- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Podrobné štatistiky NRO
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
-
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- Zdravotne postihnutí
-
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Úvod do spoločensky zodpovedného podnikania
Spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP)
Spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP) je slovenský ekvivalent corporate social responsibility (CSR).
História vzniku SZP v Európe
Hlavnou príčinou vzniku myšlienky spoločensky zodpovedného podnikania bola otázka, ako dobre podnikať. Teda tak, aby z procesu výsledkov mal prospech čo najširší okruh ľudí.
Za novodobé začiatky spoločensky zodpovedného podnikania (SZP) sú považované 50-te roky 20. storočia, keď sa myšlienky zodpovedného podnikania dostali do odbornej literatúry pre manažérov. Preto sa všetky dovtedajšie definície SZP opierali o manažérsky vzor.
Avšak najväčšie zmeny nastali vďaka turbulentným sociálnym zmenám spoločnosti a rozvoju spoločenských vied koncom 60-tych a 70-tych rokov 20.storočia. V tomto období vzniklo veľké množstvo definícií SZP, ktoré sa už oveľa menej opierali o postavenie manažéra v korporácii. Spoločenská zodpovednosť podnikov sa zameriavala na interakciu medzi firmou a socio-ekonomickým systémom.
V 80-tych rokoch sa záujem preniesol z teoretickej úrovne na praktickú. Dôležitosť sa kládla na empirický výskum spoločensky zodpovedného podnikania. Pôvodné definície sa začali štiepiť a začali vznikať rôzne alternatívne koncepty, ako sú napríklad spoločenská výkonnosť podnikania, etika podnikania, verejná politika, teória stakeholderov.
V roku 2002 bol v Amerike prijatý zákon (Sarbanes -Oxley), ktorý kladie dôraz na transparentné narábanie s finančnými údajmi, na reportovanie o aktivitách firmy, na prevenciu konfliktu záujmov a na auditorovanie všetkých týchto činností.
SZP podrobne zadefinuje ISO štandard 26000, ktorý má byť publikovaný v roku 2008. Prvá pracovná verzia bude v roku 2007. Tento ISO štandard realizuje Švédsky inštitút pre štandardy a Brazílska asociácia technických štandardov.
Definície SZP
„SZP je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému rozvoju, a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku“ (INTEGRA).
Pojem Spoločenská zodpovednosť firiem, vyjadruje vzťahy podniku so všetkými svojimi zainteresovanými účastníkmi: vlastníkmi-investormi, zamestnancami, úradmi verejnej správy, dodávateľmi, konkurentmi, komunitami, zákazníkmi atď..
V júli 2001 vydala Európska komisia celý dokument tzv. Zelenú knihu, ktorá vysvetľuje, čo všetko sa pod SZP skrýva. Podľa Zelenej knihy, je SZP „dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekonomických záujmov do každodenných finančných záležitostí a interakcií s firemnými stakeholdermi.“
Pojem SZP, nie je zatiaľ jednoznačne vymedzený a teda ponúka rôzne možnosti interpretácie jeho definícií. Aktuálne definície SZP sa opierajú o princípy: nestrannosti, angažovanosti, aktívnej spolupráce so zainteresovanými subjektami a transparentnosti. Tiež sa vyznačujú spoločnými charakteristikami, akými sú: univerzálnosť, dobrovoľnosť, zameriavajú sa na aktívnu spoluprácu so zainteresovanými subjektami (stakeholders), vyjadrujú záväzok prispievať k rozvoju kvality života.
Vznik SZP na Slovensku
Myšlienka spoločensky zodpovedného podnikania začala prenikať na Slovensko spolu s nadnárodnými korporáciami v 90-tych rokoch 20. storočia. Od polovice 90-tych rokov minulého storočia sa SZP venovali viaceré mimovládne organizácie. Najdôležitejšími sú Centrum pre filantropiu, o.z. PANET, Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy a Inštitút zamestnanosti. Každá z nich sa venuje len určitej téme, ktorá spadá pod široký pojem spoločensky zodpovedného podnikania.
V roku 2004 iniciovala nadácia Pontis vznik neformálneho združenia Business Leaders Fórum, ktoré združujú firmy hlásiace sa k princípom spoločensky zodpovedného podnikania.
Od roku 2005 je Inštitút zamestnanosti členom nadnárodnej spolupráce cema-net. V rámci tejto spolupráce sa venuje aj téme spoločensky zodpovedného podnikania.
Stratégie SZP nadnárodných firiem na Slovensku
Hlavný záujem malých aj veľkých firiem je vygenerovať zisk, nástrojom na dosiahnutie tohto prvotného cieľa je SZP. Umožňuje im dosiahnuť stabilitu na trhu a následne sa udržať v lokálnom prostredí. SZP prispieva nielen k ochrane životného prostredia, ale aj k rozvoju kvality života obyvateľov Slovenska.
Zahraničné podniky si svoju stratégiu SZP na Slovensko prinášajú z materskej firmy. Aktivitami sa ľahko prispôsobujú potrebám Slovenska, jednotlivým regiónom, sociálnym skupinám, ako i miestnej komunite.
