Dlhodobá nezamestnanosť bude po kríze veľký problém

Vlády by mali v boji proti nezamestnanosti konať rýchlo a efektívne aj po ústupe krízy, aby tak predišli nárastu dlhodobej nezamestnanosti. V nasledujúcich mesiacoch by sa mali vlády zamerať na pomoc tým, ktorí sa snažia znova uplatniť na trhu práce, odporúča vo svojej správe OECD.

Napriek signálom o ústupe ekonomickej krízy, OECD očakáva, že nezamestnanosť v nasledujúcich rokoch ešte vzrastie. Už v súčasnosti dosiahla nezamestnanosť v krajinách OECD 8.5 %, čo je najviac od povojnových čias. Od konca roku 2007 pritom vzrástol počet nezamestnaných o vyše 15 miliónov. Miera nezamestnanosti pritom môže ešte vzrásť na nový povojnový rekord a to 10 % s 57 miliónmi ľudí bez práce.

Práve preto musia vlády OECD urýchlene prijať opatrenia na trhu práce a v sociálnych politikách na predídenie zvyšovania dlhodobej nezamestnanosti.

Viacero krajín OECD predstavilo v posledných mesiacoch podporné opatrenia na podporu dopytu po pracovnej sile. Išlo najmä o znižovanie odvodov a krátkodobú podporu skráteného pracovného času preplácaním časti nákladov zamestnávateľom, alebo o podporu udržiavania a vytvárania nových pracovných miest. Z pohľadu OECD zohrali tieto opatrenia krátkodobo veľmi dobrú úlohu.

Zároveň OECD varuje, že tieto nástroje musia byť dobre nastavené, inak sa môžu stať naopak prekážkou v uzdravovaní ekonomiky tým, že budú naďalej podporovať upadajúce firmy a sťažovať tak expanziu tým perspektívnym.

OECD odporúča:

* Pomôcť v prvom rade mladým ľuďom uplatniť sa na trhu práce. Zvlášť tým, ktorí majú nižšiu alebo žiadnu kvalifikáciu. Zameranie sa na túto skupinu má za úlohu predísť nebezpečenstvu vytvorenia tzv. „stratenej generácie" na trhu práce, ktorí upadnú do dlhodobej nezamestnanosti.

* Zabezpečiť sociálny systém, ktorý nedovolí nezamestnaným upadať do chudoby. V priemere v krajinách OECD je až 37 % rodín, ktorých členovia sú bez práce, ohrozených chudobou, čo je päťkrát viac ako v domácnostiach, kde aspoň jeden pracuje.

* OECD ďalej odporúča zvyšovať výdavky na aktívnu politiku trhu práce, najmä na profesné poradenstvo a rekvalifikácie nezamestnaných.

* Posilniť odborné vzdelávanie tak, aby boli jeho absolventi pripravení uplatniť sa na trhu práce s potrebnými schopnosťami a zručnosťami, vrátane „zelených" zamestnaní.

Komentár IZ:

Slovensko aj v čase vysokého hospodárskeho rastu vykazovalo vysokú mieru dlhodobej nezamestnanosti. Podľa údajov Eurostatu bolo na Slovensku napríklad v minulom roku až viac ako 50 % nezamestnaných bez práce viac ako rok. V čase zvyšujúceho sa počtu nezamestnaných tento podiel samozrejme na chvíľu klesol, ale už o pár mesiacov budeme svedkami jeho opätovného nárastu. Je preto adekvátne žiadať vlády OECD zamerať sa práve na skupinu nezamestnaných, ktorí síce vplyvom krízy stratili prácu, ale pracovať chcú a môžu. V opačnom prípade budú pod vplyvom dlhodobej nezamestnanosti vystavení strate pracovných návykov a odkázanosti na systém sociálnych dávok.

Inštitút zamestnanosti upozorňuje na problém viacerých skupín na trhu práce, ktoré treba riešiť prioritne. Ide najmä o mladých ľudí bez práce, a to najmä absolventov, a ľudí prichádzajúcich zo zahraničia. V prípade tej prvej skupiny je dôležité budovať a udržiavať u nich pracovné návyky. Podľa slovenskej legislatívy však v prípade, že sú nezamestnaní, môžu sa zúčastňovať len absolventskej praxe, ktorá nezaväzuje zamestnávateľa zamestnať takéhoto mladého uchádzača o zamestnanie. Tí, ktorí sa vrátili zo zahraničia, by zasa mali mať možnosť urobiť si certifikáty na zručnosti nadobudnuté vonku a jazykové schopnosti, alebo by mali dostať šancu podnikať.

Výdavky politiku trhu práce sú na Slovensku dlhodobo veľmi nízke. Kým priemer EÚ je 1,9 % HDP, na Slovensku je to len 0,65 % HDP. Zvyšovanie výdavkov sa dá docieliť napríklad efektívnejším čerpaním eurofondov. Nástroje politiky trhu práce by sa tiež mali zameriavať na podporu mobility pracovnej sily a efektívnu rekvalifikáciu nezamestnaných priamo pre potreby zamestnávateľov. Problémom zákona o službách zamestnanosti je aj nastavenie nárokov na čerpanie príspevokov v rámci aktívnej politiky trhu práce. Podľa zákona môžu totiž jednotlivé nástroje využívať až nezamestnaní, ktorí sú v evidencii viac ako tri mesiace. To znižuje najmä flexibilitu trhu práce a demotivuje nezamestnaných hľadať si okamžite novú prácu.

Súvisiace správy:

Návrhy a odporúčania pre zefektívnenie politiky trhu práce v čase krízy

Štruktúra výdavkov na politiku trhu práce