Inštitút zamestnanosti - www.iz.sk - logo
slovensky / english

Opis preferencií voči rôznym vzdelanostným skupinám na slovenskom trhu práce

Predkladaná štúdia sa venuje odmeňovaniu jednotlivých vzdelanostných skupín na slovenskom trhu práce. Na odmeňovanie sa pozerá, ako na indikátor preferencii existujúcich na trhu práce. Samotné odmeňovanie je sledované priemernou hrubou mzdou pracovníkov. Za indikátor preferencií bola tiež zvolená aj miera nezamestnanosti a takzvaná prevzdelanosť, ktoré sú označované ako nemzdové odmeňovanie. Predpokladom je, že nižšia miera nezamestnanosti, alebo prevzdelanosti je prejavom zvýšeného záujmu o danú vzdelanostnú skupinu na slovenskom trhu práce. Prevzdelanosť je definovaná, ako situácia keď jednotlivec pracuje na pracovnej pozícii ktorá zodpovedá nižšiemu vzdelaniu, ako je ním dosiahnutý stupeň vzdelania. Okrem toho, že sú nezamestnanosť a prevzdelanosť používané ako indikátory preferencií na trhu práce, aj samé osebe predstavujú situáciu neefektívneho využívania prostriedkov investovaných do vzdelania.

Tam, kde je to možné sa práca usiluje poskytnúť časový rad údajov, aby bolo možné sledovať trend v danej oblasti. Vzdelanostné skupiny sú definované jednak stupňom, a tam kde to bolo možné aj odborom vzdelania. Práca pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich obsahových častí, prvou je opis vzdelanostnej štruktúry a dynamiky ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Druhá poskytuje informácie o mzdovom a nemzdovom odmeňovaní vzdelanostných skupín na slovenskom trhu práce.

Pohľad na štruktúru ekonomicky aktívneho obyvateľstva v krajoch odhalil výraznú odlišnosť Bratislavského kraja. Vďaka vyššej ekonomickej výkonnosti a zvýšenej koncentrácii vysokých škôl je možné v tomto kraji pozorovať zvýšený podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva s vysokoškolským a vyšším stredoškolským vzdelaním. Rozdiely existujúce medzi ostatnými krajmi Slovenska sú oveľa menej výrazné a vyplývajú z rôznych špecifík jednotlivých krajov.

V súvislosti s analýzou odmeňovania na slovenskom trhu práce je potrebné spomenúť dramatické zvýšenie dostupnosti vzdelania, ku ktorému na Slovensku došlo v posledných rokoch. Zvýšenie dostupnosti vzdelania v praxi znamenalo zvýšenie dostupnosti úplného stredoškolského, ale najmä vysokoškolského vzdelania. Zvyšovanie dostupnosti vysokoškolského vzdelania ja ťahané dvoma momentmi. Prvým je zvyšovanie počtov novoprijatých študentov a absolventov vysokoškolského štúdia v absolútnom vyjadrení. Druhým momentom je znižovanie populačných ročníkov vo veku 18 až 25 rokov, ktoré predstavujú dominantnú vekovú skupinu participujúcu na vysokoškolskom štúdiu. Uvedené štatistické údaje ukazujú, že Slovensko sa v skupine krajín OECD v dostupnosti vysokoškolského vzdelania posunulo zo šiestej najhoršej priečky v roku 1995 na piatu najlepšiu v roku 2008. Tento dramatický nárast je možné pozorovať aj medzi jednotlivými ročníkmi. Zatiaľ čo v roku 2000 študovalo na vysokej škole menej ako 25 percent z v tej dobe dvadsaťročných dievčat, v roku 2008 už to bolo 50 percent. Tento dramatický nárast spôsobuje medziročníkové rozdiely v prístupe k vzdelaniu, ktoré môžu mať v budúcnosti viaceré negatívne dopady na trh práce. Je možné očakávať zhoršovanie situácie skupín 55+ s nižším stredoškolským vzdelaním, najmä po roku 2025, keď sa do tohto veku dostanú silné ročníky narodené po roku 1970.

