňave je to už „len“ 32 % a v Kežmarku a Trebišove zhodne po 29 %. Uvedené je dôkazom, že v dvoch regiónoch, v ktorých je situácia najhoršia, je situácia dokonca oveľa horšia ako v regiónoch nachádzajúcich sa v rebríčku bezprostredne pred nimi. Na tieto, ale aj ďalšie problematické regióny sú akékoľvek doposiaľ vykonané opatrenia prikrátke a nevyhnutná je zmena nastavenia systému.

Z krajského pohľadu je Bratislavský kraj na úplne inej úrovni ako napríklad Banskobystrický alebo Prešovský kraj. Väčším mestám a ich okoliu je pozitívne naklonený nielen vývoj na trhu práce, ale aj vývoj ekonomický, čoho dôkazom je oblasť Považia. Najlepšie hodnoty v pomere pracujúci k dlhodobo nezamestnaným tradične dosahuje Bratislavský kraj. V Trnavskom kraji sú problematickými okresy Senica (1 ku 9) a Dunajská Streda (1 ku 10), ostatné okresy dosahujú pomer 1 ku 15 alebo lepší. V Trenčianskom kraji zaostáva len Partizánske (1 ku 8), ostatné okresy majú pomer 1 ku 9 alebo lepší. V Žilinskom kraji sú na chvoste Bytča, Liptovský Mikuláš a Turčianske Teplice (zhodne 1 ku 8), zvyšné okresy sú na tom lepšie len mierne. V Nitrianskom kraji zaostávajú okresy Komárno (1 ku 5), Levice (1 ku 6) a Nové Zámky (1 ku 7), ostatné dosahujú pomer 1 ku 9 alebo lepší.

Disparity ilustruje aj fakt, že v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji je jednoduchší výpočet okresov, ktoré sú na úrovni najhoršieho Trnavského či Trenčianskeho okresu. Jedná sa o okresy Banská Bystrica, Zvolen a Žiar nad Hronom. Ostatných vyše tridsať okresov je výrazne slabších ako spomínané najslabšie okresy Trnavského či Trenčianskeho kraja, pomer dlhodobo nezamestnaných k pracujúcim v nich je 1 ku 6 alebo horšie.

V niektorých okresoch je pomer dlhodobo nezamestnaných k pracujúcim dokonca len jedna ku dva alebo horšie. Jedná sa o okresy Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Rožňava a Trebišov. V týchto okresoch žije spolu 360 000 osôb, čo predstavuje 6,6 % obyvateľstva SR a predstavuje 10 % plochy SR.

Pomer jedna ku trom dosahujú okresy Lučenec, Poltár, Medzilaborce, Sabinov, Vranov nad Topľou a Sobrance. Spolu s predchádzajúcimi okresmi sa jedná o 630 tisíc obyvateľov, čo je takmer 12 % obyvateľstva SR a 18 % plochy SR. Ak tento pomer zvýšime na jedna ku štyrom, pribudnú okresy Krupina, Bardejov, Snina, Stropkov, Svidník, Gelnica, Košicie-okolie a Michalovce. V týchto okresoch žije pätina obyvateľstva Slovenska (1,12 milióna osôb), čo predstavuje 32 % plochy krajiny.

Až keď sledujeme pomer jedna ku päť, vidíme prvý okres mimo najhorších troch krajov - Komárno. Okrem štyroch dobrých okresov (Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom, mesto Košice) z týchto krajov chýbajú iba okresy Poprad a Stará Ľubovňa. Okresy Banská Štiavnica a Detva majú tento pomer tesne nad hranicou (1 ku 5,8). Celkovo sa v okresoch, kde na jedného dlhodobo nezamestnaného pripadá 5 alebo menej pracujúcich, nachádza 31 % obyvateľov (1,7 miliónov osôb), ktoré zaberajú 43% plochy SR. Polovica plochy SR má pomer dlhodobo nezamestnaným k pracujúcim 6,6 alebo menší a polovica obyvateľov žije v regiónoch s pomerom jedna ku 9,7 alebo menší.

Riešenie regionálnych disparít ponúka koncept inkluzívneho trhu, realizáciou ktorého by si pri realistickom predpoklade našlo prácu 50 000 dlhodobo nezamestnaných.

ikona Inkluzívny rast

Inkluzívny rast

Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je to definované v stratégii Európa 2020 v časti o inkluzívnom raste. Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov. V podmienkach SR je tento cieľ možné dosiahnuť inkluzívnym zamestnávaním. Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu.. . .


podobné správy: Pripomienky k zákonu o sociálnej ekonomike , Prezentácia na panelovú diskusiu .odp ppt , Panelová diskusia: Životné podmienky ľudí z marginalizovaných rómskych komunít , Pripomienky k zákonu o verejnom obstarávaní , Komentár k podpore najmenej rozvinutých okresov .odt doc


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/projekty/inkluzivny-rast/regionalna-nezamestnanost
titulka mdzová kalkulačka pre ľudí pri minimálnej mzde
titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia
titulka Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko