Presťahovanie za prácou

Nízka pracovná mobilita predstavuje obmedzené možnosti pri hľadaní vhodného zamestnania, predĺženie času, ktorý osoba potrebuje na nájdenie si zamestnania, ale aj riziko, že sa osoba bude musieť uspokojiť s nevhodným miestom. Zákon o službách zamestnanosti umožňuje úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť oprávneným žiadateľom príspevok na presťahovanie za prácou, tento má ale viaceré nedostatky.

Príspevok na presťahovanie za prácou

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť príspevok na presťahovanie za prácou občanovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu získania zamestnania, ak o tento príspevok písomne požiada. O príspevok môže občan požiadať najneskôr do 12 mesiacov od zmeny miesta trvalého pobytu. Výdavky súvisiace s presťahovaním za prácou sú aj preukázané výdavky na prvé nájomné a na prvé platby súvisiace s užívaním bytu. Ak o príspevok požiadajú písomne obaja manželia, úrad poskytne príspevok len jednému z manželov. Príspevok poskytuje úrad jednorazovo raz za dva roky.

Veľkým nedostatkom v nastavení tohto príspevku je, že všetky výdavky spojené s presťahovaním sa za prácou si musí oprávnená osoba uhradiť sama (t. j. potrebnými finančnými prostriedkami musí disponovať už v čase sťahovania sa) a úrad až následne rozhodne, či a v akej výške žiadateľove výdavky preplatí. Pritom však ani horná hranica príspevku nie je tak atraktívna, aby motivovala osobu pristúpiť k zmene trvalého bydliska, keďže takáto zmena je nielen finančne, ale aj časovo a administratívne náročná. Výhradne finančná podpora navyše nerieši komplikácie súvisiace so zmenou sociálneho prostredia – za prácou sa nesťahujú iba jednotlivci, ale aj celé rodiny, ktoré hľadajú novú škôlku alebo školu pre deti, prácu pre druhého z partnerov, nových lekárov a pod. Toto všetko však súčasné nastavenie príspevku na presťahovanie za prácou opomína.

Dobrým príkladom, kedy tento príspevok mal byť poskytnutý, avšak poskytnutý nebol, je zatvorenie bane Siderit v Nižnej Slanej (okres Rožňava) v roku 2008, v dôsledku ktorého prišlo o prácu zhruba 600 ľudí. V tom istom čase ponúkala voľné pracovné miesta baňa Nováky, napriek tomu sa ani jeden z bývalých pracovníkov bane Siderit do tejto oblasti nepresťahoval. Toto je ukážkový prípad, kedy mal byť príspevok ponúknutý, a ak došlo k jeho odmietnutiu, malo dôjsť aj k vyradeniu pracovníka z evidencie úradu.

Návrh riešenia

Súčasné nastavenie príspevku nie je ideálne. Je žiaduce, aby bol príspevok na presťahovanie sa za prácou poskytovaný vo výške a v čase tak, aby k presťahovaniu sa nielen motivoval (t. j. príspevok by mal byť vyšší), ale aby ho aj umožňoval (teda príspevok by mal byť poskytovaný vopred, nie dodatočne). Okrem toho by súčasťou tohto príspevku (ako finančnej pomoci) mala byť aj pomoc sociálna. Za prácou sa nesťahujú iba jednotlivci, ale aj celé rodiny, čím je situácia oveľa komplikovanejšia (treba nájsť novú škôlku alebo školu pre deti, prácu pre druhého z partnerov, vyhľadať nových lekárov pre všetkých členov domácnosti a pod.). Treba zabezpečiť, aby so sťahovaním sa boli spojené čo najmenšie obavy, stres a riziko, pretože už len samotná predstava adaptácie na nové, neznáme prostredie môže byť prekážkou. V tejto súvislosti by bolo vhodné naviazať poskytovanie príspevku okrem zmeny trvalého aj na zmenu prechodného pobytu v súbehu s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú, keďže táto možnosť je ľahšie dosiahnuteľná.