Inštitút zamestnanosti - https://www.iz.sk - logo
slovensky / english

Stanovisko Inštitútu zamestnanosti k schválenému návrhu zákona o minimálnej mzde

Vláda SR včera prerokovala a schválila návrh zákona o minimálnej mzde. Novelizovaný zákon o minimálnej mzde sa však nezdá byť vo všetkom úplne jasný.

Podľa Inštitútu zamestnanosti nie je v rámci § 2, odsek 2 schváleného návrhu zákona o minimálnej mzde celkom jasné, ako bude odmeňovaný pracovník, ktorý bude pracovať napr. na polovičný pracovný úväzok, resp. jeho odmeňovanie bude závisieť on konkrétnej formulácie pracovnej zmluvy a nie nutne podľa laického chápania zamestnanca. Celý úväzok v odseku 4 je ošetrený jednoduchým zvýšením hodinovej sadzby, ak pracovník odpracuje menej ako 40 hodín týždenne. Bolo by vhodnejšie uvedený § 2 rozdeliť na dva samostatné paragrafy, aby výstižnejšie pokryli uvedenú problematiku pracovného úväzku.

V § 6 návrhu zákona o minimálnej mzde nie je tiež celkom jasná súvislosť medzi jednotlivými bodmi, na základe, ktorých sa suma minimálnej sumy stanovuje. Ide najmä o nejasnú súvislosť úpravy sumy minimálnej mzdy s vývojom zamestnanosti a životného minima. Podľa názoru Inštitútu zamestnanosti má zvýšenie minimálnej mzdy dopad na zamestnanosť. Privysoká minimálna mzda nemusí mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, pretože okrem nákladov na mzdy vzrastú aj náklady na odvody. Tomuto môže zabrániť novelizovaný zákon číslo 5 o službách zamestnanosti. Pokiaľ ide o súvislosť zvýšenia rozdielu medzi minimálnou mzdou a životným minimom, to môže byť pozitívna motivácia k zamestnanosti najmä pre nízkokvalifikovaných zamestnancov. Nepovažujeme však za ekonomicky správne tieto dve veličiny príliš legislatívne previazať.

Klauzula, že sa sumy minimálnej mzdy podľa § 2 ods. 1 ustanovujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra je pre Inštitút zamestnanosti, a zrejme aj pre zamestnávateľov potešujúca.

Nakoniec by sme chceli zdôrazniť, že pre stanovenie sumy minimálnej mzdy by bolo vhodnejšie zaviesť mechanizmus regionálnej diferenciácie, navrhnutej Inštitútom zamestnanosti, ktoré môže zachytiť tieto rozdiely v prospech zamestnancov, nezamestnaných ako i zamestnávateľov.

ikona MInimálna mzda

Minimálna mzda

Aká je výška minimálnej mzdy a aká bola v minulosti? História minimálnej mzdy od roku 1991.. . .


podobné správy: minimalna mzda dlhe (pdf) .odt doc , MInimálna mzda , Odmeňovanie , Minimálna mzda na Slovensku a v EÚ , Slovensko má štvrtú najnižšiu minimálnu mzdu v EÚ


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/stanoviska/minimalna-mzda-zakon-2007-navrh
titulka mdzová kalkulačka pre ľudí pri minimálnej mzde

máj 2018: počet UoZ na úradoch práce: 181494, z toho 76453 dlhodobo, miera 6.6% (2.8% dlhodobá nezamestnosť)

najvyššia nezamestnanosť: Rimavská Sobota 21.2% (12.7%), Revúca 20.5% (10.5%), Rožňava 17.2% (9.5%), Kežmarok 17.0% (8.8%)

najnižšia nezam.: Bratislava V 2.3%, Galanta 2.5%, Hlohovec 2.6%, Trenčín 2.6%, Trnava 2.7%

titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia
titulka Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko