- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Podrobné štatistiky NRO
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Miera zamestnanosti
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
-
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
-
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Slovensko má stále problém s dlhodobou nezamestnanosťou
Napriek tomu, že sa Slovensko v štatistike nezamestnanosti Európskeho štatistického úradu (EUROSTAT) za jún 2008 posunulo na predposlednú priečku (hneď za Španielsko), vníma Inštitút zamestnanosti počet ľudí bez práce na Slovensku ako vážny problém. Stále platí, že spomedzi všetkých nezamestnaných je viac ako 70 % bez práce dlhšie ako rok a teda stráca pracovné návyky a tým aj šancu znova sa zamestnať. Toto číslo patrí pritom k suverénne najvyšším spomedzi všetkých krajín Euróspkej únie.
Pre porovnanie, krajina s druhým najväččším počtom ľudí bez práce viac ako rok je Bulharsko s 58,8 % podielom dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných, potom nasleduje Nemecko s 56,6 % a Česká republika s 52,2 % ľudí.
Ďalším znepokojujícim faktom je, že nezamestnanosť vykazovaná EUROSTATOM na Slovensku neklesá, skôr stagnuje a stagnuje aj počet dlhodobo nezamestnaných. „Sú to jasné signály, že na slovenskom trhu práce je potrebné viac sa venovať aktívnej politike trhu práce a pracovať s nezamestnanými individuálne,“ uviedol Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
Viaceré príklady zo zahraničia ukazujú, že s dlhodobou nezamestnanosťou sa dá bojovať len individuálnym prístupom s dôrazom na výkon. Na Slovensku pritom napríklad nie je úplne bežné, aby sa o nezamestnaných starali lokálne mimovládne organizácie. Väčšina agendy s nezamestnanými je stále na pracovníkoch úradu práce, ktorí zostavujú uchádzačom o zamestnanie individuálny akčný plán a sú zároveň zodpovední za jeho plnenie. „Takisto chýba úradom často softvérové vybavenie, ktoré by umožňovalo efektívnejšiu prácu s nezamestnanými,“ povedal Páleník.
Mnoho nezamestnaných tiež nemá záujem pracovať a napriek stálemu miernemu poklesu počtu poberateľov sociálnych dávok platí, že mnohým občanom sa neoplatí ísť pracovať, pretože podebanie dávok je pre nich ekonomicky výhodnejšie ako sa zamestnať.
Z pohľadu Inštitútu zamestnanosti je preto potrebné vo viacerých oblastiach trhu práce ako aj sociálneho systému pristupovať k danej problematike komplexnejšie. Nástroje aktívnej politiky trhu práce by preto mali byť využívané efektívne, pričom ich cieľom by malo byť znižovanie najmä dlhodobej nezamestnanosti. Motivovať dlhodobo nezamestnaných, aby si hľadali prácu, by mal tiež systém sociálnych dávok.
Inštitút zamestnanosti je mimovládna organizácia, ktorá sa dlhodobo venuje analýzam a prognózam regionálneho a sektorového trhu práce v slovenskom, ale aj európskom priestore. Okrem toho disponuje mikroúdajmi za jednotlivé regióny, ktoré umožňujú podrobnú analýzu regiónov napríklad pre potreby vypracovávanie projektov LEADER. Je tiež tvorcom expertného systému, ktorý pomáha úradom práce viesť podrobnú a efektívnu databázu nezamestnaných.
Cieľom Inštitútu zamestnanosti je združovať a byť nápomocný členom Inštitútu zamestnanosti a ostatným osobám pôsobiacim v ekonomickom výskume, vzdelávaní a praxi. Inštitút je tiež realizátorom niekoľkých medzinárodných konferencií a štúdií.