U väčšiny nadnárodných firiem na Slovensku je na významnom mieste záujmu filantropia a charita. Mali by hlavne podporovať školstvo, zdravotníctvo, kultúru, hendikepované a sociálne marginalizované skupiny. Avšak si treba uvedomiť, že táto oblasť je síce pre firmy najviditeľnejšia, ale zďaleka nie najhlavnejšia.
Stakehoders (zainteresované subjekty)
Pojem stakeholders označuje všetky osoby, skupiny alebo organizácie, ktoré majú vplyv na fungovanie firmy, alebo ich aktivity ju spätne ovplyvňujú. Na Slovensku sa tiež zvykne používať pomenovanie „zainteresované subjekty“, lebo ide o nejakým spôsobom zainteresované skupiny ľudí, prípadne ide o jednotlivcov.
Medzi zainteresované subjekty patria vlastníci, akcionári, investori, zamestnanci, spotrebitelia, dodávatelia a obchodní partneri, konkurencia, vláda, miestna samospráva, mimovládne organizácie a nátlakové skupiny, komunity a médiá.
Každý z týchto zainteresovaných subjektov akýmsi spôsobom ovplyvňuje podnikanie firmy. Zisťovanie očakávaní zainteresovaných skupín sa začína dialógom (stakeholder dialogue). Takýto dialóg pri zodpovednom prístupe má prevažne dobré výsledky. Výsledkom takejto spolupráce môže byť posilnenie vzájomnej dôvery, identifikovanie a riešenie problémov, dlhodobé poradenstvo medzi súkromným, verejným a neziskovým sektorom, vzájomná motivácia a šírenie dobrých príkladov.
Prečo byť spoločensky zodpovednou firmou
Ako sme už spomínali prvotným cieľom firmy je práve zisk. V prípade, že firmy okrem generovania zisku pridajú aj záujem o celkové fungovanie spoločnosti a životné prostredie, prinesú tak úžitok nielen firme, ale aj celej spoločnosti.
Vďaka ich snahám a zveľaďovaniu spoločnosti a životného prostredia, si firmy zadovážia zvýšenie reputácie a produktivity práce zamestnancov a tým sa vygeneruje prvotný cieľ – finančný zisk.
Benefity, ktoré prináša firmám SZP:
- umožňuje manažovať riziká (zodpovedný prístup prejavujúci sa v manažovaní ľudských zdrojov, kontrola kvality produktov a environmentálnych štandardov môže firmu chrániť pred nákladnými súdnymi spormi a z toho vyplývajúce poškodenia firemného mena/značky),
- pomáha zvyšovať zisky (od zodpovedných firiem spotrebitelia radšej nakupujú),
- pomáha znižovať náklady (tlak vyvíjaný na efektívne využívanie zdrojov),
- zvyšuje dlhodobý potenciál firmy (pomocou SZP podporuje ťažšie merateľné podmienky rastu, ako je goodwill, motivácia zamestnancov pracovať v danej organizácii, priazeň miestnych obyvateľov a samosprávy),
- podporuje inováciu (stimuluje inovatívne myslenie a postupy riadenia),
- pomáha firmám udržať si legitimitu (SZP vníma firmu ako člena spoločnosti, ktorá sa skladá zo stakeholderov. Firma by so všetkými mala viest otvorený dialóg, ktorý by mal presvedčiť o správnosti konania firmy),
- pomáha pri budovaní dôvery a značky ( reputácia, dôvera, značka – vďaka SZP si firma buduje „dobré meno“),
- umožňuje lepší manažment ľudských zdrojov (prístup k odmeňovaniu, zosúladenie pracovného a súkromného času, kariérny prístup, tréningy a vzdelávanie, politiku boja proti diskriminácií ),
- zvyšuje príťažlivosť pre investorov (investičné fondy si radšej vyberajú príležitosti podľa finančných, ekonomických, sociálnych, environmentálnych a etických faktorov, pretože kritéria SZP pre nich znamenajú istoty a bezpečnosť trvalej neudržateľnosti firmy).
Sociálna zodpovednosť v sebe zahŕňa efektívny a zodpovedný prístup k zložkám investícií vyvíjaných pre spoločnosť, vzťahy so zamestnancami, kreativitu a trvalú udržateľnosť pracovných miest a záujem o životné prostredie.
CSR - Spoločenská zodpovednosť podnikov
CSR alebo Corporate social responsibility je termín, ktorý sa používa na označenie sociálnej zodpovednosti podnikov. V skratke hovorí o podnikaní takým spôsobom, ktorý je priateľský k spoločnosti (teda nie len k životnému prostrediu). Definícií a interpretácií pojmu spoločenskej zodpovednosti podnikov je veľa. Vychádzajú z myšlienky – podnikať, tak aby z procesov a výsledkov podnikania mal prospech široký okruh ľudí. Na Slovensku však zatiaľ nie je veľmi známy, preto sa ho snažíme priblížiť.. . .