Konferencia Euractiv Vieme pripraviť ľudí, ktorých ekonomika potrebuje?

28. februára 2012 sa uskutočnila konferencia na tému "Vieme pripraviť ľudí, ktorých ekonomika potrebuje?", organizátorom ktorej bol EurActiv.sk v rámci cyklu "Fórum Slovensko v EÚ". Hlavným problémom na Slovensku je nedostatočne pripravená pracovná sila, čo odrádza aj potenciálnych investorov. Táto skutočnosť pramení z viacerých nedostatkov, na ktoré sa hladali odpovede na konferencii.

Vystupujúcimi boli pán A. Cecilio, vedúci útvaru Európskej komisie zodpovedného za sociálno-trhovú ekonomiku v Česku, Poľsku a na Slovensku, profesor R. Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, R. Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska a pán B. Maes, autor odborného blogu 'Future of CNC Manufacturing education' o vzdelávaní v technických odboroch pre potreby priemyslu.

Podľa EK trpí Európa akútnym nedostatkom vzdelaných a kvalifikovaných pracovníkov v oblasti vedy, technológií a inžinierstva, čo sa môže tvrdo odraziť na budúcej konkurencieschopnosti EÚ. Komisia odhaduje, že v najbližších piatich rokoch bude v sektore IKT chýbať 700 tisíc pracovníkov. Podľa prieskumu JA-YE Europe, ktorá poskytuje vzdelávacie programy zamerané na rozvoj podnikateľských zručností, dve tretiny firiem sa sťažujú, že vzdelávacie systémy ich krajín nie sú vôbec alebo len málo úspešné pri rozvoji finančných a podnikateľských schopností mladých ľudí.

Na tieto problémy, ale aj mnohé iné poukázali panelisti konferencie. Na úvod bolo pochválené slovenské stredné školstvo. Máme jedno z najlepších stredných školstiev v Európe a najvyšší počet absolventov. Neskôr sa však kritizovalo takmer všetko, čo sa slovenského školstva týka. Zaznelo, že Slovensko dáva najnižšie percento HDP na vzdelanie a aj napriek každoročnému zvyšovaniu je to stálne veľmi málo. Slovensko potrebuje reformy školstva, aby boli absolventi ľahšie uplatniteľní na trhu práce. Reformy sa musia dotýkať všetkých ministerstiev a oblastí, pretože reforma iba jedného rezortu nemusí byť efektívna. Je potreba radikálnych zmien, nie pomalých, ako napríklad motivačné stimuly na zvyšovanie kvalifikácie žiakov a študentov. Za najvážnejší problém sa považuje veľmi zlá komunikácia štátu so zamestnávateľmi, úradmi práce a pod. Ich postoj je pasívny, pričom by mal byť práve naopak - proaktívny. Zvýšiť koordináciu medzi týmito orgánmi je teda esenciálna. Navhrhovali využiť skúsenosti zo susedných členských štátov, ako Rakúsko alebo Česko, pre lepšie nastavenie systému. Bolo poukázané na fakt, že EÚ tu nie je na to aby riadila, pretože ide o vlastnú politiku štátu, ale naopak aby hodnotila a dávala odporúčania ako daný stav riešiť a dohliadala na implementáciu opatrení a nariadení.

Panelisti však poukazovali aj na iné nedostatky slovenského vzdelávacieho systému. Školstvo sa deformuje z roka na rok pribúdajúcimi reformami, na ktoré školy ani nestíhajú patrične zareagovať a už sa tieto reformy stihnú zmeniť, nehovoriac o tom, že sú častokrát neúčinné a neefektívne. Jeden z najvážnejších problémov je zlé financovanie školstva. Školy dostávajú finančné dotácie na základe kvantity a nie kvality, čo považuje väčšina zúčastnených za najväčší nedostatok, pretože školy sa vďaka tomu neorientujú na kvalifikovanosť a odbornosť absolventov a preto by mala byť distribúcia štátnych financií v oblasti vzdelávania podľa toho, ako vysoko sú kvalifikovaní študenti po ukončení štúdia a aký je po nich dopyt na trhu práce. Avšak toto nie je problém iba Slovenska, ale celej Európskej únie.

Inštitút zamestnanosti preto navrhuje zmeniť financovanie školstva v prospech pôžičkového fondu.

podobné správy: §51a Príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní , §51 Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe , Vyhodnotenie pripomienky z novembra 2016 , Miesto pre každé dieťa , Hromadná pripomienka k zákonu o službách zamestnanosti