Inštitút zamestnanosti - www.iz.sk - logo
slovensky / english

Stratégia Európa 2020

Stratégia Európa 2020 bola predstavená 3. marca 2010 predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom. Má 32 strán a je k  dispozícii aj v slovenčine .

Stratégia je postavená na 3 pilieroch:

  • inteligentný rast – vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách,
  • udržateľný rast – podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje,
  • inkluzívny rast – podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Jednotlivé body stratégie sú premientuté do národných stratégií alebo programov reforiem na dosiahnutie cieľov.

Pre Slovenskú republiku boli vytýčené špecifické ciele z oblasti inkluzívneho rastu - do roku 2020 zvýšiť mieru zamestnanosti na 72% (zo súčasných 65%, celá EÚ má cieľ 75%, Maďarsko a Česko 75%, Poľsko 71%). Druhý cieľ je znížiť počet osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o 170 tisíc osôb (zo súčasného 1,06 milióna osôb). Ďalšie ciele sa týkajú vzdelávania. Slovensko má cieľ dosiahnuť mieru dosiahnutého terciárneho vzdelania 40% zo súčasných 17,6%. Posledný cieľ je zvýšiť predčasné ukončovanie školskej dochádzky na 6% z súčasného 4,9%.

Na dosiahnutie týchto cieľov vydala Európska komisia špecifické odporúčania. Tieto Slovensko bližšie rozpísalo v  Národnom programe reforiem Programe stability Slovenskej republiky na roky 2011 aţ 2014, na čo komisia vydala Posúdenie národného programu reforiem a programu stability Slovenska na rok 2011.

Slovensko sa v  Národnom programe reforiem z apríla 2011 zaviazalo prijať niekoľko opatrení. Jedným z nich je "Zabezpečiť plné využitie potenciálu pracovnej sily hospodárstva, zameraním sa na dlhodobo nezamestnaných a marginalizované skupiny." (str 5 NPR).

V rámci posúdenia zo strany komisie sa skoro 4 strany sedemnásť stranového dokumentu venujú trhu práce. Toto hovorí o dôležitosti tejto témy. Niekoľko citátov z posúdenia:

  • miera dlhodobej nezamestnanosti ostáva najvyššia v EÚ (9,2 %)
  • Služby trhu práce a aktívne politiky trhu práce (ALMP) sa doteraz neosvedčili ako dostatočne účinné, na čo poukazuje aj jedna z najvyšších mier premietnutia ich výsledkov do dlhodobej nezamestnanosti v EÚ (60 %). Slovensko bolo takisto niekoľkokrát vyzvané, aby prepracovalo systém ako celok a zmenilo jeho zameranie.
  • Slovenský trh práce charakterizuje pomerne vysoký nepomer medzi ponúkanou a požadovanou odbornou kvalifikáciou, ktorý sa v jednotlivých regiónoch značne líši.
  • Osobitnou črtou slovenského trhu práce je aj veľký nepomer medzi ponúkanou a požadovanou odbornou kvalifikáciou.
  • Nové plány majú pozitívne aspekty, zdá sa však, že nepočítajú so žiadnymi stimulmi na posilnenie účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní, ktorej miera ostáva jednou z najnižších v EÚ (2,8 % v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 9,3 % v roku 2009).

Komisia sa špeciálne zaoberá aj medzitrhom práce:

  • Orgány navrhujú aj zavedenie „medzitrhu práce“, na ktorom sa bude poskytovať „odstupňovaná náhrada“ na pokrytie nákladov zamestnávateľa na mzdové príspevky v prípade zamestnania dlhodobo nezamestnanej osoby. Hoci sú na hodnotenie tohto systému okrem informácií uvedených v NRP potrebné ešte ďalšie informácie, jeho zavedením sa v zásade môžu využiť existujúce nedostatky v oblasti sociálnej pomoci. Hoci je sociálna pomoc nízka, bezpodmienečná podpora a neúčasť na účinných ALMP majú negatívny vplyv na motiváciu a zamestnateľnosť dlhodobo nezamestnaných. V závislosti od celkového konečného nastavenia by mohlo dôjsť aj k zneužitiu systému (napr. neefektívne dotovanie zamestnávateľov) a jeho účinnosť bude treba pozorne monitorovať a hodnotiť už v úvodných fázach.

Tu by sme radi pripomenuli, že inkluzívne zamestnávanie, ako systém garancie objemu zákaziek nemá negatívne dôsledky vo forme veľmi pravdepodobného neefektívneho dotovania zamestnávateľov.

Najdôležitejší citát, ktorý podporuje zavedenie inkluzívneho trhu je asi

  • Hoci je sociálna pomoc nízka, bezpodmienečná podpora a neúčasť na účinných ALMP majú negatívny vplyv na motiváciu a zamestnateľnosť dlhodobo nezamestnaných.

Dokument k stratégii Európa 2020

Aktualizované: december 2013

ikona Inkluzívny rast

Inkluzívny rast

Inštitút zamestnanosti podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky tak, ako je to definované v stratégii Európa 2020 v časti o inkluzívnom raste. Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov. V podmienkach SR je tento cieľ možné dosiahnuť inkluzívnym zamestnávaním. Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu.. . .


podobné správy: Pripomienky k zákonu o sociálnej ekonomike , Prezentácia na panelovú diskusiu .odp ppt , Panelová diskusia: Životné podmienky ľudí z marginalizovaných rómskych komunít , Pripomienky k zákonu o verejnom obstarávaní , Komentár k podpore najmenej rozvinutých okresov .odt doc


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/projekty/inkluzivny-rast/europa-2020
titulka mdzová kalkulačka pre ľudí pri minimálnej mzde
titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia
titulka Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko