Tlačová konferencia: oplatí sa nezamestnaným pracovať?

Pozývame vás na  tlačovú konferenciu Inštitútu zamestnanosti k téme mzdovej kalkulačky a nezamestnanosti v Česku a Slovensku, ktorá sa uskutoční v pondelok dňa 8.1.2018 v priestoroch Inštitútu zamestnanosti. Odpovieme na hlavnú otázku: oplatí sa nezamestnaným pracovať?

• téma: Oplatí sa nezamestnaným pracovať? ÁNO
• aká je nezamestnanosť na Slovensku v porovnaní s Českom?
• pondelok 8.1.2018 o 10:01
• Miesto: Inštitút zamestnanosti, Povraznícka 11, Bratislava

Mediálne výstupy

• Hospodárske noviny
• Denník N
• Pravda
• TA3
• Webnoviny
• SME

Mzdová kalkulačka

Hlavná otázka každého nezamestnaného a poberateľa dávok v hmotnej núdzi je, či keď sa zamestná, bude mať v rodinnej kase viac peňazí, ako keď poberá dávky v hmotnej núdzi. Dobrá správa je, že po zamestnaní aj na minimálnu mzdu dostane oveľa viac peňazí, ako dostáva dávky v hmotnej núdzi. Zlá správa je, že aby zistil koľko, mal by si naštudovať 18 zákonov piatich rezortov. Tieto zákony mali od roku 2012 už 188 novelizácií, plus novelizácie vykonávacích predpisov.

V týchto osemnástich zákonoch sa dozvie, či bude dostávať osobitný príspevok (bude), či deti budú mať naďalej nárok na stravu v škole (budú), či deti budú naďalej v škôlke bez poplatkov (budú), či bude naďalej dostávať dávky v hmotnej núdzi (zväčša bude), či na strednej škole budú deti dostávať štipendium (budú), či bude dostávať daňový bonus na deti (bude a niekedy aj celý rok).

Aby nemusel nezamestnaný poberateľ dávok v hmotnej núdzi tieto zákony študovať, urobili sme mzdovú kalkulačku, ktorá mu tieto veci pre jeho konkrétnu rodinu ukáže, vrátane potrebných tlačív a informácií pre zamestnávateľa.

Napríklad, bežná rodina s dvoma nezamestnanými rodičmi a troma deťmi (po jednom v materskej, základnej a strednej škole) dostáva dávky v hmotnej núdzi okolo 250€, 71€ prídavky na deti a 32€ stredoškolské štipendium na dieťa, čo je na strednej škole. Spolu je to maximálne 360€. Ak sa jeden z rodičov zamestná na minimálnu mzdu 480€, prvý mesiac stúpne príjem rodiny na 921€, teda skoro trojnásobne. Takýto nárast mzdy je dôsledkom toho, že ako bývalý nezamestnaný takýto človek neplatí zdravotné ani sociálne odvody, má nárok na osobitný a aktivačný príspevok, dostane daňový bonus na deti a naďalej aj rodičovský prídavok, a dostane aj stravné v robote. Popri týchto finančných príjmoch budú deti naďalej dostávať stravu v škole a škôlke a za dieťa v škôlke nebudú musieť platiť.

Výška príjmu rodiny závisí nielen od výšky mzdy zamestnaného člena, počtu členov rodiny, ale aj od ich veku (a toho, či navštevujú materskú alebo základnú alebo strednú školu), od prospechu na strednej škole, od mesiaca začiatku práce (júl je o stovky eur menej výhodný ako jún).

Pri tvorbe kalkulačky sme sa stretávali s množstvom problémov: od veľmi, veľmi komplikovaného zápisu vzorcov do zákonov, cez nutnosť dohľadávať veľa dôležitých čísiel cez vykonávacie predpisy, cez veľmi rôznorodné definície chudoby, hmotnej núdze a príjmu v zákonoch, cez časté zmeny legislatívy (niekedy doslova pod rukami), až po to, že dnes, 7.1.2018, musíme určiť, či veríme novinám alebo konsolidovanému zneniu v zbierke zákonov (kde ešte včera nebolo uvedené, v akej výške majú zamestnávatelia platiť odvody od 1.1 (už tam uvedené je, čo len ukazuje ako sa menia zákony doslova pod rukami).

Veríme, že táto mzdová kalkulačka konečne vyvráti mýtus, že poberateľom dávok v hmotnej núdzi sa neoplatí pracovať a hlavne, že pomôže terénnym sociálnym pracovníkom a odborným poradcom na úradoch práce postrčiť nezamestnaných do legálneho zamestnania.

Na kalkulačke spolupracovali Inštitút zamestnanosti, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a je súčasťou riešenia projektu APVV-15-0722 Sociálna pasca – náklady a cesta von.

Nezamestnanosť Česka a Slovenska

25 rokov dozadu sa rozdelila Česká a Slovenská federatívna republika. Aká je nezamestnanosť na Slovensku v porovnaní s Českom? Ak porovnávame podiel nezamestnaných z osôb v ekonomicky aktívnom veku (teda nie mieru nezamestnanosti), tak v najhoršej pätine okresov je iba 15% z ČR a v najlepšej pätine až 70% z ČR. Pre porovnanie, Česká republika má tiež 78 okresov, teda v ideálnom prípade by mal byť pomer 50-50.

Dobrou správou je, že po období obrovských rozdielov medzi trhmi práce v ČR a SR v rokoch 2010 až 2014, prichádza k miernym posunom. Kým v minulosti medzi najmenej rozvitutými okresmi (ak by sme použili metodiku NRO) nebol ani jeden z Česka, v súčasnosti ich je už 12%. Konečne tiež prestalo platiť, že trh práce v Česku je rovnaký ako na Slovensku - tiež majú okolo 300 000 tisíc nezamestnaných.