-
- Ciele
- IZ tím»
- Ponúkame
- IZ v médiách
- Tlačové konferencie
- Priebežne aktualizované
- Podané pripomienky
- Kalkulačky
- Naše blogy
-
- Projekty a aktivity
-
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Najmenej rozvinuté okresy»
- Konferencia inkluzívny rast a zamestnanosť v Európe
- Zdroje financovania»
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Regionálny aspekt
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Politiky zamestnanosti»
-
- O mzdovej kalkulačke
- Príspevok na dochádzku
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Exekučná kalkulačka
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- Často kladené otázky
- Školenia mzdovej kalkulačky
- Strava v škole
-
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
-
- Reforma dôchodkového systému
- TK: Reforma dôchodkového systému
- Konferencia: Dlhodobá starostlivosť
- Konferencia EKOMSTAT
- Konferencia: Zapájanie do trhu práce a starnutie populácie
- Dôchodková kalkulačka
- Analýza návrhov na zastropovanie odchodu do dôchodku z pohľadu skoršieho odchodu žien
- Rieši dôchodkový strop aktuálne problémy starších pracujúcich?
-
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Priemerná mzda a inflácia
- Životné minimum
- Minimálna mzda
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Hustota obyvateľstva
- Podiel miezd na HDP
- Index demografickej závislosti
- Miera náhrady miezd dôchodkami
- ľudia v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia
- Zamestnanosť žien s viac ako troma deťmi
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v nedeľu
- Odpracované hodiny u osôb na plný úväzok
- Miera nezamestnanosti
- Miera nezamestnanosti - nad 55 rokov
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Percento pracovníkov väčšinou pracujúcich z domu
- Miera zamestnanosti
- Dlhodobá nezamestnanosť
- HDP na obyvateľa v PPS ako priemer EÚ
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Regióny EÚ
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Knižnica
- Konferencie
- Zdravotne postihnutí»
-
- Študentské pôžičky ako riešenie nedostatku študentov v prioritných odboroch
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Ďalšie vzdelávanie
- Nezamestnanosť a neaktivita mladých
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Partneri»
-
- Všetky správy
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Nové životné minimum v mzdovej kalkulačke
- Nezamestnanosť v apríli 2020
- Úloha štátu v oblasti zamestnanosti v regióne Spiš
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Mobilná aplikácia mzdovej kalkulačky
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Modelovanie poistenia v nezamestnanosti
- Aktivačné práce»
- Zamestnanosť v dnešných podmienkach
- Kontakt»
Regionálna nezamestnanosť - inkluzívny trh
Slovensko je na prvom mieste v rebríčku dlhodobej nezamestnanosti v rámci krajín Európskej únie, jej miera a dopady sú v jednotlivých regiónoch krajiny značne odlišné. Doposiaľ realizované opatrenia účinkujú len v oblastiach s nižšou nezamestnanosťou, v problematických regiónoch sa prejavujú vo forme zbytočne odčerpaných verejných prostriedkov.
S rastúcim počtom dlhodobo nezamestnaných pripadajúcich na celkový počet ekonomicky aktívnych živí čoraz menej ekonomicky aktívnych čoraz viac dlhodobo nezamestnaných. V okresoch ako Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava tvorí z celkového počtu ekonomicky aktívnych viac ako 30 % dlhodobo nezamestnaných, v okresoch Kežmarok a Trebišov je situácia podobná. Viac ako 25 % dlhodobo nezamestnaných na počte ekonomicky aktívnych žije ešte v Poltári, Medzilaborciach, Vranove nad Topľou a Sabinove; a menej ako 25 %, avšak viac ako 20 % dlhodobo nezamestnaných žije v ďalších desiatich mestách. Na základe uvedeného je zrejmé, že v oblastiach s podpriemernými výsledkami sledovaných ukazovateľov žije neprimerané množstvo občanov, ktorí navyše zaberajú veľkú časť územia – súčasná situácia má tak od inkluzívnej veľmi ďaleko.
Za pozornosť stojí predovšetkým skutočnosť, že zatiaľ, čo v Rimavskej Sobote a Revúcej tvorí z celkového počtu ekonomicky aktívnych takmer 39 % dlhodobo nezamestnaných, v Rožňave je to už „len“ 32 % a v Kežmarku a Trebišove zhodne po 29 %. Uvedené je dôkazom, že v dvoch regiónoch, v ktorých je situácia najhoršia, je situácia dokonca oveľa horšia ako v regiónoch nachádzajúcich sa v rebríčku bezprostredne pred nimi. Na tieto, ale aj ďalšie problematické regióny sú akékoľvek doposiaľ vykonané opatrenia prikrátke a nevyhnutná je zmena nastavenia systému.
