-
- Ciele
- IZ tím»
- Ponúkame
- IZ v médiách
- Tlačové konferencie
- Podané pripomienky
- Priebežne aktualizované
- Kalkulačky
- Naše blogy
-
- Projekty a aktivity
-
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Najmenej rozvinuté okresy»
- Konferencia inkluzívny rast a zamestnanosť v Európe
- Zdroje financovania»
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Regionálny aspekt
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Politiky zamestnanosti»
-
- O mzdovej kalkulačke
- Príspevok na dochádzku
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Exekučná kalkulačka
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- Často kladené otázky
- Školenia mzdovej kalkulačky
- Strava v škole
-
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
-
- Reforma dôchodkového systému
- TK: Reforma dôchodkového systému
- Konferencia: Dlhodobá starostlivosť
- Konferencia EKOMSTAT
- Konferencia: Zapájanie do trhu práce a starnutie populácie
- Dôchodková kalkulačka
- Analýza návrhov na zastropovanie odchodu do dôchodku z pohľadu skoršieho odchodu žien
- Rieši dôchodkový strop aktuálne problémy starších pracujúcich?
-
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Priemerná mzda a inflácia
- Životné minimum
- Minimálna mzda
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Hustota obyvateľstva
- Podiel miezd na HDP
- Index demografickej závislosti
- Miera náhrady miezd dôchodkami
- ľudia v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia
- Zamestnanosť žien s viac ako troma deťmi
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v nedeľu
- Percento pracovníkov väčšinou pracujúcich z domu
- Miera zamestnanosti
- Dlhodobá nezamestnanosť
- HDP na obyvateľa v PPS ako priemer EÚ
- Odpracované hodiny u osôb na plný úväzok
- Miera nezamestnanosti
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Miera nezamestnanosti - nad 55 rokov
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Regióny EÚ
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Knižnica
- Zdravotne postihnutí»
-
- Študentské pôžičky ako riešenie nedostatku študentov v prioritných odboroch
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Ďalšie vzdelávanie
- Nezamestnanosť a neaktivita mladých
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Konferencie
- Partneri»
-
- Všetky správy
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Nové životné minimum v mzdovej kalkulačke
- Nezamestnanosť v apríli 2020
- Úloha štátu v oblasti zamestnanosti v regióne Spiš
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Mobilná aplikácia mzdovej kalkulačky
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Modelovanie poistenia v nezamestnanosti
- Aktivačné práce»
- Zamestnanosť v dnešných podmienkach
- Kontakt»
Rizikom chudoby sú na Slovensku najviac ohrození nezamestnaní a viac ženy ako muži
Podľa výsledkov SILC 2008 bol v roku 2007 ekvivalentný disponibilný príjem domácností na osobu a na mesiac 14 578 Sk, čo je o 482 Sk viac ako v predchádzajúcom roku. Z regionálneho pohľadu mali najvyšší disponibilný príjem v spomínanom období obyvatelia Bratislavského kraja s 18 671 Sk a najnižší príjem bol v Prešovskom kraji, 13 105 Sk.
Hranica rizika chudoby, ktorá je v krajinách EÚ určená ako 60 % mediánu disponibilného príjmu, bola v roku 2007 na Slovensku 8 093 Sk. Čiže domácnosti, v ktorých na jedného člena rodiny pripadal príjem nižší ako táto suma, sú v štatistikách vykazované ako domácnosti ohrozené chudobou. Na Slovensku bolo takýchto obyvateľov až 11 %, pričom od roku 2004 poklesla táto hodnota len o 2 %.
Podľa základných druhov ekonomickej aktivity sú chudobou ohrození najmä nezamestnaní, až 43 %, ďalej sú to inak neaktívne osoby, 16 %, dôchodcovia, 10 % a pracujúci, 6 %. Podľa typu domácnosti sú rizikom chudoby najviac ohrozené domácnosti s dvoma dospelými a s 3 a viac závislými deťmi. Ďalej sú to aj neúplné domácnosti, teda s jedným rodičom a aspoň jedným závislým dieťaťom. Až 23 % žien, ktoré žijú samé v domácnosti, je ohrozených chudbou, oproti 19 % mužov. Vysoké riziko chudoby je aj u ľudí nad 65 rokov, ktorí žijú sami.
Väčšina ľudí ohrozených chudobou spadá do sociálnej siete a je závislá na sociálnych dávkach a príspevkoch. Ako uviedol v štatistike SILC 2008 ŠÚ SR, miera rizika chudoby pred sociálnymi transfermi by bola až 37 %. Väčšina vymenovaných skupín ohrozených chudobou patrí aj z pohľadu trhu práce k znevýhodneným skupinám, ktoré majú ťažkosti zamestnanť sa a preto by aj aktívna politika trhu práce mala smerovať k zvyšovaniu šancí ich uplatnenia sa. Fakt, že napríklad ženy partia k najväčším skupinám obyvateľstva ohrozených chudobou odráža aj miera ich nezamestnanosti, ktorá je pravidelne vyššia ako miera nezamestnanosti mužov.
V období ekonomickej recesie sa dá očakávať, že prepúšťanie a zvyšovanie miery nezamestnanosti bude smerovať aj k zvyšujúcemu sa percentu ľudí ohrozených chudobou na Slovensku, preto je z pohľadu Inštitútu zamestnanosti stále dôležité zameriavať politiku trhu práce na efektívne nástroje, ktoré reálne pomôžu nezamestnaným uplatniť v zamestnaní.
Podobné správy
Aktívna politika trhu práce by mala byť v čase krízy prioritou, Pracovné miesta vzniknuté a zaniknuté v kontexte krízy, Dlhodobá nezamestnanosť bude po kríze veľký problém, Nezamestnanosť v EÚ dosahuje rekordy, Kríza a problémy zamestnanosti, Nezamestnanosť v EÚ stále rastie, Nezamestnanosť v apríli 2020, Podpora nezamestnaných v čase krízy by mala byť iná, Nezamestnanosť začala v EÚ rásť v marci 2008, Pozvánka na verejnú diskusiu
Rýchla navigácia
Aktuálne štatistiky
November 2020: počet UoZ na úradoch práce: 222976, z toho 76472 dlhodobo, miera 8.1% (2.8% dlhodobá nezamestnosť)
Najvyššia nezamestnanosť: Rimavská Sobota 21.2% (12.2%), Revúca 21.2% (11.3%), Kežmarok 19.0% (9.5%), Rožňava 17.6% (9.1%), Sabinov 16.8% (8.3%)
Najnižšia nezam.: Bratislava V 3.8%, Hlohovec 4.1%, Bratislava I 4.1%, Ilava 4.5%, Trenčín 4.5%