Pohľad na ponuku a dopyt po vysokoškolsky vzdelaných odhalil dlhodobo pretrvávajúcu prevahu dopytu nad ponukou. Ako ponuka (počet ekonomicky aktívnych s vysokoškolským vzdelaním), tak aj dopyt (počet obsadených pracovných miest zodpovedajúcich vysokoškolskému vzdelaniu) od roku 2000 prakticky neustále rástli. Od roku 2003 ponuka pomaly začala znižovať prevahu dopytu, relatívne rýchlejším rastom. Tento trend je žiaduci, zároveň si je potrebné uvedomiť, že veľa miest určených pre pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním bolo doteraz pre nedostatok vysokoškolsky vzdelaných na trhu obsadzované pracovníkmi s nižším vzdelaním. Títo pracovníci budú zvyšovaním ponuky vysokoškolsky vzdelaných tlačení do čoraz menej priaznivej pozície. V kontexte prevahy dopytu po vysokoškolsky vzdelaných a súčasného zvýšenia dostupnosti vzdelania pre mladšie, menej početné ročníky je možné teoreticky uvažovať o dvoch možných dôsledkoch. Prvým je pokles hodnoty vzdelania, keď sa trh v dileme medzi staršími, skúsenejšími ale menej vzdelanými a mladšími a vzdelanejšími rozhodne pre prvú možnosť. Druhým možným dôsledkom je takzvaný efekt vytláčania, keď sa ťažisko rizikových skupín začne postupne presúvať smerom k starším pracovníkom s nižším vzdelaním. Ich už dnes vážna situácia sa bude ďalej zhoršovať. Reálny vývoj bude pravdepodobne kombináciou týchto dvoch teoretických dôsledkov.

V súčasnosti je rozdiel medzi priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaných a priemernou mzdou stredoškolsky vzdelaných oveľa vyšší ako rozdiel medzi stupňami stredoškolského vzdelania, či stredoškolským a základným vzdelaním. Aj to, spolu s výrazne nižšou nezamestnanosťou vysokoškolsky vzdelaných vypovedá o prevahe dopytu nad ponukou po pracovníkoch s týmto stupňom vzdelania.

Analýza takzvaných návratov do vzdelania vypovedá o ukončení transformačného obdobia charakteristického rýchlym nárastom tohto indikátora. Po roku 2005 dochádza k stagnácii návratov do vzdelania, čo naznačuje že aj napriek dramatickému rastu dostupnosti vzdelania, jeho hodnota na trhu zatiaľ neklesá. Nemožno však vylúčiť, že sa tento efekt dostaví s istým časovým oneskorením.

Podrobnejšia analýza odhalila, že niektoré skupiny definované kombináciou stupňa vzdelania a povolania si v mzdovom ohodnocovaní relatívne pohoršujú, iné relatívne polepšujú. Technici a manažéri s vysokoškolským vzdelaním si na trhu v mzdovom vyjadrení relatívne polepšujú. Naopak pomocní zamestnanci a zamestnanci v poľnohospodárstve s nižším stredoškolským vzdelaním si na trhu relatívne pohoršujú. Toto samotné zistenie však nestačí na podporu hypotézy o vytláčaní niektorých skupín z trhu práce. Skôr ide o prejav dlhodobejších tendencií na trhu práce a v ekonomike.

Prevzdelanosť vysokoškolsky vzdelaných je častejšia u mladších vekových skupín, do 35 rokov. Prevzdelanosť stredoškolsky vzdelaných naopak u najstarších vekových skupín, 55 a viac ročných. Vyštudovať zdravotnícky odbor relatívne znižuje pravdepodobnosť, že jednotlivec bude počas svojej kariéry prevzdelaný (pracovať na neprimeranej pozícii). To platí na stredoškolskej, aj vysokoškolskej úrovni vzdelania. Pre pedagogické a spoločenskovedné odbory platí rovnaký záver iba pre stupeň stredoškolského vzdelania. Naopak poľnohospodárske, a na stredoškolskej úrovni aj technické odbory vzdelania zvyšujú pravdepodobnosť, že jednotlivec ktorý ich vyštudoval bude počas svojej kariéry prevzdelaný.

