qr kod na stranku

Kultúra sveta práce - štatistiky dohodárov

Podľa zákonníka práce účinného od 1.1. 2012 môžu zamestnávatelia na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať s fyzickými osobami aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Počet osôb pracujúcich na dohodu sa každý mesiac mení, avšak takmer každoročne rastie najmä v júni a novembri. Počet dohodárov pracujúcich nepretržite 12 mesiacov sa od roku 2005 zvýšil takmer trojnásobne – každoročne v priemere o 11 200 osôb.

Od roku 2005 sa počet dohodárov pracujúcich nepretržite 12 mesiacov zvýšil takmer trojnásobne – každoročne v priemere o 11 200 osôb. Ich percentuálne zastúpenie pritom na počte všetkých dohodárov vzrástlo zo 4.8 % v roku 2005 na 12.2 % v roku 2011. Za nárast počtu dohodárov môže do značnej miery kríza, ktorá stlačila zisky zamestnávateľov. Tí sa snažia ušetriť na nákladoch aj za cenu znevýhodnenia zamestnancov, vďaka čomu sa práca na dohodu aj dosť často zneužíva. Zamestnávateľ má pri takomto spôsobe zamestnávania nižšie mzdové náklady na zamestnanca, keďže platí iba úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %.

Pracovníkom, ktorí pracujú formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, prináša takáto forma pracovno-právneho pomeru značné nevýhody oproti zamestnancom v riadnom pracovnom pomere. Dohodári totiž nie sú chránení pred výpoveďou a zamestnávateľ tak môže kedykoľvek ukončiť spoluprácu so zamestnancom bez nároku na odstupné či výpovednej lehoty a nemusí udať ani dôvod výpovede. Zamestnanec nemá právo na dovolenku a minimálna mzda ani pracovný čas nie je vymedzený v zákonníku práce. Takéto zneužívanie pracovnej sily je ťažko dokázateľné a zamestnanci často nemajú na výber.


https://www.iz.sk/sk/projekty/kultura-sveta-prace/dohodari-statistiky
ikona Kultúra sveta práce

Kultúra sveta práce

Inštitút zamestnanosti spolu s nadáciou Friedricha Eberta realizuje projekt „Kultúra sveta práce“. Fenomény ako „nútená živnosť" a zneužívanie prác na dohodu sa v posledných rokoch prejavujú stále častejšie, čo dokazujú aj štatistiky zo Sociálnej poisťovne o počte dohodárov a živnostníkov. Dôvodom narastajúceho počtu (nútených) živnostníkov a zamestnancov pracujúcich na dohodu sú predovšetkým nižšie mzdové náklady na zamestnanca, keďže zamestnávateľ pri takejto forme zamestnávania platí iba úrazové a garačné poistenie vo výške 1,05 % v prípade dohodárov a v prípade živnostníkov neplatí vôbec nič. Pracovníkom, ktorí pracujú formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo na živnosť, prináša takáto forma pracovno-právneho pomeru značné nevýhody oproti zamestnancom v riadnom pracovnom pomere.. . .