Tlačová správa: Predlžovanie aktivačných prác je krokom späť

Predĺženie možnosti zúčastňovať sa na aktivačných prácach pre dlhodobo nezamestnaných je pre slovenských trh práce krokom späť. Predĺženie v rôznych podobách navrhujú súbežne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v Návrhu na využitie finančných prostriedkov štátu na vytvorenie nových pracovných miest, resp. na zachovanie zamestnanosti, ktorým by sa mala v stredu zaoberať vláda.

„Aktivačné práce sú krokom späť a navrhnuté opatrenia majú viac ako nezamestnaným pomôcť hlavne obciam v ich zlej finančnej situácii,“ uviedol Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti (IZ). IZ už dlhodobo upozorňuje na to, že aktivačné práce nepodporujú udržiavanie pracovných návykov nakoľko medzi zamestnávateľom (napr. obcou) a zamestnaným nie je podpísaná štandardná pracovná zmluva, čo znamená, že UoZ môžu napríklad porušovať povinnosti pracujúcich tak ako ich definuje Zákonník práce. Namiesto aktivačných prác by mali byť prostriedky na aktívnu politiku trhu práce vynakladané efektívnejšie. „Riešenie vidíme v zakladaní sociálnych podnikov, tak ako to nedávno navrhlo ministerstvo práce a ako sú definované v zákone 5/2004,“ uviedol Michal Páleník z IZ.

Sociálne podniky ako také, aj tie v správe obcí, sú vhodným nástrojom na riešenie dlhodobej nezamestnanosti na lokálnej úrovni. Inštitút zamestnanosti navrhuje, aby činnosť takýchto sociálnych podnikov mala najmä verejnoprospešný charakter vo vzťahu k poskytovaniu služieb občanom. Išlo by o tzv. služby verejného záujmu, ktoré by mala definovať vláda Slovenskej republiky na základe Lisabonskej zmluvy o EÚ. „Služby verejného záujmu si môže definovať každý členský štát tak ako uzná za vhodné, Lisabonská zmluva ich iba rozdeľuje na služby ekonomického a neekonomického charakteru,“ upresnil Michal Páleník.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR chce podľa toho istého návrhu vytvoriť 5 tisíc pracovných miest a to zamestnaním uchádzačov o zamestnanie v Štátnych lesoch, š.p. Toto opatrenie nepovažuje Inštitút zamestnanosti za veľmi šťastné, keďže je úzko profilované len na štátne lesy a podpora zo štátneho rozpočtu sa bude vzťahovať na vykonávanie najmä ekonomických aktivít v nich. Tým sa narušuje podnikateľské prostredie a podnikanie vlastníkov neštátnych lesov je týmto krokom diskriminované. Tu by bola rovnako žiaduca podpora aj neekonomických aktivít v lesoch, ako turizmus, cyklistika, či rekreácia formou napríklad údržby chodníkov, značkovania, a to bez rozdielu vlastníctva.

Ďalej podľa návrhu by mal aj rezort hospodárstva podporiť vznik 3 587 nových pracovných miest a to podporou investorských projektov spolu za 128 miliónov eur na roky 2010 až 2012. Jedno pracovné miesto tak bude v priemere stáť 35 600 eur. Z ďalších opatrení na zvyšovanie počtu pracovných miest z prostriedkov štátneho rozpočtu sa javí efektívne podpora zatepľovania budov, ktorá má nie len pozitívny dopad na zamestnanosť, ale aj na životné prostredie a energetickú náročnosť. Vytvoriť alebo udržať sa tak má 11,1 tisíc až 13,4 tisíc pracovných miest. Takéto aktivity plniace viacero cieľov by bolo potrebné podporovať v širšom rozsahu.