qr kod na stranku

Stratégia Európa 2020

Stratégia Európa 2020 bola predstavená 3. marca 2010 predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom. Má 32 strán a je k  dispozícii aj v slovenčine .pdf .

Stratégia je postavená na 3 pilieroch:

  • inteligentný rast – vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách,
  • udržateľný rast – podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje,
  • inkluzívny rast – podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Jednotlivé body stratégie sú premientuté do národných stratégií alebo programov reforiem na dosiahnutie cieľov.

Pre Slovenskú republiku boli vytýčené špecifické ciele .pdf z oblasti inkluzívneho rastu – do roku 2020 zvýšiť mieru zamestnanosti na 72 % (zo súčasných 65 %, celá EÚ má cieľ 75 %, Maďarsko a Česko 75 %, Poľsko 71 %). Druhý cieľ je znížiť počet osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o 170 tisíc osôb (zo súčasného 1,06 milióna osôb). Ďalšie ciele sa týkajú vzdelávania. Slovensko má cieľ dosiahnuť mieru dosiahnutého terciárneho vzdelania 40 % zo súčasných 17,6 %. Posledný cieľ je zvýšiť predčasné ukončovanie školskej dochádzky na 6 % z súčasného 4,9 %.

Na dosiahnutie týchto cieľov vydala Európska komisia špecifické odporúčania. .pdf Tieto Slovensko bližšie rozpísalo v  Národnom programe reforiem .pdf Programe stability Slovenskej republiky na roky 2011 aţ 2014, .pdf na čo komisia vydala Posúdenie národného programu reforiem a programu stability Slovenska .pdf na rok 2011.

Slovensko sa v  Národnom programe reforiem .pdf z apríla 2011 zaviazalo prijať niekoľko opatrení. Jedným z nich je „Zabezpečiť plné využitie potenciálu pracovnej sily hospodárstva, zameraním sa na dlhodobo nezamestnaných a marginalizované skupiny." (str 5 NPR).

V rámci posúdenia zo strany komisie sa skoro 4 strany sedemnásť stranového dokumentu venujú trhu práce. Toto hovorí o dôležitosti tejto témy. Niekoľko citátov z posúdenia:

  • miera dlhodobej nezamestnanosti ostáva najvyššia v EÚ (9,2 %)
  • Služby trhu práce a aktívne politiky trhu práce (ALMP) sa doteraz neosvedčili ako dostatočne účinné, na čo poukazuje aj jedna z najvyšších mier premietnutia ich výsledkov do dlhodobej nezamestnanosti v EÚ (60 %). Slovensko bolo takisto niekoľkokrát vyzvané, aby prepracovalo systém ako celok a zmenilo jeho zameranie.
  • Slovenský trh práce charakterizuje pomerne vysoký nepomer medzi ponúkanou a požadovanou odbornou kvalifikáciou, ktorý sa v jednotlivých regiónoch značne líši.
  • Osobitnou črtou slovenského trhu práce je aj veľký nepomer medzi ponúkanou a požadovanou odbornou kvalifikáciou.
  • Nové plány majú pozitívne aspekty, zdá sa však, že nepočítajú so žiadnymi stimulmi na posilnenie účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní, ktorej miera ostáva jednou z najnižších v EÚ (2,8 % v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 9,3 % v roku 2009).

Komisia sa špeciálne zaoberá aj medzitrhom práce:

  • Orgány navrhujú aj zavedenie „medzitrhu práce“, na ktorom sa bude poskytovať „odstupňovaná náhrada“ na pokrytie nákladov zamestnávateľa na mzdové príspevky v prípade zamestnania dlhodobo nezamestnanej osoby. Hoci sú na hodnotenie tohto systému okrem informácií uvedených v NRP potrebné ešte ďalšie informácie, jeho zavedením sa v zásade môžu využiť existujúce nedostatky v oblasti sociálnej pomoci. Hoci je sociálna pomoc nízka, bezpodmienečná podpora a neúčasť na účinných ALMP majú negatívny vplyv na motiváciu a zamestnateľnosť dlhodobo nezamestnaných. V závislosti od celkového konečného nastavenia by mohlo dôjsť aj k zneužitiu systému (napr. neefektívne dotovanie zamestnávateľov) a jeho účinnosť bude treba pozorne monitorovať a hodnotiť už v úvodných fázach.

Tu by sme radi pripomenuli, že inkluzívne zamestnávanie, ako systém garancie objemu zákaziek nemá negatívne dôsledky vo forme veľmi pravdepodobného neefektívneho dotovania zamestnávateľov.

Najdôležitejší citát, ktorý podporuje zavedenie inkluzívneho trhu je asi

  • Hoci je sociálna pomoc nízka, bezpodmienečná podpora a neúčasť na účinných ALMP majú negatívny vplyv na motiváciu a zamestnateľnosť dlhodobo nezamestnaných.

Dokument k stratégii Európa 2020

Aktualizované: december 2013


https://www.iz.sk/sk/projekty/inkluzivny-rast/europa-2020
ikona Inkluzívny trh

Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky

Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Inkluzívne podniky sú druh integračných sociálnych podnikov, zameraný na pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaných.. . .

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/projekty/inkluzivny-rast/europa-2020 krátka url: http://iz.sk/inkl/europa-2020

Aktuálne štatistiky

August 2022: počet UoZ na úradoch práce: 183667, z toho 79589 dlhodobo, miera 6.8% (2.9% dlhodobá nezamestnosť)

Najvyššia nezamestnanosť: Rimavská Sobota 20.4% (13.3%), Revúca 19.8% (13.0%), Kežmarok 18.1% (9.6%), Sabinov 15.9% (9.8%), Vranov nad Topľou 15.5% (8.5%)

Najnižšia nezam.: Bratislava V 2.7%, Ilava 3.0%, Trenčín 3.1%, Nitra 3.2%, Bratislava I 3.3%

Mobilné aplikácie

Pre Android.

stiahni pre android