Štandardný Eurobarometer 65

Štandardný Eurobarometer č. 65, bol štvrtým, ktorý sa v Slovenskej republike realizoval po vstupe do EÚ (1.máj 2004). Zber dát sa uskutočnil v období od 31. marca do 19. apríla 2006 na vzorke 1 078 respondentov.

Všobecné závery

Občania Slovenskej republiky sú v porovnaní s celoeurópskym priemerom naďalej menej spokojní so svojim životom, aj keď od roku 2003 môžeme pozorovať neustály rast počtu spokojných občanov a pokles počtu nespokojných. Na druhej strane sa optimistickejšie pozerajú do budúcnosti, pred­ovšetkým v päťročnom horizonte. Slováci hodnotia negatívne ekonomickú situáciu, stav zamestnanosti, sociálnej starostlivosti a životného prostredia na Slovensku. Za najväčšie problémy, ktorým musí Slovensko čeliť, považujú Slováci nezamestnanosť, ekonomickú situáciu a systém zdravotnej starostlivosti.

Slováci sa cítia byť najviac spätí s mestom alebo obcou v ktorých žijú a so svojou krajinou a menej sú spätí so svojím regiónom, Európou a Európskou úniou. Občania Slovenskej republiky nedôverujú domácim inštitúciám a v rámci EÚ25 patrí Slovensko ku krajinám s najnižšou úrovňou dôvery k vláde, parlamentu, súdnemu a právnemu systému a k politickým stranám. Na druhej strane Slováci v porovnaní s celoeurópskym priemerom oveľa viac dôverujú inštitúciám EÚ ako aj Európskej únii ako celku.

Občania Slovenskej republiky považujú členstvo ich krajiny v Európskej únii za dobrú vec a sú presvedčení, že Slovensko má prospech a výhody z členstva v EÚ. Pre dve tretiny Slovákov Európska únia znamená slobodu cestovania, štúdia a práce kdekoľvek v EÚ.

Iba tretina slovenských občanov však tvrdí, že rozumie, ako pracuje Európska únia, tretina občanov si myslí, že EÚ má stále iba 15 členov a tiež tretina si myslí, že väčšina európskeho rozpočtu sa použije na administratívne a personálne náklady. Presná polovica Slovákov očakáva, že Európska únia bude o 5 rokov zohrávať dôležitejšiu úlohu v ich živote a nadpolovičná väčšina si to želá.

Občania Slovenskej republiky hodnotia prevažne pozitívne úlohu Európskej únie na Slovensku v oblasti boja proti nezamestnanosti a v oblasti ekonomickej situácie. Nadpolovičná väčšina občanov hodnotí pozitívne vplyv EÚ na Slovensku v oblasti boja proti terorizmu a obrany a zahraničných vecí. Naopak negatívne hodnotia úlohu EÚ v oblasti rastu cien / inflácie.

V súvislosti s budovaním Európskej únie majú Slováci najväčšie obavy z nárastu pašovania drog a medzinárodného organizovaného zločinu a tiež z ťažkostí pre domácich poľnohospodárov, z presunu pracovných miest do krajín s nižšími výrobnými nákladmi ako aj z toho, že Slovensko bude platiť viac a viac Európskej únii.

Naopak za priority, ktorými by sa mala zaoberať Európska únia, považujú slovenskí občania boj proti chudobe a vytláčaniu niektorých skupín obyvateľstva na okraj spoločnosti, boj proti nezamestnanosti a udržiavanie mieru a bezpečnosti v Európe.

Riešenie energetickej krízy vidia Slováci v šetrení energiou a jej efektívnejšom využívaní, ale nie sú ochotní platiť viac za energiu z obnoviteľných zdrojov.

Slováci ako zdroj informácií o Európskej únii najčastejšie využívajú televíziu. V porovnaní s občanmi v EÚ25 však spravodajstvo v médiách sledujú menej pravidelne. Množstvo informácií o Európskej únii v médiách považujú slovenskí občania za primerané a prezentované informácie za objektívne.

Podrobnejšie informácie o výsledkoch verejnej mienky Eurobarometra 65 v súvislosti so zamestnanosťou nájdete na

www.iz.sk

Podľa Inštitútu zamestnanosti je najväčším prínosom prieskumu štandardného Eurobarometra, fakt, že sa koná rovnako vo všetkých členských krajinách EÚ spolu s kandidujúcimi krajinami a v prieskume sa každoročne nachádzajú tie isté otázky tak, aby sa názory dali porovnávať v časovej línii. Takto sa dajú rýchlo zistiť v časovom horizonte zmeny v náladách a postojoch u občanov Európskej únie a pristupujúcich krajín.

Menej objektívnym prínosom Eurobarametra je možné porovnávanie prieskumu medzi jednotlivými krajinami EÚ a kandidujúcimi krajinami.

Prieskum je zameraný na jednoduché otázky a názory občanov k ich postojom, očakávaniam a víziám k EÚ a k svojej krajine. Vypĺňaním prieskumu (ankety) občania dávajú najavo svoje presvedčenie (mienku), čo niekedy nemusí korešpondovať s objektívnym pohľadom na ekonomickú, či sociálnu situáciu v skúmaných krajinách EÚ. Pri porovnávaní krajín môžu takýmto spôsobom vznikať isté skreslenia.