-
- Ciele
- IZ tím»
- Ponúkame
- IZ v médiách
- Tlačové konferencie
- Podané pripomienky
- Priebežne aktualizované
- Kalkulačky
- Naše blogy
-
- Projekty a aktivity
-
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Najmenej rozvinuté okresy»
- Konferencia inkluzívny rast a zamestnanosť v Európe
- Zdroje financovania»
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Regionálny aspekt
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Politiky zamestnanosti»
-
- O mzdovej kalkulačke
- Príspevok na dochádzku
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Exekučná kalkulačka
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- Často kladené otázky
- Školenia mzdovej kalkulačky
- Strava v škole
-
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
-
- Reforma dôchodkového systému
- TK: Reforma dôchodkového systému
- Konferencia: Dlhodobá starostlivosť
- Konferencia EKOMSTAT
- Konferencia: Zapájanie do trhu práce a starnutie populácie
- Dôchodková kalkulačka
- Analýza návrhov na zastropovanie odchodu do dôchodku z pohľadu skoršieho odchodu žien
- Rieši dôchodkový strop aktuálne problémy starších pracujúcich?
-
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Priemerná mzda a inflácia
- Životné minimum
- Minimálna mzda
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Hustota obyvateľstva
- Podiel miezd na HDP
- Index demografickej závislosti
- Miera náhrady miezd dôchodkami
- ľudia v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia
- Zamestnanosť žien s viac ako troma deťmi
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v nedeľu
- Percento pracovníkov väčšinou pracujúcich z domu
- Miera zamestnanosti
- Dlhodobá nezamestnanosť
- HDP na obyvateľa v PPS ako priemer EÚ
- Odpracované hodiny u osôb na plný úväzok
- Miera nezamestnanosti
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Miera nezamestnanosti - nad 55 rokov
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Regióny EÚ
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Knižnica
- Zdravotne postihnutí»
-
- Študentské pôžičky ako riešenie nedostatku študentov v prioritných odboroch
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Ďalšie vzdelávanie
- Nezamestnanosť a neaktivita mladých
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Konferencie
- Partneri»
-
- Všetky správy
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Nové životné minimum v mzdovej kalkulačke
- Nezamestnanosť v apríli 2020
- Úloha štátu v oblasti zamestnanosti v regióne Spiš
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Mobilná aplikácia mzdovej kalkulačky
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Modelovanie poistenia v nezamestnanosti
- Aktivačné práce»
- Zamestnanosť v dnešných podmienkach
- Kontakt»
História a súčasnosť sociálneho dialógu
Sociálny dialóg v podobe, v akej ho poznáme dnes – ktorého výsledkom sú kolektívne zmluvy a zmier, sa začal praktizovať po páde komunizmu. V podmienkach Slovenskej republiky je legislatíva v oblasti sociálneho dialógu pomerne stabilná a porovnateľná s legislatívou mnohých vyspelých európskych krajín. Najturbulentnejší sociálny dialóg sa u nás vedie zväčša na centrálnej úrovni. Naopak, na úrovni odvetví či jednotlivých podnikov sa dohody dosahujú menej komplikovaným spôsobom. Štrajková činnosť je však na Slovensku v porovnaní so západnými európskymi krajinami menej častým, dokonca až ojedinelým javom. Je taktiež miernejšia a väčšinou nemá za následok obmedzenie či prerušenie výrobnej činností. Štrajky tu jednoducho nemajú tradíciu a i prieskumy dokazujú, že čím ďalej, tým menej ľudí je ochotných sa do štrajkov zapájať.
V súvislosti s uvedenými skutočnosťami sa do popredia dostáva otázka prijatia zákona o štrajku. Ten by upravoval podmienky vyhlásenia a konania sa štrajku, a to aj mimo sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy. Takýto krok by mal však dve stránky – na jednej strane by ho odbory mohli považovať za snahu o obmedzenie štrajkovej činnosti, na strane druhej by sa však stanovili presnejšie podmienky, ktoré by umožňovali lepšie odhadnúť (ne)zákonnosť daného štrajku. Práve tá je totiž často dôvodom, prečo sa zamestnanci štrajku zúčastňovať nechcú alebo nemôžu. Zúčastnenie sa nelegálneho štrajku by pre nich mohlo mať fatálne dôsledky, pričom vyhlásenie legálneho štrajku by, naopak, prilákalo viac účastníkov.
Jedným z najzávažnejších problémov právnej úpravy štrajkového práva v SR je problematika oprávnených subjektov v rámci práva na štrajk. V zmysle príslušných ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní môže byť subjektom práva na štrajk iba príslušný odborový orgán (resp. vyšší odborový orgán pri spore o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa). Právo na štrajk teda nemajú žiadne iné subjekty, a to aj napriek tomu, že zamestnancov reprezentujú. V zmysle Zákonníka práce sú zástupcami zamestnancov popri odborovom orgáne aj zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Je otázne, prečo nemajú aj tieto orgány právnu subjektivitu v oblasti štrajkového práva, a teda prečo nemôžu vyhlásiť a koordinovať štrajk, najmä ak zoberieme do úvahy argumenty, že zamestnanecká rada či dôverník zastupujú, na rozdiel od odborov, všetkých zamestnancov, a tak by získali efektívne štrajkové právo i tí zamestnanci, ktorí buď nie sú odborovo organizovaní, alebo pracujú u zamestnávateľa, pri ktorom nepôsobí žiadna odborová organizácia. Navyše, zástupcovia zamestnancov majú právo v prípade nečinnosti odborov uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu, ktorá upravuje pracovné podmienky, vrátane mzdových, a podmienky zamestnávania v rozsahu, ako je ich možné dohodnúť s odbormi v kolektívnych zmluvách. Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník potom majú tiež právo kontrolovať napĺňanie takýchto dohôd, avšak na rozdiel od orgánov odborov nemajú právnu subjektivitu v oblasti štrajkového práva, a tak nemôžu efektívne vymáhať aj účinnosť týchto nimi uzavretých dohôd.
Podobné správy
Implikácie témy sociálneho podnikania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru .pdf .odt .doc, Implikácie 489 plenárneho zasadania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) .pdf .odt, Modelovanie poistenia v nezamestnanosti 2005-2010 .pdf .odt .doc, csd ineko historia strajkov sr (pdf) .pdf, Modelovanie poistenia v nezamestnanosti 2005 - 2010, Implikácie 494 plenárneho zasadania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru .pdf .odt .doc, Implikácie 487 plenárneho zasadania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) .pdf .odt .doc, Implikácie 493 plenárneho zasadania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) .pdf .odt .doc, Implikácie 499 plenárneho zasadania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru .pdf .odt .doc, Implikácie 486 plenárneho zasadania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) .pdf .odt .doc
Rýchla navigácia
Aktuálne štatistiky
November 2020: počet UoZ na úradoch práce: 222976, z toho 76472 dlhodobo, miera 8.1% (2.8% dlhodobá nezamestnosť)
Najvyššia nezamestnanosť: Rimavská Sobota 21.2% (12.2%), Revúca 21.2% (11.3%), Kežmarok 19.0% (9.5%), Rožňava 17.6% (9.1%), Sabinov 16.8% (8.3%)
Najnižšia nezam.: Bratislava V 3.8%, Hlohovec 4.1%, Bratislava I 4.1%, Ilava 4.5%, Trenčín 4.5%