qr kod na stranku

Vojvodina – RS12

regióny EÚ: Srbsko > Severné Srbsko > Vojvodina
mapka Vojvodina RS12
UkazovateľObdobieHodnota
Celoživotné vzdelávanie
účasť na celoživotnom vzdelávaní20245,9
Čiastočné úväzky a flexibilné formy práce
pracujúci na čiastočný úväzok20247,22
pracujúci na čiastočný úväzok, muži20246,54
pracujúci na čiastočný úväzok, ženy20248,04
Rodové rozdiely
podiel zamestnanosti mužov a žien202483,31
podiel nezamestnanosti mužov a žien2024103,66
Absolventi a mladí ľudia
miera nezamestnanosti mladých so základným vzdelaním202425
nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú202412,8
Hrubý domáci produkt
HDP na obyvateľa v PPS ako priemer EÚ202346
Zamestnanosť
miera zamestnanosti202466,5

Viac na wikipédii, Wikidata Q44749, OpenStreetMap 1279074, Vojvodina in English: RS12

Podregióny: Западнобачка област, Јужнобанатска област, Juhobáčsky obvod, Severobanátsky okres, Севернобачка област, Средњобанатска област, Сремска област


demograficky strom RS12 Vojvodina  podľa ekonomickej aktivity – zamestnaní, nezamestnaní, neaktívni

Nezamestnanosť

UkazovateľObdobieHodnota
Nezamestnanosť
miera nezamestnanosti20248,7
miera nezamestnanosti mladých202420
Dlhodobá nezamestnanosť
dlhodobá nezamestnanosť20242,5
podiel dlhodobo nezamestnaných202430,4

Zamestnanosť podľa sektorov, Vojvodina

NACE r2%NACE r2%
A94,513%B-E200,727%
F46,36%G-I161,921%
J334%K10,81%
L2,40%M_N44,56%
O-Q130,317%R-U31,34%
TOTAL755,7100%

Údaje za rok 2024. Zdrojom dát je Eurostat, tabuľka [lfst_r_lfe2en2].

Zamestnanosť podľa sektorov, Vojvodina, 2024

Demografia

UkazovateľObdobieHodnota
Demografia
počet obyvateľov20241 729 606
hustota obyvateľstva201987,4
index demografickej závislosti202434,7

demografický strom RS12 Vojvodina

Z wikipédie:

Vojvodina je aj zastaraný výraz pre vojvodstvo (aj ako admin. jednotka v Poľsku), pozri vojvodstvo.

Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina). Vojvodina susedí na západe s Chorvátskom, na severe s Maďarskom a na východe s Rumunskom.

Oficiálny názov v úradných jazykoch

  • srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
  • maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
  • slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina
  • rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
  • chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
  • rusínsky: Автономна Покраїна Войводина

Dejiny

Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka Karlovskému mieru z roku 1699, ako aj mierovej zmluve podpísanej roku 1718 v Požarevci, územie dnešnej Vojvodiny pripadlo Habsburskej monarchii.

Ostatné: Severné Srbsko, Belehrad, Vojvodina

Susedia: Vest, Belehrad, Kontinentalna Hrvatska, Del-Alfold, Регион Јужне и Источне Србије, Регион Шумадије и Западне Србије

Podregióny: Западнобачка област, Јужнобанатска област, Juhobáčsky obvod, Severobanátsky okres, Севернобачка област, Средњобанатска област, Сремска област

Citovať ako: Michal Páleník: Európa a jej regióny v číslach - Vojvodina – RS12, Inštitút zamestnanosti, dostupné na https://www.iz.sk/​RRS12, ISBN: 978-80-970204-9-1, DOI:10.5281/zenodo.10200164


https://www.iz.sk/sk/projekty/regiony-eu/RS12