Z krajského pohľadu je Bratislavský kraj na úplne inej úrovni ako napríklad Banskobystrický alebo Prešovský kraj. Väčším mestám a ich okoliu je pozitívne naklonený nielen vývoj na trhu práce, ale aj vývoj ekonomický, čoho dôkazom je oblasť Považia. Najlepšie hodnoty v pomere pracujúci k dlhodobo nezamestnaným tradične dosahuje Bratislavský kraj. V Trnavskom kraji sú problematickými okresy Senica (1 ku 9) a Dunajská Streda (1 ku 10), ostatné okresy dosahujú pomer 1 ku 15 alebo lepší. V Trenčianskom kraji zaostáva len Partizánske (1 ku 8), ostatné okresy majú pomer 1 ku 9 alebo lepší. V Žilinskom kraji sú na chvoste Bytča, Liptovský Mikuláš a Turčianske Teplice (zhodne 1 ku 8), zvyšné okresy sú na tom lepšie len mierne. V Nitrianskom kraji zaostávajú okresy Komárno (1 ku 5), Levice (1 ku 6) a Nové Zámky (1 ku 7), ostatné dosahujú pomer 1 ku 9 alebo lepší.
Disparity ilustruje aj fakt, že v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji je jednoduchší výpočet okresov, ktoré sú na úrovni najhoršieho Trnavského či Trenčianskeho okresu. Jedná sa o okresy Banská Bystrica, Zvolen a Žiar nad Hronom. Ostatných vyše tridsať okresov je výrazne slabších ako spomínané najslabšie okresy Trnavského či Trenčianskeho kraja, pomer dlhodobo nezamestnaných k pracujúcim v nich je 1 ku 6 alebo horšie.
V niektorých okresoch je pomer dlhodobo nezamestnaných k pracujúcim dokonca len jedna ku dva alebo horšie. Jedná sa o okresy Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Rožňava a Trebišov. V týchto okresoch žije spolu 360 000 osôb, čo predstavuje 6,6 % obyvateľstva SR a predstavuje 10 % plochy SR.
Pomer jedna ku trom dosahujú okresy Lučenec, Poltár, Medzilaborce, Sabinov, Vranov nad Topľou a Sobrance. Spolu s predchádzajúcimi okresmi sa jedná o 630 tisíc obyvateľov, čo je takmer 12 % obyvateľstva SR a 18 % plochy SR. Ak tento pomer zvýšime na jedna ku štyrom, pribudnú okresy Krupina, Bardejov, Snina, Stropkov, Svidník, Gelnica, Košicie-okolie a Michalovce. V týchto okresoch žije pätina obyvateľstva Slovenska (1,12 milióna osôb), čo predstavuje 32 % plochy krajiny.
Až keď sledujeme pomer jedna ku päť, vidíme prvý okres mimo najhorších troch krajov – Komárno. Okrem štyroch dobrých okresov (Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom, mesto Košice) z týchto krajov chýbajú iba okresy Poprad a Stará Ľubovňa. Okresy Banská Štiavnica a Detva majú tento pomer tesne nad hranicou (1 ku 5,8). Celkovo sa v okresoch, kde na jedného dlhodobo nezamestnaného pripadá 5 alebo menej pracujúcich, nachádza 31 % obyvateľov (1,7 miliónov osôb), ktoré zaberajú 43 % plochy SR. Polovica plochy SR má pomer dlhodobo nezamestnaným k pracujúcim 6,6 alebo menší a polovica obyvateľov žije v regiónoch s pomerom jedna ku 9,7 alebo menší.
Riešenie regionálnych disparít ponúka koncept inkluzívneho trhu, realizáciou ktorého by si pri realistickom predpoklade našlo prácu 50 000 dlhodobo nezamestnaných.

Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky
Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je to definované v stratégii Európa 2020 v časti o inkluzívnom raste. Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov. V podmienkach SR je tento cieľ možné dosiahnuť inkluzívnym zamestnávaním. Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu.. . .
Podobné správy
Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania, Darí sa - úspešné príklady obcí v spolunažívaní s Rómami .pdf, Reforma dlhodobej starostlivosti, Štatistiky najmenej rozvinutých okresov, Manažér/manažérka zamestnávania .pdf .odt .docx, Pozvánka na konferenciu, Regionálna nezamestnanosť, Trvalý pobyt a rozvoj obcí a miest .pdf .odt .docx, Nezamestnanosť nielen v čase korony, Sociálny aspekt vo vybraných verejných zákazkách .pdf .odt .docx
Rýchla navigácia
Aktuálne štatistiky
November 2020: počet UoZ na úradoch práce: 222976, z toho 76472 dlhodobo, miera 8.1% (2.8% dlhodobá nezamestnosť)
Najvyššia nezamestnanosť: Rimavská Sobota 21.2% (12.2%), Revúca 21.2% (11.3%), Kežmarok 19.0% (9.5%), Rožňava 17.6% (9.1%), Sabinov 16.8% (8.3%)
Najnižšia nezam.: Bratislava V 3.8%, Hlohovec 4.1%, Bratislava I 4.1%, Ilava 4.5%, Trenčín 4.5%