Miera nezamestnanosti jednotlivcov so základným vzdelaním je výrazne vyššia od miery nezamestnanosti ostatných stupňov vzdelania. Inak trh, rovnako ako pri priemernej mzde, odmeňuje spravodlivo v súlade so stupňom dosiahnutého vzdelania a teda aj rokov strávených štúdiom. Čiastočnou výnimkou pri miere nezamestnanosti, ako aj priemernej mzde je úplné stredoškolské všeobecné vzdelanie, ktoré nezabezpečuje jednoznačne lepšie podmienky v porovnaní napríklad s učňovským vzdelaním s maturitou, alebo dokonca stredoškolským bez maturity.

Nezamestnanosť poľnohospodárskych odborov učňovského vzdelania bez maturity bola do roku 2005 výrazne vyššia. Od tohto obdobia sa neustále znižuje a v roku 2009 jej rozdiel v porovnaní s ostatnými odbormi tohto stupňa vzdelania nebol výrazne vyšší. Na úrovni úplného stredoškolského odborného štúdia trpia najvyššou mierou nezamestnanosti opäť poľnohospodárske odbory, nasledujú odbory v skupine prírodných vied a matematiky. Najnižšiu mieru nezamestnanosti je možné pozorovať u absolventov zdravotníckych odborov.

Vysokoškolské štúdium zabezpečuje nízku mieru nezamestnanosti všetkým skupinám odborov, s lepšou situáciou opäť pri zdravotníckych odboroch a horšou pri poľnohospodárskych. Nezamestnanosť spoločenskovedných odborov nebola výrazne vyššia v porovnaní s technickými odbormi, čo sú dve najpočetnejšie skupiny. Napriek nárastu počtu absolventov spoločenskovedných odborov ich nezamestnanosť sa výraznejšie nezvýšila.

Miera nezamestnanosti odborov v rámci skupiny technických odborov sa výrazne líši. Interval sa v roku 2009 pohyboval od 2,2 percentnej miery nezamestnanosti absolventov architektúry až po 9,1 percentnú u absolventov strojárstva a ostatnej kovospracujúcej výroby.

Odporúčania

Prehodnotiť politiku celoživotného vzdelávania

  • Cielene sa zamerať na staršie ročníky s nižším ako stredoškolským vzdelaním
  • Podporou štúdia popri zamestnaní usilovať o zvýšenie stupňa vzdelania u silných populačných ročníkov narodených po roku 1970

Prehodnotiť spôsob financovania zdravotníckych odborov na všetkých stupňoch vzdelania. Ide o odbory, ktoré sú na trhu žiadané ale ich štúdium je drahšie. Bolo by vhodné zvážiť špeciálne pravidlá financovania zdravotníckych odborov.

Prehodnotiť možnosť väčšej kontroly obsahu štúdia a počtu absolventov niektorých menej atraktívnych technických, ale aj spoločenskovedných odborov. Komplexnejšia analýza zameraná na rozdiely v atraktivite by bola potrebná pre identifikáciu kritických odborov.

Štúdia

ikona Školstvo a trh práce

Školstvo a trh práce

Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Ide o zlú komunikáciu medzi školstvom a trhom práce.. . .


podobné správy: §51 Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe , §51a Príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní , Vyhodnotenie pripomienky z novembra 2016 , Miesto pre každé dieťa , Hromadná pripomienka k zákonu o službách zamestnanosti


Sledujte nás

So stránkou chcem

QR kód na webstránku http://www.iz.sk/sk/stanoviska/preferencie-voci-vzdelanostnym-skupinam
titulka mdzová kalkulačka pre ľudí pri minimálnej mzde
titulka Sociálny systém – skutočnosť a vízia
titulka Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko